História a kultúrne dedičstvo Vyšných Ružbách

Obec Vyšné Ružbachy leží v severnom Spiši, na juhovýchodnom úpätí Spišskej Magury. Podľa administratívneho členenia patrí do Prešovského kraja, do okresu Stará Ľubovňa. Jej absolútna geografická poloha je daná súradnicami 20o 34' východnej zemepisnej dĺžky a 49o 18' severnej zemepisnej šírky. Leží v nadmorskej výške 623 m n. m. v doline Zálažného potoka, ktorý pramení na svahoch Spišskej Magury pod Veterným vrchom.

Vyšné Ružbachy sú lokalizované na štátnej ceste III. kategórie č. 5419 Nižné Ružbachy - Vyšné Ružbachy, 2,1 km od jej križovatky so štátnou cestou I. kategórie č. 77 Stará Ľubovňa - Spišská Belá. Jednokoľajová železničná trať č. 185 Poprad - Plaveč prechádzajúca cez susedné Nižné Ružbachy je od obce vzdialená 2,7 km.

Najstaršie stopy osídlenia v oblasti Ružbách siahajú až do paleolitu. Neskôr sa v oblasti historického Spiša dostala do styku s tunajším starousadlým domorodým osídlením vyspelá keltsko-dácka kultúra a od 7.storočia sa predpokladá osídlenie územia Slovanmi.

Po zániku Veľkej Moravy sa toto územie prechodne dostalo pod poľský vplyv a s postupným štátotvorným usporiadaním raného Uhorska sa od 12. storočia stalo jeho súčasťou a bolo postupne včlenené do Spišskej župy. V poslednej štvrtine 13. storočia sa začala etapa dosídľovania severozápadného Spiša. V donačnej listine z roku 1287 obdržal šoltýs Henrich z Podolínca územie, na ktorom založil v roku 1288 dedinu Nižné Ružbachy a neskôr, v roku 1329 Vyšné Ružbachy.

Obec bola ohraničená potokom Rauschenbach (v preklade z nemčiny šumiaci potok), odkiaľ zrejme pochádza i názov obce. Tento názov poukazuje na výskyt prameňov vody, obsahujúcej perlivý oxid uhličitý. V roku 1408 sa Vyšné Ružbachy uvádzajú s názvom Nova Rausenbach ako príslušenstvo ľubovnianskeho hradného panstva, ktorému patrili aj v neskoršom feudalizme.

V roku 1412 sa Vyšné Ružbachy stávajú spolu s 13 spišskými mestami a s ďalšími trinástimi dedinami ľubovniansko - podolínskeho hradného domínia súčasťou tzv. poľského zálohu a späť k Uhorsku sa toto územie pripojilo až v roku 1772. Miestne obyvateľstvo sa okrem poľnohospodárstva, chovu dobytka a oviec, venovalo ťažbe dreva a poľovníctvu. Udomácnili sa tu i niektoré vedľajšie činnosti ako výroba nástrojov na spracovanie ľanu a výroba poľnohospodárskeho náradia, šindliarstvo, pálenie dreveného uhlia a vápna i výroba papiera.

Kronika z roku 1931 uvádza, že v okolí obce bolo rozvinuté i baníctvo, po ktorom je už iba málo stôp. Kronika nám opisuje i niekdajšiu kultúru bývania v obci. Staré domy mali murivo celé z travertínu a boli pokryté šindľom. Štítom boli natočené do ulice. V každom z nich bývali 2-3 rodiny. Za jednu z najstarších častí obce sa pokladalo tzv. "Dvorišče", ako sa označovala skupina domov v strede "Lázenskej" ulice. Podľa ústneho podania tam údajne v 14. storočí vzniklo prvé panské sídlo vo Vyšných Ružbachoch s prvým murovaným domom.

Život miestneho obyvateľstva bol úzko spätý s postupným rozvojom kúpeľného ruchu, ktorého počiatky siahajú až do 16. storočia. Postupne sa vyvinulo kúpeľné stredisko celoštátneho významu a obľúbené centrum domáceho ale i zahraničného cestovného ruchu.

História kúpeľov

Prvá zmienka o ružbašských prameňoch je z roku 1549, keď ich opísal kráľovský radca Juraj Wernher v diele "De admirandis Hungariae aquis hypomnemation" (Správa o obdivuhodných vodách Uhorska). Rozvoj pre Ružbachy nastal až rokom 1593, kedy poľský kráľ Kazimír menoval zakladateľa mocného grófskeho rodu, grófa Sebastiana Ľubomískeho za dedičného starostu spišských zálohových miest. V roku 1595 bola postavená kúpeľná budova s bazénom, kuchyňou, jedálňou a spoločenskou miestnosťou.

