Ľútosť je základnou podmienkou sviatosti zmierenia a katechizmus ju uvádza na prvé miesto medzi úkonmi spovedajúceho sa. Je to bolesť duše nad spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie s predsavzatím viac nehrešiť. (KKC 1451)
Spasiteľ ustanovil vo svojej Cirkvi sviatosť zmierenia, aby sa veriaci, ktorí spáchali hriechy, mohli zmieriť s Bohom. Svätý Ambróz hovoril, že Cirkev má „vodu a slzy: vodu krstu a slzy pokánia“.
Keďže som si všimol, že môj skutok bol zlý, vtedy by som sa mal rozhodnúť, že ho v budúcnosti nebudem konať, aby som neurážal Boha. Ľútosť sa spája s predsavzatím polepšiť sa.
Medzi úkonmi kajúcnika je na prvom mieste ľútosť. (KKC 1451)
Návrat márnotratného syna od Rembrandta, symbolizuje obrátenie a odpustenie.
Druhy ľútosti
Hovoríme o nedokonalej a dokonalej ľútosti. Keď ľútosť pochádza z lásky k Bohu milovanému nadovšetko, volá sa „dokonalá“ (je to ľútosť z lásky - caritatis contritio). (KKC 1452)
Takáto ľútosť odpúšťa všedné hriechy a dosiahne aj odpustenie smrteľných hriechov, ak zahŕňa pevné predsavzatie pristúpiť k sviatostnej spovedi, len čo to bude možné. (por. KKC 1452) Je to najdokonalejšia podoba ľútosti, ku ktorej sa máme približovať a prosiť o ňu Boha.
Nedokonalá ľútosť sa rodí z uvažovania o odpore ku hriechu alebo zo strachu pred večným zatratením a inými trestami, ktoré hrozia hriešnikovi. Je to ľútosť zo strachu. Takéto pohnutie svedomia môže vyvolať vnútorný proces, ktorý sa pôsobením milosti zavŕši sviatostným rozhrešením. (por. KKC 1453)
Takzvaná „nedokonalá“ ľútosť (attritio) je tiež Božím darom, podnetom Ducha Svätého. Rodí sa z uvažovania o ošklivosti hriechu alebo zo strachu pred večným zatratením a inými trestami, ktoré hrozia hriešnikovi (je to ľútosť zo strachu - contritio ex timore). Takéto pohnutie svedomia môže vyvolať vnútorný proces, ktorý sa pôsobením milosti zavŕši sviatostným rozhrešením. (KKC 1453)
Nedokonalá ľútosť sama osebe nedosiahne síce odpustenie ťažkých hriechov, ale pripravuje na jeho dosiahnutie vo sviatosti pokánia. (por. KKC 1453)
Pre lepšie pochopenie rozdielov medzi dokonalou a nedokonalou ľútosťou, pozrite si nasledujúcu tabuľku:
| Charakteristika | Dokonalá ľútosť | Nedokonalá ľútosť |
|---|---|---|
| Prameň | Láska k Bohu milovanému nadovšetko | Uvažovanie o ošklivosti hriechu, strach pred zatratením |
| Motivácia | Láska k Bohu | Strach |
| Účinok | Odpúšťa všedné hriechy, odpúšťa smrteľné hriechy s predsavzatím spovede | Pripravuje na odpustenie ťažkých hriechov vo sviatosti pokánia |
Zapamätajme si: Ľútosť je bolesť duše nad spáchaným hriechom a odpor voči spáchanému hriechu. Obsahuje v sebe aj predsavzatie polepšiť sa. Ľútosť je dokonalá, lebo jej prameňom je láska Boha. Ľútosť je nedokonalá, ak je postavená na inej motivácii (strach pred večným zatratením alebo iné tresty). Ľútosť je dôležitým a základným úkonom spovedajúceho sa.
Ako dosiahnuť dokonalú ľútosť
Totiž úkon lásky je vtedy naozajstný a úplný, keď je bez výhrad. Rozhodnutie pri prvej príležitosti sa vyspovedať patrí k úplnosti dokonalej ľútosti. Tak aj my chceme pristupovať k Bohu bez výhrad, preto aj naše pokánie má byť bezvýhradné. Ak sme dosiahli dokonalú ľútosť, je samozrejmé, že za tento dar Bohu aj poďakujeme.
Veď práve teraz nám Boh naše hriechy odpustil a opäť nás prijal do svojho ovčinca a my sme opäť živými údmi Kristovho mystického tela, ktorým je Cirkev. Ak by sme náhle zomreli, nemusíme sa báť. Naviazali sme pomocou Ducha Svätého priateľstvo s Bohom, preto sa mu treba poďakovať za usmerňovanie, dar rady a sily.
