Mesto Trenčianske Teplice sa nachádza v západnej časti Slovenska, uprostred malebného údolia, ktorým preteká potok Teplička. Toto kúpeľné mesto je obklopené Strážovskými vrchmi a je známe svojimi termálnymi prameňmi a bohatou históriou.
Kúpeľná dvorana v Trenčianskych Tepliciach
História Farnosti a Kostola
Pri hľadaní začiatkov farnosti musíme zájsť do 14. storočia. V písomných prameňoch z roku 1310 sa spomína farnosť Dobrá. V tomto roku sa konal súpis desiatkov, v ktorom sa uvádza aj meno dobranského farára Tomáša s titulom opáta. Dobrá odvádzala pápežské desiatky zoborskému opátstvu.
Ďalším písomným dokladom je súpis kostolov z roku 1324, v ktorom sa uvádza aj patrocínium farského kostola v Dobrej - Svätý kríž. Hoci kostol z tohto obdobia sa nezachoval, toto patrocínium je zachované aj v súčasnom kostole, ktorý stojí na mieste pôvodného. V spomínanom roku bol farárom Ján. Farnosť Dobrá sa spomína aj v zozname pápežských desiatkov z rokov 1332-1337, s menom dobranského dekana Tomáša.
V roku 1332 bol Trenčiansky dekanát rozdelený na Závažský (pravá strana Váhu) a Dobranský (ľavá strana Váhu). Toto rozdelenie Trenčianskeho dekanátu trvalo až do novej úpravy v roku 1952. V 14. storočí zaujímala Dobrá popredné miesto v cirkevnej správe. Rozsiahly Trenčiansky archidiakonát mal v tomto čase iba dvoch dekanov, a to v Dobrej a v Žiline.
Okolo roku 1450 obsadili Dobrú a jej faru bratríci. V tomto období vyhorel aj pôvodný farský kostol, vystavaný v románskom slohu. Zostala z neho len zvonica; zvony si však odniesli bratrícke vojská. V období reformácie účinkovalo v Dobrej niekoľko evanjelických kňazov. V čase rekatolizácie sa spravovania farnosti ujali znova katolícki kňazi.
Z kánonickej vizitácie, ktorú v roku 1611 vykonal Eliáš Láni, sa dozvedáme, že vo farskom kostole boli dva zvony. Tieto zvony sú zachované dodnes. Jeden z nich je poškodený a nefunkčný, druhý je inštalovaný na súčasnej zvonovej stolici a slúži svojmu účelu.
V rokoch 1706-1709 spravoval dobranskú farnosť Ján Skačiansky. Po jeho odchode bola Dobrá pričlenená k farnosti Trenčianska Teplá a stala sa jej filiálkou.
Kedy sa v Trenčianskej Teplej postavil kostol, nie je presne známe. Z kánonických vizitácií sa dozvedáme, že už v roku 1507 bola v obci fara, a tým je dokázaná nepriamo aj existencia kostola. Meno prvého teplanského farára je známe z roku 1519, kedy bola pri trenčianskom chráme zriadená altária, na posviacke ktorej sa zúčastnil aj farár Juraj z Teplej. Spočiatku bola Trenčianska Teplá filiálkou farnosti Dobrá, samostatnou farnosťou sa stala v roku 1510.
Počiatky reformácie na trenčianskom panstve sú spojené s majiteľom panstva Imrichom Forgáčom. Šíriteľmi protestantizmu boli aj ďalší vlastníci panstva z rodu Ilešháziovcov. Dôležitú úlohu v rekatolizácii obyvateľstva zohrali jezuiti. V roku 1644 sa pričinením ostrihomského arcibiskupa Juraja Lipaja usadili v kláštore na Skalke pri Trenčíne. V druhej polovici 17. storočia dostali jezuiti do správy aj niektoré farnosti v Trenčianskom archidiakonáte, medzi ktorými bola aj teplanská farnosť. Patrili do nej vtedy aj obce Trenčianske Teplice, Opatová, Kubrá a Kubrica.
Nakoľko teplanská farnosť bola veľmi rozsiahla, v roku 1725 boli obce Kubrá a Kubrica pričlenené k soblahovskej farnosti. V roku 1789 sa oddelila Opatová a stala sa samostatnou farnosťou, ku ktorej sa pripojila Kubrá. Z pôvodnej rozsiahlej dobranskej farnosti (spred roku 1510) sa tak vytvorili dve: Opatová a Trenčianska Teplá. Farnosť Trenčianska Teplá mala filiálky Trenčianske Teplice, Dobrá a Príles. V roku 1997 sa od farnosti oddelili Trenčianske Teplice a stali sa novou farnosťou.