Rodina Ľubomírskych obývala Spiš celoročne, v letných mesiacoch priamo vo Vyšných Ružbachoch, v zimných mesiacoch obývala hrad Starú Ľubovňu. Sebastianov syn Stanislav urobil z kúpeľov i známe spoločenské stredisko, kde sa schádzala poľská aj uhorská šľachta a prispel k dobrému menu kúpeľov. Poľský vzdelanec Ján Innocent Petrycy ich v roku 1635 opísal v prvej monografii o našich minerálnych vodách.

Juraj Bohus z Kežmarku o nich v kronike o kúpeľoch z roku 1720, uvádza: "…dedina známa svojimi kúpeľmi. Ich vlažná voda sa zohrieva a tak sa v nej kúpu ľudia s rôznymi chorobami. Kúpele sú hojne navštevované ako vznešenými, tak i inými obyvateľmi poľskej a uhorskej oblasti…" V roku 1744 vymrela priama vetva rodu Ľubomírskych a poľský kráľ August III. ich daroval svojej manželke Márii Jozefíne, dcére cisára a kráľa Jozefa I. Kráľovná sa o kúpele starala len do roku 1757. Po tomto roku zostali kúpele bez majiteľa. Šľachta sa v nich prestala stretávať, začali upadať a zostali len bežnými kúpeľmi pre okolité obyvateľstvo.

Až v roku 1825, kedy sa vlastníkom kúpeľov stal barón Eugen Emerich von Jony došlo opäť k ich oživeniu. Barón začal s ich prestavbou, postavil tu kaštieľ, nový kúpeľný dom podľa zahraničných vzorov a zrkadlový kúpeľ. V roku 1882 odkúpil kúpele s obcami Vyšné a Nižné Ružbachy za 100 tisíc zlatých guldenov poľský gróf Andrej Zamoyski a v roku 1883 odkúpil aj hrad v Starej Ľubovni. Napriek ťažkostiam sa pustil do ich záchrany.

Neskorší gróf Ján Zamoyski začal v roku 1929 s vrtnými prácami za účelom nájdenia nového výdatného prameňa nevyhnutne potrebného k uskutočneniu jeho veľkorysých plánov s kúpeľmi. Pre veľký finančný náklad však bezvýslednú vrtbu na jeseň roku 1929 ukončil. Zdalo sa, že všetka námaha bola zbytočná, ale na jar vo vrte spontánne vyvrel mohutný šumivý teplý prameň so značnou výdatnosťou, ktorý pomenovali Izabela na počesť grófovej manželky a začalo sa s veľkou výstavbou. Pravdepodobne v roku 1931 bol vybudovaný nový kúpeľný dom tzv. "Štrandhotel". Na travertínovom skalisku dal J. Zamoyski vybudovať v biedemeierskom slohu exkluzívnu jedáleň Biely dom.

Rodina Zamoyski, predovšetkým Ján so svojou manželkou spravili z Vyšných Ružbách bezpochyby jedny z najmodernejších kúpeľov svojej doby u nás. Po 2.svetovej vojne boli v kúpeľoch ubytované deti, ktoré stratili vo vojne rodičov, po nich mladiství väzni z koncentračných táborov na zotavenie. V roku 1947 sa kúpele dostali pod štátnu správu. V roku 1979 sa začala výstavba liečebného domu Travertín I. a na mieste niekdajších terás a reštaurácie nad kúpaliskom vznikla začiatkom 90tych rokov mohutná moderná budova balneoterapie. Ešte začiatkom 90tych rokov kúpele vlastnil štátny podnik Slovenské liečebné kúpele Starý Smokovec. V roku 1995 sa stávajú akciovou spoločnosťou, čo sa čiastočne prejavuje zmenami v ich pôsobnosti. Posledným významným momentom v doterajšej histórii kúpeľov bolo započatie prevádzky nového liečebného domu Travertín II.

Kultúrne pamiatky a zaujímavosti

Kultúrnou dominantou obce je kostol Očisťovania Panny Márie z 2. pol. 18. storočia s neskoršie klasicisticky upraveným priečelím. Je jednoloďovou stavbou s rovným uzáverom svätyne a prestavanou vežou. Všetky priestory sú zaklenuté krížovými klenbami s medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na zuborezom zdobené rímsy nástenných pilierov.

