Kazateľnica je vyvýšené miesto alebo tribúna v kresťanských kostoloch, odkiaľ kňaz (kazateľ) prednáša pri bohoslužbách veriacim homíliu (kázeň). Je honosnejšou formou lektória.
Pozostáva z centrálnej časti (nazývanej aj rečnisko, obyčajne cylindrického alebo polygonálneho tvaru), ktorá môže byť podopieraná stĺpom, pilierom alebo postavou so symbolickým významom (Mojžiš, niektorý z apoštolov, svätcov alebo anjelov), a zo striešky alebo z baldachýnu, ktoré slúžia ako ozvučovacia doska.
Kazateľnica sa zvyčajne nachádza voľne v lodi kostola (ako pevná alebo mobilná súčasť interiéru) v blízkosti chóru (presbytéria), najčastejšie na ľavej (evanjeliovej) strane, často je umiestnená na stene lode alebo je pristavená k pilieru či k stĺpu. Výnimočne môže byť umiestnená aj v exteriéri ako súčasť architektúry, často pri hlavnom vchode.
Význam kazateľnice (v rámci liturgie) vzrástol v 16. stor. po vzniku reformácie, pričom v protestantských kostoloch sa stali formálnym centrom bohoslužby (najmä u kalvínov), v protireformačných rímskokatolíckych kostoloch ich ikonografická náplň vyjadrovala triumf cirkvi nad herézami.
Od 17. stor. sa na kazateľnici stále viac uplatňovala sochárska výzdoba, vrcholnú umeleckú úroveň dosiahli v období baroka v 17. - 18. stor., keď sa na mnohých uplatnila bohatá sochárska výzdoba so zložitou ikonografiou (kazateľnica v katedrále Saints-Michel-et-Gudule v Bruseli, 1695 - 99, od Hendrika Fransa Verbrugghena, *1655, †1699).
V rímskokatolíckych kostoloch sa kazateľnice po liturgickej reforme 2. lat. kniž. lat. lat. kniž. lat. kniž. lat. kniž. lat. kniž. lat. kniž. lat. kniž. lat. práv. lat. kniž. lat. kniž. lat. kniž. [s. (bez m., bez udania m., napr. lat. kniž. lat. franc. (uzavretý p. v tech. gréc.-lat. gréc. tech. nem. tech. gréc.-lat. (p. lat. (p. lat. archit. angl. archit. franc. (široký otvorený p. franc. (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. lat. lat. zastar. franc. angl. franc. hovor. (p. lat. (p. lat. archit. (p. lat. stav. (uzatvorený p. franc. tal. nem. film. slang. (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. angl. + franc. žurn. (p. lat. (krytý p. gréc. archit. nem. stav. (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. perz. archit. lat. gréc. pren. egypt.-gréc. pren. (miesto, stanovište, napr. lat.-nem. kniž. (miesto pôsobnosti al. lat. (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. lat. franc. franc. ekon. (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. franc. franc. šport. lat. gréc. archit. (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. gréc.-lat. lat. (tribúna na starorím. lat. hist. gréc. archit. hist. lat. hist. (miesto na písanie v jap. jap. aram. pren. kniž. nem. hist. (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. gréc.-lat. hist. indián.-špan. slang. pejor. vl. m. expr. hotová S. rum. (miesto na boj al. lat. nem. hist. angl. (p. nem. lat. stav. tal. (podzemný p. lat. stav. voj. ban. (p. lat. lat. (p. lat. kniž. lat. filol. (miesto, z kt. angl. (miesto, kde sa končia preteky, kt. nem. (p. román.-nem. (p. angl. šport. angl. (ohradený p. angl. šport. lat. gréc. lek. lat. anat. gréc. anat. gréc. lek. (p. lat. anat. (p. lat. biol. (medzibunkový p. lat. biol. lat. biol. (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. franc. (miesto na zemskom povrchu, kt. lat. gréc. fyz. (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. gréc. + lat. odb. (vesmírny p. gréc. kniž. (p. okolo nebeského telesa, v kt. lat. + gréc. (p. gréc. astron. (p. gréc. (p. gréc. (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. lat. biol. gréc. biol. (miesto, v kt. lat. zool. lat. ekol. biol. (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. lat. ekol. (p. lat. kniž. egypt.-gréc. gréc. (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. lat. odb. (pustý a prázdny p. gréc. mytol. (miesto na oblohe, do kt. lat. astron. (p. franc.