V súčasnosti sú hranice farnosti totožné s hranicami obce Trenčianska Teplá, ktorá má podľa posledného sčítania 3780 obyvateľov, z toho 3331 katolíkov. Farnosť patrí do Trenčianskeho dekánatu. Základný kameň súčasného farského kostola bol položený 21. apríla 1733. Kostol bol konsekrovaný 28. júna 1789 biskupom Františkom Xaverom Fuchsom a bol zasvätený sv. Matúšovi.
Súčasný Kostol sv. Štefana
Kostol sv. Štefana v Trenčianskych Tepliciach bol postavený v roku 1888 na mieste staršieho kostola. Bol vysvätený 16. augusta 1888 farárom J. Stehlíkom. Starší sakrálny objekt stál na terajšom Kúpeľnom námestí a bol postavený v roku 1675. Na mieste pôvodného rímskokatolíckeho kostola stojí kríž.
Dnešný kostol je jednoloďový pozdĺžny priestor s predstavanou vežou. V interiéri je drevený kazetový strop. Veža je zakončená ihlancom, ktorý dosadá na trojuholníkové štíty. Zariadenie pochádza z čias stavby. Zvon je z roku 1654. V kostole sa nachádzajú relikvie sv. Štefana Uhorského, sv. Júdu Tadeáša a Jána Pavla II.
Stav kostola je dobrý a prebiehajú rekonštrukcie na jeho zachovanie.
Architektonické prvky a vybavenie kostola:
- Jednoloďový priestor: Pozdĺžna dispozícia s predstavanou vežou.
- Drevený kazetový strop: Interiér zdobí drevený strop.
- Veža: Zakončená ihlancom s trojuholníkovými štítmi.
- Zvon z roku 1654: Historický zvon s majuskulovým nápisom.
- Relikvie: Obsahuje relikvie sv. Štefana Uhorského, sv. Júdu Tadeáša a Jána Pavla II.
Interiér kostola sv. Štefana
Trenčianske Teplice ako Kúpeľné Mesto
Trenčianske Teplice sú známe svojimi termálnymi prameňmi, ktoré vyvierajú s teplotou medzi 38,4 - 40 °C. Tieto vody sa používajú priamo na liečebné procedúry a sú unikátne svojim zložením, obsahujúc sírovodík s analgetickými účinkami. Kúpeľné bazény sú postavené nad teplými prameňmi, čo zabezpečuje priamy prísun termálnej vody.
Kúpele v Trenčianskych Tepliciach majú dlhú históriu a boli jednými z najvýznamnejších v Rakúsko-Uhorsku. Bohatá šľachta si tu užívala prepychové kúpele, ako napríklad Hammam v kúpeľnom dome Sina, postavený v maurskom štýle.
Okrem kostola sv. Štefana, medzi architektonické pamiatky Trenčianskych Teplíc patrí kaštieľ z polovice 18. storočia, liečebný dom Tri srdcia (1859), liečebný dom Sina (1871), kúpeľná dvorana (1892), vila Tereza (vila Göpfert) z roku 1898, Domov speváckeho zboru slovenských učiteľov (1930) a sanatórium Esplanade (1933-34). Anglický park dotvára atmosféru kúpeľov a bol založený v roku 1873. V súčasnosti sa rekonštruujú staršie kúpeľné domy a opravuje známe kúpalisko Zelená žaba.
Mesto je známe aj medzinárodným filmovým festivalom o umení a umelcoch ART FILM a dlhoročným sídlom Speváckeho zboru slovenských učiteľov.
Významné osobnosti spojené s Trenčianskymi Teplicami:
- Andrej Bagar: Herec a režisér, narodený v Trenčianskych Tepliciach.
- Karol Ondreička: Akademický maliar, pôsobil v meste.
- Mór Jókai: Spisovateľ, ktorý nazval Trenčianske Teplice Perlou Karpát.
- Karel Čapek: Spisovateľ, ktorý tu písal hru RUR a ďalšie diela počas návštev u svojho otca.
tags: #kostol #sv #stefana #trencianske #teplice