Fasáda je hladká, členená oknami, na veži je terčíková podstrešná rímsa ukončená oplechovanou baňou s tamburom a krížom. Bočný oltár Srdca Ježišovho je neskorobarokový z pol. 18. st., jedná sa o polychrómovú drevorezbu. V strede stĺpovej a pilastrovej oltárnej architektúry sa nachádza nová plastika z 20. st., po jej stranách sú plastiky dvojice sv. Jánov. Bočný oltár Korunovania Panny Márie je neskororenesančný, z polovice 17. st., je to polychrómová drevorezba.

V strede oltárnej architektúry je umiestnený obraz Korunovania Panny Márie z 2. pol. 18. st. (olej na plátne 116 x 87 cm). Po stranách sú 2 postavy anjelov držiacich rám obrazu. Kazateľnica je barokovo-klasicistická, z 2. pol. 18. st. Okrem toho sa v kostole nachádza voľný obraz obetovania Krista v chráme od Elijasza Wojcziecha z Krakova z roku 1876. Jedná sa o olej na plátne.

Špeciálnymi formami vzniknutými na území Vyšných Ružbách sú travertínové kopy a terasy. Uprostred nich, v miestach, kde vyvierajú minerálne pramene, ktoré vytvorili celý tento komplex, sa vyvinuli typické kráterovité útvary. Vznikli prepadnutím travertínových kôp vyzrážaných okolo minerálnych prameňov.

Väčšina z nich je dnes už suchá. Výnimkou je travertínové jazierko Kráter s priemerom 20 m a priemernou hĺbkou 3m, ktoré bolo v roku 1967 vyhlásené za chránený prírodný výtvor. Z krátera Smerdžonka uniká oxid uhličitý, preto ho volajú aj Jama smrti.

Z historických prameňov je v oblasti Vyšných Ružbách známych 18 prirodzených zdrojov minerálnej vody. V dnešnej dobe sa minerálna voda nachádza v prameňoch Kráter, Pri potoku, Svätený I., Svätený II., Ján, Ondrej, Vojtech, Sčensný, Stavbár. Môžeme k nim pripočítať i pramene s mineralizovanou vodou, resp. so zvýšeným obsahom CO 2 , prípadne pramene s občasným výverom minerálnej vody. Sú to pramene Anna, Helena, Marína, Hulka, Nový a Beatrix. Oblasť prameňov sa označuje prívlastkom "najvýdatnejší areál minerálnych vôd na Slovensku".

V súčasnosti sa výdatnosť prameňa Kráter pohybuje okolo 15 - 20 l/s, priemerná teplota vody dosahuje cca 22 o C, obsah CO 2 je 440 mg/l a celková mineralizácia 2578 mg/l. Najvýznamnejším a jediným zdrojom minerálnej vody využívaným v súčasnej dobe v kúpeľnej prevádzke je vrt Izabela. Napĺňa letné kúpalisko s rozmermi 50x50 m.Bol odvŕtaný v rokoch 1930 - 1931 do hĺbky 208 m za účelom zásobovania kúpaliska. V roku 2000 sa pohybovala výdatnosť okolo 10 l/s, priemerná teplota mala hodnotu 20,4 o C, celková min. 1620 mg/l a obsah CO 2 1250 mg/l. Vrt VR- 2 sa pre výborné kvalitatívne vlastnosti využíva ako zdroj stolovej minerálnej vody.

Tieto vody sa klasifikujú prevažne ako prírodná (pri niektorých prameňoch liečivá) slabo mineralizovaná, hydrouhličitanová, vápenato-horečnatá, uhličitá, studená (resp. teplá), hypotonická voda s teplotou od 20 do 23,4°C. Chemické zloženie minerálnych vôd podmienilo ich využívanie pri liečbe duševných porúch i chorôb pohybového ústrojenstva, neskôr boli vytvorené podmienky pre zavedenie liečby srdcovo-cievnych chorôb.

Súčasťou kúpeľného areálu sú liečebné bazény s minerálnou vodou, vaňové kúpele, sauna, telocvičňa a masážne zariadenia. V opustenom travertínovom lome sa nachádza unikátny areál medzinárodného sochárskeho sympózia. Dodnes tu bolo z ružbašského travertínu vytesaných 104 sôch, z ktorých časť je vystavená i v menšom lome oproti cintorínu a niekoľko exponátov zdobí kúpeľný park.