-nem. (vnútorný p. lietadla al. nem. kniž. zastar. (veľký krytý p. franc. dopr. (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. hol. (kabína na vzducholodi s posádkou al. tal. (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. angl. lod. (lodný p. angl. lod. (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. angl. lod. (lodný p. hol. lod. (lodný p. angl. lod. angl. lod. (výrobný p. nem. lod. (vodný p. lat. franc. dopr. (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. franc. žel. dopr. (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. angl. (krytý uzavretý p. pre motor. franc. franc. franc. gréc.-franc. (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. tal. archit. franc. stav. franc. zastar. voj. franc. kniž. (ústredný štvorcový p. v rím. lat. archit. (vedľajší p. arab.-nem. (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. špan. archit. (p. pred vstupom do átria starorím. gréc. archit. (p. na konanie zápasov, div. lat. gréc.-lat. tal.-franc. (p. franc. franc. div. (p. nem. div. slang. (p. gréc. (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. gréc. hist. (p. gréc. hist. div. lat. gréc. franc. zried. germ.-franc. tal. (oddelená časť hľadiska, napr. franc. franc. najmä v plur. (polkruhové hľadisko v starogréc. gréc. (hlavný p. v gréc. lat. archit. (zasvätený p. al. miesto v starogréc. gréc. archit. (p. gréc. archit. ? hist. vl. m. (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. gréc. (rečnícky vyvýšený p. gréc. archit. cirk. (p. gréc. archit. (vyvýšené al. germ.-lat. lat. hovor. (ranokresťanská al. lat. archit. cirk. arab. archit. chór gréc. cirk. archit. (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. gréc.-nem. lat. archit. lat. cirk. (menší bohoslužobný p. lat.-nem. (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. lat. archit. (uzavretý, oddelený p. lat. (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. lat. zried. (p. gréc. archit. (p. gréc. archit. gréc. archit. (malá al. gréc. archit. (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. lat. archit. lat. cirk. arab. archit. gréc. archit. (p. arab. arab. (vyholené al. lat. cirk.
Vývoj kazateľnice
Kazateľnica sa vyvinula približne v 13. stor. z ambony v súvislosti s pôsobením žobravých mníšskych rádov. Najstaršie kazateľnice (v Taliansku, 13. stor.) sú bohato sochársky zdobené, najrozšírenejším typom je kazateľnica stojaca na stĺpoch, s centrálnou časťou rozličného tvaru a so sochársky stvárneným zábradlím (kazateľnica v katedrále v Pise vytvorená G. Pisanom, 1302 - 10; kazateľnica v kostole San Lorenzo vo Florencii, 1558 - 65, s reliéfmi od Donatella z 1465).
Gotické kazateľnice bývajú obvykle pristavené k pilieru lode alebo k stene kostola, najčastejšie pozostávajú z centrálnej časti so zábradlím, ktorá stojí na jednom stĺpe či pilieri, sú bohato ornamentálne zdobené a doplnené figurálnymi reliéfmi alebo sochami (kamenná kazateľnica v katedrále v Štrasburgu vytesaná 1486 Hansom Hammerom, †1519; kamenná kazateľnica v Dóme sv. Štefana vo Viedni vytesaná 1515 A.
Ambona [gr.] - vyvýšené miesto v kostole primárne určené na predčítanie zo Svätého písma i na responzoriálny spev žalmov. Sekundárne sa ambony stali aj miestom prednesu homílií a príležitostne plnili i funkcie, ktoré nesúviseli s omšovou liturgiou.
Prvý písomný doklad tohto typu liturgického zariadenia pochádza z roku 364 (ustanovenia synody v Laodicei). Archeologicky sú ambony doložiteľné od konca 5. stor., a to najmä vo východnom Stredomorí. Pod byzantským (vychádzajúcim z Konštantínopola) vplyvom sa v 6. stor. začali používať ambony aj v Ríme i v oblastiach so starogalskou liturgiou na území niekdajších galských a germánskych provincií (Noricum, Raetia, Galia, Germánia). Prvý písomný doklad zo zaalpského priestoru pochádza až z konca 10. stor. (Vita s. Chrodegangi) a vzťahuje sa na rok 755.
