Meno Ježiš Kristus je zrejme najznámejšou osobou na celej planéte Zem. Jeho meno spomínajú nielen Jeho nasledovníci, ale aj odporcovia, ateisti a hlásatelia iných náboženstiev. Kresťania začínajú svoj život veriaceho základným poznaním Ježiša a toho, čo pre ľudstvo urobil.
Často majú ľudia na Ježišovu osobu „svoj názor“, majú na Neho „iný pohľad “ a „svoje vlastné presvedčenie“. V otázkach náboženského presvedčenia táto sloboda vedie k vzniku nebezpečných bludov. Keďže otázka správneho poznania Krista je pre človeka z hľadiska večného života strategickou, je potrebné poznať Ho správne.
Cieľom života veriacich je zaoberať sa osobou Krista a lepšie Ho poznať. Takýmto spôsobom veriaci nadobudne väčšiu istotu, čo sa týka vlastnej viery, ale aj lepšie dokáže obhajovať evanjelium a správne vyučovať iných tak, aby nevznikali falošné učenia. Božím plánom je, aby sme Ho neustále viac poznávali počas celej našej existencie, a to aj vo večnosti (Jn 17,3).
Samotný Kristus je Božou osobou a zároveň Otcovým darom. Čo sa týka gréckeho slova Kristus (ekvivalent odvodený z hebrejčiny je Mesiáš), nejde o Ježišovo priezvisko, ale o hodnosť Božieho Syna. Doslovne to znamená Pomazaný. (Keď niekoho Boh v izraelskej spoločnosti určil, aby vykonal nejaké dielo, zvykol byť na znak uschopnenia a povolania aj obradne pomazaný olejom.)
V období, keď sa na zemi objavil Syn Boží, sa podľa historika Josefusa Flavia stávalo, že cesty boli lemované ukrižovanými vzbúrencami, ktorých ich nasledovníci označovali za kristov - očakávali od nich záchranu, a to najmä od rímskej nadvlády. Možno aj preto Ježiš nevyžadoval, aby Ho ako Krista oslovovali, ale správnosť tvrdenia, že On je Kristus, potvrdil: „A Šimon Peter odpovedal a riekol: Ty si Kristus, Syn živého Boha!
Keď chceme predstaviť nejakú osobu, častokrát začíname informáciami o jej pôvode. Čo sa týka Krista, rozprávanie o Jeho pôvode je trochu komplikovanejšie. Podľa Biblie totiž Kristus existoval ešte pred tým, ako vznikol celý viditeľný i neviditeľný svet. Svet a aj čas boli stvorené skrze Neho a On existoval aj predtým v prítomnosti Boha Otca. Keby sme chceli zobraziť Kristov začiatok na časovej osi, bolo by to úplne nesprávne. Zrejme by bolo lepšie zobraziť celú časovú os v Kristovi.
Hovorí o tom aj začiatok Evanjelia Jána: „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. Ten, to Slovo bolo na počiatku u Boha. Stretávame sa tu aj s ďalším Jeho titulom - Slovo. V gréckom origináli je to pojem Logos. Jeho základný význam je slovo, význam, reč, ale aj samotná vec, ktorú slovo označuje, a tiež múdrosť. Kristus - Logos je sprostredkovateľom medzi Bohom a človekom.
Logos ako nadprirodzený, božský princíp, ktorý stvoril svet a udržuje ho a sprostredkuje vzťah s Bohom, sa nachádza aj v gréckej filozofii. V Starom zákone sa nachádzajú hebrejské pojmy, ktoré sú ekvivalentom Logosu v Novej zmluve. Je to Dávar JHVH - Pánovo Slovo, reč, skutok so silným naviazaním na osobu a Chochma - múdrosť (nie je doslovným prekladom slova Logos, avšak sú tu nezanedbateľné významové prieniky).