V roku 1964 sa začal prvý ročník tohto podujatia. Odvtedy sa každoročne konalo v letných mesiacoch (júl až august). Za takmer 30 rokov jeho existencie sa tu v rámci tvorivých pobytov vystriedalo kvantum domácich i zahraničných sochárov z množstva európskych krajín, ale aj z USA a Japonska. Po 6 ročnej prestávke sa v roku 1997 podarilo areál znova oživiť. Táto galéria pod holým nebom, ktorá má sotva niekde vo svete obdobu, bola v roku 1994 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

Erb obce, zobrazuje Pannu Máriu s dieťaťom reprezentuje obec od roku 1992, keď na základe expertízy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave schválilo obecné zastupiteľstvo znaky a symboly obce: erb, pečať a vlajku. Pri obnove a tvorbe historických symbolov sa majú využívať historické pramene. Tak je to aj v prípade Ružbách. Symbolom obce je patrónka Kostola Obetovania Panny Márie - Panna Mária. Odtlačok pôvodného gotického pečatidla sa našiel na dokumentoch z roku 1869.

Aktivity a rekreácia

Vyšné Ružbachy sú obcou s dobre rozvinutými službami pre hostí, ubytovaním, širokými možnosťami športovania, a samozrejme kvalitnou kúpeľnou starostlivosťou. Ľudia využívajú aj nádherný interiér miestneho rímskokatolíckeho kostola k významným obradom, ako je sobáš, či krstiny.

Už začiatkom storočia vzniklo vo Vyšných Ružbachoch kúpalisko, ktoré bolo v tom čase najväčším a najelegantnejším termálnym kúpaliskom v šírom okolí. Zalesnený ostrovček uprostred plaveckého bazénu s nadštandardnými rozmermi 50x50 metrov, vdychuje tomuto miestu športového a rekreačného oddychu neopakovateľnú atmosféru pokoja a pohody. Kapacita kúpaliska je 1500 ľudí.

Ružbachy sú svojou klímou, ktorú určujú husté okolité lesy, ideálnym strediskom pre aktívny oddych po celý rok. Letné kúpanie, možnosť dlhých prechádzok do historických i prírodne zaujímavých lokalít v okolí, cykloturistika, či zber dubákov a lesných plodov, rybolov, vystrieda v zime najmä lyžiarsky šport. Sneh tu leží v priemere 60 dní v roku. Okrem bežeckých tratí tu lyžiari nájdu osem lyžiarskych vlekov s rôznou mierou náročnosti. K dispozícii je aj jazdecký areál s koňmi, kde si v rámci rekreačného jazdenia môžete vybrať aj jazdenie v prírode s terénom, jazdenie v jazdiarni a vozenie detí.

V blízkom okolí Vyšných Ružbách je niekoľko zaujímavých miest na výlaty a prechádzky. V liečebnom dome Travertín I. sa nachádza kaderníctvo/holičstvo, kozmetický salón, predajňa kvetov, predajňa tlače, požičovňa športových potrieb.

Minerálne pramene a ich využitie

Liečba vo Vyšných Ružbachoch využíva 14 prameňov s minerálnou vodu. Ide o prírodne liečive, slabo mineralizované, hydrouhličitanové, vápenato-horečnaté, uhličité hypotonické vody s teplotou od 20 do 23,4 stupňa. Najvýdatnejším zdrojom prírodnej vody je prameň Izabela, ktorý jediný sa používa na liečebne účely. Spolu s priaznivými klimatickými podmienkami sa tunajšia prírodná liečivá minerálna voda s úspechom používa pri liečení onkologických chorôb, chorôb obehového ústrojenstva, srdcovo-cievnych chorôb, netuberkulóznych chorôb dýchacích ciest, pohybového ústrojenstva, duševných chorôb, ženských chorôb a chorôb z povolania.

Kúpele využivajú vo svojích strediskách vodoliečebné procedúry - podvodovú masáž, vírivý kúpeľ, škótske streky, vaňový uhličitý kúpeľ, hyperternický sedací kúpeľ, rehabilitačný a masážny bazén, šľapací striedavý kúpeľ.

Tabuľka: Prehľad minerálnych prameňov Vyšné Ružbachy

tags: #vysne #ruzbachy #kupele #kostol