Tento článok sa zameriava na výklad vybraných pasáží z Jánovho evanjelia, ktoré sú dôležité pre pochopenie Ježišovho poslania a jeho vzťahu s Otcom.
Svadba v Káne - Prvé zo znamení
Prvá udalosť, ktorú si priblížime, je svadba v Káne Galilejskej. „Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov.“ (Jn 2, 1-2)
Keď sa minulo víno, Mária upozornila Ježiša na tento problém: „Nemajú víno.“ (Jn 2, 3) Ježišova odpoveď „Čo mňa a teba do toho, žena?“ (Jn 2, 4) je semitské vyjadrenie, ktoré sa používa na odmietnutie žiadosti, na splnenie ktorej ešte neprišiel čas. Ježiš tu chce vyzdvihnúť novú hodnosť Panny Márie v ľudskom pokolení; Mária je nová Eva - matka živých.
Ježiš prikázal naplniť kamenné nádoby vodou a potom z nich načrieť a zaniesť starejšiemu. „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli.“ (Jn 2, 7-8) Starejší ochutnal vodu premenenú na víno a bol prekvapený jeho kvalitou. „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“ (Jn 2, 10)
Týmto zázrakom Ježiš zjavil svoju slávu. „Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu.“ (Jn 2, 11)
Svadba v Káne
Vyčistenie chrámu
Ďalšou významnou udalosťou je vyčistenie chrámu v Jeruzaleme. „Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli.“ (Jn 2, 13-14)
Ježiš urobil z povrázkov bič a vyhnal všetkých z chrámu. „Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!““ (Jn 2, 15-16) Jeho učeníci si spomenuli na Písmo: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“ (Jn 2, 17)
Židia žiadali od Ježiša znamenie, ktoré by potvrdilo jeho právo konať takto. „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“ (Jn 2, 18) Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ (Jn 2, 19) Hovoril však o chráme svojho tela. „Ale on hovoril o chráme svojho tela.“ (Jn 2, 21)
Vyčistenie chrámu
Pobyt v Jeruzaleme
Počas veľkonočných sviatkov v Jeruzaleme mnohí uverili v Ježišovo meno, lebo videli znamenia, ktoré robil. „Keď bol cez veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, mnohí uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré robil.“ (Jn 2, 23)
Ježišova rozlúčková reč
V Jánovom evanjeliu tvoria kapitoly 13. - 17. tzv. „Ježišovu rozlúčkovú reč“. Celá je zasadená do scény, ktorú viac zo synoptických evanjelií poznáme ako posledná večera. Náš úryvok (14, 1-12) je teda začiatkom druhej časti „reči“ ktorú pred tým ohraničuje odchod Judáša od spoločného stola do tmy noci (13, 30) a predpoveď Petrovi o jeho zapretí (13, 36-38). Už v tomto rozhovore sa načína téma „odchodu“ (14, 1-14).
Na strach a nechápavosť, ktoré začínajú prenikať do vnútra učeníkov, odpovedá Ježiš povzbudivo: „Nech sa vám srdce nevzrušuje!“ (Jn 14, 1) Ježišova pokračujúca útecha má eschatologický nádych. Hovorí o „dome svojho Otca“, kde je „mnoho príbytkov“ (Jn 14, 2). Tam chce svojim učeníkom po svojom odchode pripraviť miesto, aby ich tam po svojom návrate priviedol. Podstatnejšie ako pýtať sa „kde?“ je „ako?, kadiaľ?“. Na priamu provokáciu „A cestu, kam idem, poznáte.“ (Jn 14, 4) reaguje Tomáš slovami: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“ (Jn 14, 5).
Nasleduje jeden z najznámejších Ježišových výrokov v typicky jánovskej forme „Ja som… „. „Ja som cesta, pravda a život.“ (Jn 14, 6). Dostať sa k Otcovi sa dá cez pravdu, ktorú prišiel zjaviť Syn a život, ktorý ponúka Kristus. Aj toto odhalenie však naráža na nepochopenie a slabú vieru učeníkov. Filipova požiadavka, aby im Majster ukázal Otca, „núti“ Ježiša k priamej odpovedi „Kto vidí mňa, vidí Otca...Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne.“ (Jn 14, 9)
Zasadenie úryvkov do čítaní vo veľkonočnom období ukazuje na učeníkov „poveľkonočného obdobia“ a teda aj na nás. Hoci sme poznali pravdu, predsa nie sme ušetrení strachu z Ježišovej cesty kríža. Kristus nás tak, ako aj vtedy, uisťuje, že niet inej cesty, akou prešiel on sám. Zároveň nás však chce utešiť, že na konci tejto jedine možnej cesty je vzkriesenie a príbytky, kde bude on a Otec.
Posledná večera