V knihe Prísloví v 8. kapitole sa nachádza takýto popis Múdrosti: „Hospodin si ma nadobudol za počiatok svojej cesty, pred všetkými svojimi skutkami, pred všetkými časy. Ustanovená som od veku, od počiatku, prv ako bola zem. Keď ešte nebolo priepastí, bola som splodená, keď ešte nebolo prameňov, zaťažených vodami. Prv ako boli vrchy zapustené do základov, prv ako boli brehy, bola som splodená, kým ešte nebol učinil zeme ani polí ani začiatku rôzneho prachu okruhu zeme. Keď pripravoval nebesia, tam ja, keď vymeriaval kruh nad priepasťou, keď upevňoval najvyššie oblaky hore, keď utvrdzoval studnice priepasti, keď kládol moru jeho medze a vodám, aby neprestupovali jeho rozkazu, keď rozmeriaval základy zeme, a bola som pri ňom dielovedúcim a bola som všelijako jeho rozkošou deň ako deň hrajúc sa pred ním každého času, hrajúc sa na okruhu jeho zeme, a moje rozkoše so synmi človeka. A tak teraz, synovia, počúvajte na mňa! A blahoslavení sú tí, ktorí ostríhajú moje cesty.“
Z uvedeného textu je zrejmé, že Múdrosť, o ktorej je tu reč, je osoba. V 23. verši hovorí: „Ustanovená som…“ Tu sa hovorí práve o takom ustanovení, k akému dochádzalo pri pomazaní.
Keď nahliadneme do Starého zákona, vidíme tu viacero predobrazov osoby aj diela Krista. Keď sa pozrieme na Abraháma, ten bol požiadaný, aby obetoval svojho syna. Podobne aj Boh Otec obetoval svojho Syna. Abrahám veril vo vzkriesenie z mŕtvych, dokonca sa vo svojej dobe stretol s Kristom, čo potvrdil aj Ježiš, keď hovoril, že Abrahám Ho videl a radoval sa.
Po viac ako 400 rokoch od Abraháma nastupuje doba Mojžišovho zákona, o ktorom apoštol Pavol píše v Liste Galaťanom, že zákon bol pestúnom, ktorý viedol ku Kristovi, aby sme boli ospravedlnení z viery. Boh mal v Zákone určité požiadavky - nároky, ale bol si vedomý toho, že telesné židovstvo nebude schopné dodržať duchovný zákon, a tak Zákon dovedie ľudí k poznaniu vlastnej hriešnosti a vyvolá v nich pocit potreby spásy a Spasiteľa - Záchrancu. Boh chcel Židov pripraviť na stretnutie s Kristom.
Zákon mal ukázať človeku, že skrze dobré skutky sa nedokáže vyslobodiť spod zákona hriechu a smrti, a preto potrebuje Božiu nadprirodzenú pomoc a dar. Dominantnú úlohu v Mojžišovom zákone zohrával systém obetovania s prísnymi pravidlami. Aj tu nájdeme paralelu poukazujúcu na prichádzajúceho Spasiteľa. Jednou z obetí bola obeť za hriech, pri ktorej bol zabitý a obetovaný baránok. Spojitosť s Kristovou obeťou odhaľuje okolostojacim Ján Krstiteľ, ktorý keď videl ísť Ježiša okolo, povedal: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta.“ Teda On bol obeťou, ktorú obetoval Boh Otec za hriechy sveta a poukazoval na ňu už vopred. Apoštol Ján o Kristovi hovorí aj ako o Baránkovi Božom, ktorý je ukrižovaný už od počiatku sveta. Takže, tento plán obetovania Božieho Syna za ľudstvo bol pripravený ešte pred tým, ako Boh človeka stvoril.
Mojžišov zákon v rámci občiansko-právnych záležitostí obsahoval napríklad aj možnosť vykúpenia z otroctva. Človeka, ktorý sa stal otrokom, mohol z jeho nemilej situácie vykúpiť iba človek, ktorý bol s ním v príbuzenskom vzťahu. Keď teda prišiel príbuzný, majiteľ bol povinný predať otroka za zvyčajnú cenu.
