Legendárna hláška z reklamy na obľúbený nápoj nám každý rok pripomína jednu z tradícií, ktorá sa viaže k Vianociam: „A keď vydržíš až do večera nepapať, tak uvidíš zlaté prasiatko.“ Ide o vianočný pôst, ktorý každý rok dodržiava veľké množstvo Slovákov.
Kofola - Vianočný spot 2019, SK
História a význam tradície
Zlaté prasiatko patrí k najpôvabnejším vianočným tradíciám, ktoré spájajú detskú fantáziu s hlbokými historickými koreňmi. Podľa povery sa tomu, kto na Štedrý deň vydrží držať pôst až do večera, zjaví zlaté prasiatko - symbol hojnosti, šťastia a radosti v nadchádzajúcom roku. Korene tejto tradície siahajú hlboko do minulosti. Už v pohanských dobách malo prasa, najmä zlato sfarbené, významné miesto v mytológii ako symbol svetla, plodnosti a návratu slnka. V stredoveku sa zvyk spojil s kresťanským adventným pôstom, kedy bola striedmosť chápaná ako cesta k duchovnému upokojeniu pred slávnosťou Kristovho narodenia.Prečo prasiatko?
Drak by detí vystrašil, čarodejnica by nedávala logiku, no to, čo všetky deti poznali, boli bežné prasiatka z chlievika a nepôsobili by ani strašidelne, ani podradne. Prasiatko videl kdekto, ale zlaté? Nevedno prečo presne práve ošípaná, ale nakoniec každé dieťa bolo vždy zvedavé na to, ako zlaté prasiatko vyzerá.Zlaté prasiatko v súčasnosti
V mnohých domácnostiach sa tradícia udržuje dodnes, aj keď vo voľnejšej podobe. Pôst býva skôr symbolický, ale kúzlo očakávania zostáva. Rodičia deťom často „ukazujú“ prasiatko pomocou odrazeného svetla, sviečky alebo dekorácie, a atmosféra kúzelného okamihu pretrváva. Zlaté prasiatko tak nie je len ľudovou poverou - je to pripomienka starých koreňov našich Vianoc, chvíle rodinnej pospolitosti a jemného napätia, ktoré sprevádza Štedrý deň.Vianočná reklama na Kofolu beží už od roku 2003 a bez nej si mnohí z nás už ani nevedia predstaviť Vianoce. Slávna reklama na Kofolu týmto tradičným dodržiavaním „Celý deň nepapať“ zapôsobila práve tým, čo všetci veľmi dobre poznali. Zlaté prasiatko sa totiž ukáže len naozaj deťom, ktoré naozaj vydržali.
Regionálne rozdiely a iné tradície
V minulosti sa nespomínalo vždy len prasiatko. V niektorých častiach Slovenska to mohol byť aj zlatý koník, zlatá podkova či dokonca zlatá strecha v podkroví.Medzi ďalšie slovenské vianočné tradície patrí:
- Púšťanie lodičiek zo škrupiniek orechov so sviečkou.
- Prekrajovanie jabĺčok, kde hviezda z jadierok symbolizuje zdravie a šťastie.
- Jedenie oblátok s medom a cesnakom pre zdravie.
- Schovávanie šupiny z kapra do peňaženky pre finančnú stabilitu.
Vianočné tradície v okolitých krajinách
Vianočné zvyky a tradície sa líšia v závislosti od krajiny. Pozrime sa, ako vyzerajú Vianoce v susedných štátoch:Česká republika
Počas Štedrého dňa dodržiavajú Česi až do večera pôst a deťom sľubujú, že ak vydržia celý deň nejesť, uvidia zlaté prasiatko. K štedrovečernému menu patrí rybacia alebo hrachová polievka, kapor a zemiakový šalát. Mnoho Čechov však uprednostňuje pred kaprom vyprážaný rezeň. K starším zvykom patrí púšťanie lodičiek zo škrupín vlašských orechov, ktoré majú predpovedať dlhý a šťastný život. Obľúbené je aj betlehemské svetlo, ktoré po krajine rozvážajú skauti.Rakúsko
Už v polovici novembra sa otvoria vianočné trhy, na adventnom venci sa každú adventnú nedeľu zapáli jedna sviečka a na Štedrý deň sa potom už pri vyzdobenom stromčeku a vianočných piesňach čaká na príchod Ježiška, ktorý Rakúšanom nosí darčeky. Na Štedrý večer sa obchody zatvárajú podľa zákona o 14.00 h. Vianočný stromček sa zdobí najneskôr na Štedrý deň. Po večeri zazvoní zvonček, deti idú k stromčeku, kde sú už uložené darčeky. Štedrý večer sa završuje polnočnou omšou.Maďarsko
Neodmysliteľnou súčasťou vianočného obdobia v Maďarsku je "szaloncukor", teda salónky plnené rôznymi náplňami. Tradičným vianočným jedlom je rybacia polievka "halászlé". S rybami sa v Maďarsku spájajú aj povery. Rybie šupiny vraj prinášajú veľa peňazí a rodina, ktorá rybu zje, sa bude v nasledujúcom roku neustále posúvať vpred. Zvykom, ktorý sa zachoval dodnes, najmä vo vidieckych oblastiach Maďarska, je pastierska alebo jasličková hra v podaní detí a mládeže. Po Štedrom dni a prvých dvoch vianočných sviatkoch prichádza 27. decembra sviatok svätého Jána evanjelistu. Mnohé rodiny, najmä v maďarsko-nemeckých dedinách, si v tento deň dávajú posvätiť víno.
