Vysoká Banská Štiavnica: História a Kultúrne Pamiatky

Banská Štiavnica je jedným z najvýznamnejších stredísk baníctva, banskej vedy, techniky a školstva v bývalom Uhorsku.

História ťažby a spracovávania drahých kovov siaha až do doby bronzovej. Už v 3. - 2. storočí pred n. l. osídlili región Kelti, ktorí do 1. storočia n. l. prevádzkovali banícku a hutnícku činnosť.

V meste sa zachovali vzácne kultúrno-historické pamiatky.

Banská Štiavnica leží v kaldere, mohutnom kotle, ktorý vznikol prepadnutím krátera sopky - štiavnického stratovulkánu.

Mesto sa vyvinulo z osady v údolí potoka Štiavnica.

Druhá osada, ležiaca na svahu vrchu Glanzenberg (dnes Staré mesto), zabezpečovala obranu územia, na ktorom sa ťažili a spracúvali rudy.

Názov osady, odvodený od potoka Štiavnica, naznačuje slovanský pôvod.

Do prostredia, ktoré sa muselo vyrovnávať s problémami ťažby a spracovania rúd, hostia kolonisti prinášali znalosť nových technologických postupov a výrazne prispeli k tomu , že Banská Štiavnica získala významné postavenie najmä v produkcii striebra v celoeurópskom rámci.

Postupne sa stali najvplyvnejšou vrstvou obyvateľstva stredovekého mesta.

Banská Štiavnica ako jedno z najstarších miest a najstaršie banícke mesto na Slovensku zaujímala popredné postavenie v hospodárskom živote Uhorska.

Významné Pamiatky Banskej Štiavnice

Námestie sv. Trojice

Námestie sa sformovalo začiatkom 16. storočia a tvorí jadro mesta. Významnú úlohu pri jeho formovaní zohrali budova radnice a kostol sv. Kataríny.

Domy po stranách námestia sú honosné meštianske paláce, ktoré patrili bohatým mešťanom a banským podnikateľom.

Dominantou námestia je morový stĺp so súsoším sv. Trojice. Bol postavený na znak vďaky mesta za ústup morovej epidémie v rokoch 1710 - 1711.

Pôvodný jednoduchý morový stĺp bol neskôr prestavaný. Autorom súsošia je sochár Dionýz Stanetti.

Radnica

Pôvodne prízemný gotický dom zo 14. storočia, v ktorom zasadala mestská rada, bol v roku 1488 prestavaný na poschodovú budovu.

Začiatkom 16. storočia bola k budove pristavaná kaplnka sv. Anny, ktorá bola v 18. storočí zbúraná a na jej mieste bolo postavené súsošie Panny Márie.

Dnešnú podobu dostala radnica v rokoch 1787 - 1788.

Komorský dvor (Kammerhof)

Komorský dvor - Kammerhof je jedným z najväčších stavebných komplexov na území mesta. Bol vybudovaný v polovici 16. storočia.

Objekt bol viackrát prestavovaný a zväčšovaný, takže na ňom môžeme pozorovať všetky stavebné slohy.

Je to dvojposchodová vežovitá renesančno-baroková stavba z roku 1681.

Vo veži Klopačky je umiestnené zariadenie, ktoré klopaním oznamovalo baníkom čas fárania.

Klopanie sa ozývalo aj pri sviatočných príležitostiach, baníckych poradách, ale i pri pohreboch a požiaroch.

Starý zámok

Začiatkom 13. storočia bola postavená na výbežku vrchu Paradajz trojloďová románska bazilika. V 15. storočí bol tento kostol Panny Márie aj s priľahlým cintorínom obohnaný múrom.

V 40. rokoch 16. storočia bol prestavaný na protitureckú pevnosť. Klenba nad hlavnou loďou bola zbúraná a tak vzniklo nádvorie hradu.

Nasledovalo spevnenie obvodových múrov tým, že priestor medzi opernými piliermi bol vyplnený murivom.

Kaplnka sv. Michala je ďalšou stavbou v komplexe Starého zámku. Táto románska rotundová budova sa skladá z dvoch častí, z nadzemnej a podzemnej.

Nadzemná časť-karnárium- odtiaľ pochovávali telá zomrelých. Podzemná časť-ossarium- miesto, kam odkladali kosti vybrané pri kopaní nových hrobov. Zvyšky fresiek v kaplnke sú zo 14. storočia.

Bašta nazývaná "Himmelreich" pochádza zo 14. storočia.

Nový zámok

Už pri príchode do Banskej Štiavnice upúta návštevníkov jedna z najkrajších dominánt mesta Nový zámok. Biela renesančná pevnosť vypínajúca sa na vrchu Frauenberg /Dievčenský vrch/ bola postavená v r.1564-1571.

Jej úlohou bolo chrániť mesto pred možným vpádom Turkov. Pevnosť prešla prestavbou, ale dodnes sa nám zachovala ako šesťpodlažná stavba so štyrmi nárožnými baštami a strieľňami.

Nový zámok má fortifikačný charakter. Pomenovanie Panenský alebo Dievčenský zámok je novšieho pôvodu a odvodzuje sa od názvu kopca, na ktorom je zámok postavený.