Tak ako systém obetí, aj systém sviatkov hovoril o Kristovi. Prvým v poradí je sobota. Asi najvýraznejším znakom je pre nás to, že vtedy mali židia oddychovať - nepracovať. Ďalším sviatkom je Pascha (Pesach), ktorým si židia pripomínajú vyslobodenie z Egypta, pri ktorom tiež musel byť zabitý baránok a jeho krv bola použitá na znamenie, ktoré zabránilo zhubcovi zabiť prvorodených v dome. Nasledoval Sviatok nekvasených chlebov, ktoré židia jedli na úteku z Egypta. Toto zase hovorí o tom, že Ježišovo telo nepodľahlo skaze, kým bolo v hrobe. Po troch dňoch totiž nasledovalo Jeho zmŕtvychvstanie, čím sa naplnil Sviatok prvotín. O päťdesiat dní neskôr bol sviatok Letníc. Tieto sviatky sú už ako predobraz budúcich Božích plánov naplnené. Nasledujú ešte dva jesenné sviatky, ktoré hovoria o budúcnosti. Prvý z nich je Roš Hašana - Sviatok trúbenia, ktorý sa naplní pri skrytom príchode Krista a vytrhnutí cirkvi. Potom nasleduje Jom kippur - Deň zmierenia.
Starý zákon teda obsahuje veľké množstvo obrazov hovoriacich o Kristovi. Niektoré sú skryté a nebolo ich možné vyložiť, až pokiaľ sa aspoň sčasti nenaplnili, a iné hovoria o prichádzajúcom Záchrancovi úplne otvorene a až prekvapujúco presne. Teraz sa budeme venovať proroctvám, ktoré hovoria o pôvode Krista. Pôvod zohrával v židovskej spoločnosti veľmi dôležitú úlohu. Pôvod určoval, kto patrí k ľudu Izraela a kto nie. Určoval presne, kto môže byť kňazom a rovnako ako aj v iných kultúrach pôvod určoval kráľa. Proroctvá presne určovali pôvod očakávaného Spasiteľa.
Už v prvej knihe Biblie sa hovorí o tom, že Kristus musí pochádzať od človeka: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu!“ (1Moj 3,15) Ďalšie proroctvá hovoria, že Ten, ktorý príde, musí byť od Séma (1Moj 9,29). Proroctvo na konci 1. knihy Mojžišovej hovorí: „Neuhne berla od Júdu ani palica zákonodarcu spomedzi jeho kolien, dokiaľ nepríde Šílo, a jeho budú poslúchať národy.“ Hovorí sa tu o tom, že prichádzajúci Kráľ národov bude pochádzať od Júdu - Jákobovho syna. Prorok Izaiáš povedal: „A vyjde prútok z parezu Izaiho, a mládnik z jeho koreňov ponesie ovocie.“ To znamená, že Kristus musí byť potomkom Izaiho, ktorého synom bol kráľ Dávid. O ňom hovorí prorok Jeremiáš na dvoch miestach, a to, že Pán vzbudí a dá vyrásť Dávidovi spravodlivý výhonok a ten bude kráľom (Jeremiáš 23,5 a 33,15). Aj samotnému Dávidovi o tom hovoril Boh. Prorokmi ohlasovaný rodokmeň Krista bol v Izraeli všeobecne známy. Ježiša ako syna Dávidovho oslovovalo viacero ľudí.
Osoba Ježiša Krista je veľmi fascinujúca. V rámci toho, čo On sám o sebe zjavuje v Biblii, sme sa Ním zaoberali len veľmi málo.
Zvestovanie Panne Márii od Fra Angelica
Kto je JEŽIŠ... naozaj? | SKRYTÉ PRAVDY V STAROM ZÁKONE A PRED STVORENIEM!
Etymológia a význam mena Kristián
Pôvod mena Kristián: Meno Kristián pochádza z gréckeho slova Christianos, čo znamená „nasledovník Krista“ alebo „kresťan.“ Toto meno je odvodené od mena Kristus, ktoré je titulom Ježiša z Nazareta.
História: Meno Kristián bolo rozšírené najmä v stredoveku, keď kresťanská cirkev mala veľký vplyv na európsku kultúru. Nositelia tohto mena boli často spájaní s duchovným životom, a meno symbolizovalo ich oddanosť viere. Kristián je dodnes bežne používaným menom v mnohých kresťanských krajinách, kde si zachováva svoj náboženský význam.