Konštrukčne išlo o podesty spravidla s centrálnym (oválnym, štvorcovým, hexagonálnym alebo oktogonálnym) pôdorysom, prístupné jedným alebo dvoma schodiskami a opatrené zábradlím, prípadne aj čítacím pultom. Zhotovované boli z rôznych materiálov (kameň, drevo aj v kombinácii s kovovým obložením, drahými kameňmi, prípadne s ďalšími materiálmi). Situované bývali na hranici medzi časťou kostola vyhradenou klerikom a ostatnou časťou pre laikov. Mohli stáť pri zábradlí vymedzujúcom oltárny priestor (presbytérium), ale aj v lodi, kde mohli byť umiestnené samostatne alebo v spojení s koridorom nazývaným solea.
V Ríme (ale zrejme aj inde) sa časom vyvinul zvyk budovať na bočných stranách širokej soley (zv. aj schola cantorum) dve kamenné ambony - jednu na južnej strane určenú na čítanie evanjelia a druhú menšiu a jednoduchšiu na severnej strane na čítanie epištoly. Oblasťami najväčšieho rozšírenia ambon boli regióny byzantského kultúrneho okruhu a Itália. V západokresťanskom prostredí ich význam od 13. stor. postupne upadal v súvislosti so zmeneným dôrazom na kázeň, ktorý viedol ku vzniku kazateľníc, pričom funkcie ambony mohol prevziať aj letner. Významné príklady: Ambona biskupa Agnella v Ravenne (557 - 570), Ambona Henricha II. Svätého v Aachene (1002 - 14), dvojica ambon v bazilike San Clemente al Laterano v Ríme (12.
Základné usporiadanie je teda dané: po príchode kňaza s asistenciou pristúpi k oltáru, ktorý pobozká (pozdrav bozkom pochádza z antickej kultúry a bol od najstarších čias bežným pozdravom aj v rímskej liturgii.) Potom kňaz príde k sedadlu, kde po spončení úvodného spevu začne sláviť sv. omšu.
Tu kňaz ostáva až po evanjelium, kedy sa presunie k ambonu, aby ho prečítal ako aj predniesol homíliu. Potom sa opäť vráti k sedesu. K oltáru pristupuje až keď sa prinesú obetné dary. Na miesto sedes sa kňaz vráti až po sv. prijímaní, odkiaľ prednesie modlitbu po sv. 15.
Je potrebné ešte povedať, čo hovorí Posynodálna apoštolská exhortácia Benedikta XVI. Sacramentum caritatis (Sviatosť lásky - r. 2007) o sedese: " V kostoloch, kde neexistuje kaplnka Najsvätejšej sviatosti a zostáva hlavný oltár so svätostánkom, je vhodné ho naďalej ho používať na uchovávanie a adoráciu Eucharistie.
O ambone Rímsky misál hovorí: "Dôstojnosť Božieho slova vyžaduje, aby v kostole bolo vhodné miesto... malo by to byť pevné miesto a nie prenosný "pult". Z ambonu sa prednášajú čítania, žalm a veľkonočný chválospev (Exsultet).
Rímsky misál o sedadle kňaza hovorí: "Sedadlo kňaza (sedes), ktorý slávi sv. omšu, má naznačovať, že jeho poslaním je predsedať zhromaždeniu a modlitbe." Z miesta sedesu kňaz prednáša vstupné obrady sv. omše, počúva Božie slovo, rozjíma v tichu po sv. prijímaní, prednáša spoločné modlitby veriacich ako aj modlitbu po prijímaní. Toto miesto má teda jasný význam a nemožno ho zamieňať s ambonom (miesto, odkiaľ sa číta Božie slovo).
Pre lepšie pochopenie si zhrňme rozdiely medzi ambonom a kazateľnicou do tabuľky:
| Charakteristika | Ambona | Kazateľnica |
|---|---|---|
| Účel | Predčítanie zo Svätého písma a spev žalmov | Prednášanie kázní (homílií) |
| Vznik | Skoršie (doložené od 5. storočia) | Neskôr (vyvinula sa v 13. storočí) |
| Umiestnenie | Na hranici medzi klerikmi a laikmi | V lodi kostola, blízko chóru |
| Výzdoba | Rôzna, často zdobená | Často bohato zdobená, najmä v baroku |
Pre vizuálne porovnanie si pozrite obrázky ambon a kazateľnice:
Ambona v katedrále v Aachene
Kazateľnica v katedrále Saints-Michel-et-Gudule v Bruseli