Renesančná jednoposchodová budova, ktorá bola v 18. storočí barokovo upravená. Bola postavená v roku 1554 ako súčasť mestského hradbového systému, ktorý pozostával z dvojnásobného venca opevnenia. Tento bol vytvorený vzájomným pospájaním obvodových murív jednotlivých domov. Hlavné komunikácie boli uzavreté piatimi bránami.

Banícka akadémia

Banícka akadémia bola založená rozhodnutím panovníčky Márie Terézie v r. 1762 a svoju činnosť začala v r.1764. Bola to prvá škola svojho druhu na svete a pôsobila v Banskej Štiavnici do r.1919.

Pôsobili na nej najvýznamnejší banskí, hutnícki a lesnícki odborníci z Európy a ich zásluhou vzniklo niekoľko svetových objavov a vynálezov.

Škola bola vzorom pri zakladaní parížskej polytechniky v r. 1795. Chemické laboratóriá v posledných desaťročiach 18. storočia patrili medzi najlepšie vybavené v Európe.

Kalvária

Komplex sakrálnych stavieb citlivo umiestnených do prírodného prostredia tvorí jedinečnú ukážku súladu prírody a ľudského umu.

Základný kameň pre stavbu Kalvárie bol položený 14.9.1744 a presne o sedem rokov 17.9.1751 bola stavba dokončená. Stavba bola začatá z iniciatívy jezuitského pátra Františka Pergera.

Kalvária v Banskej Štiavnici je pôsobivým barokovým sakrálnym celkom, ktorý sa radí k najkrajším v celej Európe. Je situovaná na vrchu Scharffenberg, v preklade Ostrý vrch, v nadmorskej výške 726 m n. m.

Vznikla v časoch, kedy patrila Banská Štiavnica k najväčším a najvýznamnejším slobodným kráľovským mestám v Uhorskom kráľovstve.

A práve priaznivé hospodárske podmienky stáli za rozvojom mesta aj po stránke kultúrnej. Vďaka tomu bola na podnet jezuitu Františka Pergera postavená Kalvária Banská Štiavnica.

Napriek výstavbe kalvárie v časoch vrcholiaceho baroka si stavby zachovali primeranú striedmosť. Ich vzhľad nebol rušivý a podnecoval najmä vnútorné prežívanie a rozjímanie pútnikov.

Celý komplex pozostáva zo 17 zastavení (kaplniek), 3 kostolov (Dolný kostol, Sväté schody, Horný kostol), zastavení Ecce homo (žalár) a Svätého hrobu.

Kaplnky sa vyznačujú neobvyklým usporiadaním, nakoľko príbeh Ježiša začína už v Nazarete. Práve tým je banskoštiavnická kalvária výnimočná.

Kalvária patrí medzi obľúbené miesta v Banskej Štiavnici. Nenavštevujú ju však len veriaci, hoci sa tu často konajú púte, sväté omše či rôzne iné kultúrne podujatia.

Turistov zaujíma i história miesta, jeho dokonalé architektonické spracovanie, maliarske a umelecké remeslo podtrhujúce detaily, ako aj celkové zasadenie miesta do prírodného prostredia, s ktorým vytvára dokonalý súlad.

Kostol sv. Kataríny

Neskorogotický kostol sv. Kataríny bol postavený v rokoch 1443 - 1491. Má jednu loď zaklenutú hviezdicovou klenbou. Loď lemujú po oboch stranách bočné kaplnky.

Sú od nej o polovicu nižšie. V r. 1776 bola ku kostolu pristavaná kaplnka sv. Jána Nepomuckého.

Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej pochovávali richtárov a význačných mešťanov.

Pôvodne trojloďová románska bazilika z 30. rokov 13. storočia prešla viacerými stavebnými úpravami.

Po požiari v roku 1806 dostal kostol spolu s hlavným oltárom pri rekonštrukcii dnešný klasicistický ráz.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Kostol Nanebovzatia Panny Márie patril pôvodne dominikánom, ktorí ho spravovali do roku 1536. V rokoch 1575 - 1669 ho užívali evanjelici, od ktorých ho prevzali jezuiti. Tí ho spravovali až do roku 1773, kedy bol zrušený jezuitský rád.

V roku 1776 zverili kostol svetskému kléru a stal sa hlavným farským kostolom. Kostol postavil v r. 1794 - 1796 domáci staviteľ F. Sivák podľa projektu viedenského architekta J. Tallhera.

Nemá vežu, nachádza sa v uličnej zástavbe. Vonkajší vzhľad sa architektonicky prispôsobil okolitým domom. Len fasáda a zvýšená kopula svedčia o tom, že ide o sakrálnu stavbu.

Kostol stavali podľa tolerančného patentu cisára Jozefa II.

Ochrana UNESCO

Mesto Banská Štiavnica dostalo v decembri 1993 najvyššieho medzinárodného uznania a ocenenia.

Banská Štiavnica bola zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako prvé mesto zo Slovenska.

V roku 2007 sa Kalvária dostala do zoznamu 100 najohrozenejších pamiatok sveta, ale našťastie prebieha rozsiahla rekonštrukcia.

Po spoločenských zmenách v roku 1989 sa vystupňovalo úsilie o uchovanie a zhodnotenie kultúrneho dedičstva stelesneného v stavebných a technických pamiatkach mesta a okolia. V roku 1993 Banskú Štiavnicu zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Tabuľka: Významné udalosti v Banskej Štiavnici

tags: #vysoka #banska #stiavnica #kostol