Meno Kristián v iných jazykoch:
- Angličtina: Christian
- Francúzština: Christian
- Nemčina: Christian
- Španielčina: Cristian
- Taliančina: Cristiano
- Ruština: Кристиан (Kristian)
- Maďarčina: Krisztián
- Poľština: Krystian
- Čeština: Kristián
Popularita mena Kristián:
- Svetová popularita: Meno Kristián je obľúbené najmä v kresťanských krajinách, kde má hlboký duchovný a náboženský význam. Je populárne v celej Európe, ale aj v Latinskej Amerike a ďalších oblastiach.
- Trendy: Na Slovensku a v Českej republike je meno Kristián bežné a obľúbené. Je to meno, ktoré je považované za moderné, no zároveň tradičné.
Význam a charakteristika mena Kristián: Meno Kristián symbolizuje duchovnú silu, vernosť a oddanosť. Nositelia tohto mena sú často vnímaní ako múdri, citliví a empatickí ľudia, ktorí majú silný zmysel pre spravodlivosť a sú pripravení pomáhať druhým.
Známe osobnosti s menom:
- Kristián Grežo - slovenský hokejista
- Kristián Hynek - český cyklista
- Kristián Kodet - český maliar
- Kristián Šimek - český herec
- Christian Bale - britský herec
- Cristiano Ronaldo - portugalský futbalista
- Christian Dior - francúzsky módny návrhár
- Christian Slater - americký herec
- Christian Eriksen - dánsky futbalista
Rady pre rodičov: Pri výbere mena Kristián je dôležité zvážiť jeho duchovný a historický odkaz. Toto meno je ideálnou voľbou pre rodičov, ktorí hľadajú meno spojené s kresťanskými hodnotami, vernosťou a duchovnou silou.
Symbolika mena Kristián
Krst a jeho význam
Krst. Každý už toto slovo počul, mnohí z nás krst aj prijali, ale len málokto pozná význam tohto slova. Ako ste na to vy? Slovo krst je gréckeho pôvodu a znamená „ponorenie“. Je to tak preto, lebo spočiatku sa krstilo práve ponorením človeka v krstnom bazéne. Súčasťou starovekých kostolov boli dokonca akési krstné bazény, nazývané baptistériá. Už apoštol Pavol v Liste Rimanom napísal tieto slová: „Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom“.
Krst v rieke Jordán
V iných jazykoch slovo krst odkazuje na slovo Kristus alebo kresťan. O krste teda hovoríme najmä v súvislosti s kresťanstvom. Bol to Ježiš Kristus, kto svojich apoštolov poslal ohlasovať evanjelium a krstiť všetky národy v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Treba však vedieť, že krst vykonával už Ján Krstiteľ. Jeho poslaním bolo oznámiť židovskej spoločnosti príchod prisľúbeného Mesiáša. Ján Krstiteľ vyzýval ľud k pokániu, aby sa na príchod Mesiáša pripravil. A gestom pokánia sa stal práve krst, ktorý Ján vykonával v rieke Jordán.
K Jánovi prišiel dokonca aj Ježiš so žiadosťou, aby ho pokrstil. Ján Ježiša pokrstiť nechcel, pretože Boží Syn žiadne pokánie konať nepotrebuje. Nakoniec ho však Ján pokrstil a predstavil Ježiša celej židovskej spoločnosti ako prisľúbeného Vykupiteľa.
Aký má krst význam? Kresťania vyznávajú, že človek prichádza na svet poznačený prvotným hriechom. Krstom potom človek, podľa náuky kresťanstva, znovu získava Božiu milosť, stáva sa Božím dieťaťom a členom Cirkvi. Krstí sa tak, že sa na krstenca leje voda (niekde sa však ešte stále vykonáva krst aj ponorením) a hovoria sa slová: *„Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“.* Podľa kresťanskej viery je pokrstený človek nielen očistený od následkov prvotného hriechu, ale krstom sa odpúšťajú aj všetky osobné hriechy. Krst má preto v kresťanstve veľký význam.