Poľsko
Oslavy Vianoc sa začínajú 24. decembra, ktorý je síce v Poľsku pracovným dňom, avšak mnohé podniky či obchody zatvárajú skôr a všetci sa chystajú na večeru. Poliaci sa počas Štedrého dňa postia. K stolu si podľa tradície zasadajú, keď sa na nebi objaví prvá hviezda. Pod obrus si vkladajú seno, ktoré ma pripomínať chudobu, v ktorej sa Ježiš narodil. Na stole prestrú jeden tanier navyše pre neočakávaného hosťa. Večera sa začína modlitbou a lámaním oblátok. Podľa tradície by mala byť večera zložená z 12 jedál - symbolizujúcich 12 apoštolov i 12 mesiacov v roku. Vianočné darčeky si poliaci rozbaľujú po večeri. Po rozbalení darčekov sa Poliaci vyberú na polnočnú omšu.Ukrajina
Na Ukrajine pripravujú na Štedrý večer (Sviatvečir) 12 jedál, čo symbolizuje 12 apoštolov. Stôl sa prestiera obrusom, pod ktorý sa na každý roh stola kladie cesnak na odstrašenie zlých duchov. Štedrý deň je posledným dňom 40-dňového predvianočného pôstu, takže pokrmy k večeri sa pripravujú bez mäsa, mlieka, vajec a masla. Na štedrovečernom stole nesmú chýbať predovšetkým dve jedlá - kuťa (sladená dusená pšenica alebo ryža s makom, hrozienkami a orechmi) a uzvar (kompót zo sušených jabĺk a sliviek). Za štedrovečerný stôl si rodiny obvykle sadajú po celodennom pôste, keď vyjde prvá hviezda. Na Ukrajine Vianoce neoslavujú všetci v rovnakom termíne a nájdu sa aj takí, čo Vianoce oslavujú dvakrát.Zdravotné aspekty pôstu
Zatiaľ čo pre dospelých ide len o tradíciu, deti by sa tomuto zvyku mali vyhýbať. Deti by nemali držať na Štedrý deň pôst s vidinou zlatého prasiatka, ale mali by mať prísun stravy v pravidelných intervaloch ako inokedy. U detí treba regulovať konzumáciu sladkostí a zabezpečiť im dostatočný prísun ovocia a zeleniny. V prípade podávania rýb, ktoré sú pre deti veľmi zdravé, odporúča vyhnúť sa vyprážaniu a dávať najmä pozor na kosti.Tabuľka: Vianočné tradície v rôznych krajinách
| Krajina | Tradícia | Štedrovečerné jedlo |
|---|---|---|
| Slovensko | Zlaté prasiatko, púšťanie lodičiek | Kapor so zemiakovým šalátom |
| Česká republika | Zlaté prasiatko, púšťanie lodičiek | Kapor so zemiakovým šalátom, rezeň |
| Rakúsko | Vianočné trhy, zdobenie stromčeka | Hus s červenou kapustou a knedľami (Burgenland) |
| Maďarsko | Szaloncukor, pastierske hry | Halászlé (rybacia polievka) |
| Poľsko | Pôst, 12 jedál na stole | Boršč, ryby, pirohy |
| Ukrajina | 12 jedál na stole, kuťa, uzvar | Kuťa, uzvar |