Môžeme tak urobiť napr. takto: „Duchu Svätý, Ty darca múdrosti a zoslaný Potešiteľ, ktorý ma vedieš odmalička cestou viery, prosím, príď ku mne v tento čas a zlom moc mojich súkromných záujmov pri mojej snahe vzbudiť si pevnú ľútosť nad mojimi hriechmi. Nedopusť, aby som pomyslel na strach zo zatratenia ako na motiváciu svojej ľútosti, ale naopak, pomôž mi vzbudiť si dokonalú ľútosť, kedy by som pocítil skutočnú skľúčenosť a bolesť duše iba z veľkej lásky k Tebe, Bože. Buď, prosím, so mnou, Pane a Bože náš.
Na pomoc nám prichádza najväčšie prikázanie lásky, ktoré nám Pán zanechal. Nájdeme ho v dvanástej kapitole Markovho Evanjelia, verše 28 - 31. Tu k nemu pristúpil jeden zo zákonníkov a spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: »Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán.
Tento krok predpokladá dve veci. Najskôr si poriadne pospytovať svedomie a zistiť všetky hriechy, ktoré sme spravili, a potom ich začať ľutovať. Pospytovať si svedomie - k tomu nám dopomôže spytovanie svedomia, ktoré máme v modlitebnej knižke, dnes už aj v aplikácii na mobile.
Slová ľútosti môžeme použiť tie, ktoré používame pri sviatosti zmierenia.
Veľakrát sa nám stalo, že sme sa pohádali s druhým človekom. Je nám ťažko uznať, že pravdu má ten druhý a povedať slová: „Prepáč, už sa to viac nezopakuje“. Takto to bolo s Judášom, ktorý sa stretol so svojou morálnou núdzou a odišiel pohrúžený do zúfalstva. O svojej slabosti sa presvedčil aj sv. Peter, ktorý trikrát zaprel Ježiša. Ale on si všimol svoju chudobu a horko plakal. Aký bol rozdiel medzi zúfalstvom Judáša a slzami Petra? Ľútosť je aj to, že si všímam svoju morálnu chudobu a že moje zlo uráža Božiu lásku.
Svätý Otec sa odvoláva na príslušné články Katechizmu Katolíckej cirkvi: „Medzi úkonmi kajúcnika je na prvom mieste ľútosť. Je to «bolesť duše nad spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie s predsavzatím viac nehrešiť» (KKC 1451). Katechizmus tu cituje Tridentský koncil. „Keď ľútosť pochádza z lásky k Bohu milovanému nadovšetko, volá sa „dokonalá“ (je to ľútosť z lásky - caritatis contritio). To znamená, že hoci ešte len čakáme na najbližšiu možnosť prijať rozhrešenie od kňaza, úkonom dokonalej ľútosti sa nám už v tej chvíli dostáva odpustenie. Potvrdil to už Tridentský koncil, ktorý uvádza, že ľútosť sprevádzaná predsavzatím vyspovedať sa „zmieruje človeka s Bohom už prv než reálne túto sviatosť prijme“ (Doctrina de sacramento Paenitentiae, 4.
Ako sa zmieriť s Bohom v čase, keď nemáme možnosť pristúpiť k sviatostnej spovedi? Na túto otázku dal v piatok 20. marca odpoveď pápež František pri rannej homílii v Dome sv. Marty. Pápež František tak urobil v piatok 20. marca pri rannej svätej omši v Dome sv. Marty.
„Viem, že mnohí z vás na Veľkú noc chodíte na spoveď, aby ste sa znovu stretli s Bohom. Mnohí mi však dnes povedia: „Ale otče, kde môžem nájsť kňaza, spovedníka, veď sa nemôže vychádzať z domu? Ja sa však chcem zmieriť s Pánom, chcem, aby ma objal, aby ma objal ako Otec… Čo mám robiť, ak nenachádzam kňaza?“ - Rob to, čo hovorí Katechizmus. Ak nenájdeš kňaza, aby si sa vyspovedal, hovor k Bohu, tvojmu Otcovi a povedz mu pravdu: „Pane, vyviedol som toto, toto a toto… Prepáč mi“ a pros o odpustenie s celým srdcom, so skutkom ľútosti a sľúb mu: „Neskôr sa vyspovedám, no teraz mi odpusť“. Ako nás to učí Katechizmus, ty sám môžeš pristúpiť k prijatiu Božieho odpustenia, keď nemáš po ruke kňaza. Pomyslite: teraz je tá chvíľa! A toto je ten správny moment, vhodný okamih.
tags: #vzbudenie #dokonala #lutost #katechizmus