Wiener Neustadt: Historické Mesto s Bohatou Kultúrou

Rakúsko, krajina s bohatou históriou a nádhernou prírodou, už dlhé roky priťahuje návštevníkov v každom ročnom období. Susedí s Nemeckom, Českom, Maďarskom, Slovinskom, Talianskom, Švajčiarskom a Lichtenštajnskom. Veľkú časť povrchu krajiny zaberá horský masív Álp s panenskou prírodou, údoliami a horskými jazerami. Kúpanie v priezračných vodách, turistika, raftovanie či atrakcie pre rodiny s deťmi lákajú dovolenkárov v letnom období.

História Rakúska siaha do raného stredoveku, kedy prichádzali mnohé kmeňové národy. Najvýraznejšie sa na dejinách podpísala rodina Habsburgovcov, ktorá sa k moci dostala v 13. storočí. Od nástupu Márie Terézie na trón nasledovali roky plné konfliktov, bitiek, ale aj veľkého rozvoja. Rakúsko má mierne kontinentálne podnebie s výraznými sezónnymi rozdielmi. Leto je teplé, s teplotami často dosahujúcimi 25-30°C, ideálne pre turistiku a outdoorové aktivity. Zima je studená a zasnežená, s priemernými teplotami okolo -5 až 0°C, čo poskytuje skvelé podmienky na lyžovanie a zimné športy.

Po ceste domov sa zastavíme vo Wiener Neustadt. Toto historické mesto a sídlo vojenskej akadémie ponúka skvelé príležitosti na nákupy alebo posedenie na káve a koláčiku. Veľmi pekné je hlavné námestie a pešia zóna s množstvom obchodov, reštaurácií a kaviarní. Šarmantné Viedenské Névé mesto elegantne zapĺňa neskororománska katedrála v centre mesta.

Námestie Wiener Neustadt s katedrálou.

História Wiener Neustadt

Mesto leží v blízkosti rieky Leitha južne od Viedne. Mesto založil v roku 1194 babenberský vojvoda Leopold V. V 13. storočí malo mincovňu. Najviac prosperovalo v 15. storočí, keď bolo rezidenciou cisára Svätej rímskej ríše Fridricha III.

Prívlastok „Wiener“ získalo až v 17. Oficiálne ho založil v roku 1194 vojvoda Leopold V. z prvého a súčasne predposledného panovníckeho rodu Rakúska - Babenbergovcov (tým druhým a posledným boli Habsburgovci) ako pohraničnú pevnosť voči rozpínavým maďarským kmeňom. V roku 1241 tu odrazili vpád mongolsko-tatárskych vojsk. Neskôr sa úspešne bránilo pred Turkami a počas uhorských stavovských povstaní pred kurucmi.

To všetko sa spočiatku financovalo z mastného výkupného (stotisíc hrivien striebra), ktoré Angličania museli zaplatiť za svojho hrdinského kráľa Richarda Levie srdce. Toho v roku 1192 pri Viedni, keď sa vracal z krížovej výpravy vo Svätej zemi, zajali Rakúšania práve pod velením Leopolda (mali osobné spory pri dobýjaní prístavného mesta Akko). Štátna hranica sa posunula o tri desiatky kilometrov na východ až po 1. Mesto leží na rovine bez väčšej rieky, preto sa jeho obrancovia museli spoliehať na mohutné hradby, z ktorých sa časť aj s jednou baštou zachovala, a na hlboké priekopy napájané vodou potokmi z alpského predhoria.

Súčasťou opevnenia bol aj hrad, ktorý je podobne ako náš v Bratislave štvorboký a až do zemetrasenia v roku 1768 sa na každom rohu týčila veža so štíhlou barokovou helmicou. Dodnes sa zachovala iba severovýchodná, ktorá nesie meno sedmohradského veľmoža, no rodáka z Borše pri Trebišove - Františka II. V roku 1700 ho ako 24-ročného zatkli, zamkli do veže a chystali súdny proces pre podozrenie z prípravy vzbury proti vtedajšiemu cisárovi Leopoldovi I. Ten celkom logicky uvažoval, že František má buričstvo v génoch po otcovej línii (pradedo Juraj I. Rákoci viedol tretie stavovské povstanie, starý otec Juraj II. štvrté, otec František I. sa podieľal na Vešeléniho sprisahaní, všetky tieto podujatia mali ťažisko na Slovensku) i po matkinej strane (Helena Zrínska, najstaršia dcéra rebelanta Petra IV.

Vďaka kapitánovi Gottfriedovi Lehmannovi sa Rákocimu podarilo v prestrojení zo žalára uniknúť a utiecť na koni až do Poľska. Rákoci mal teda oveľa väčšie šťastie ako jeho starý otec, chorvátsky bán a básnik Peter IV. Zrínsky. Toho v súvislosti s odhalením sprisahania pána Ľupčianskeho hradu Františka Vešeléniho nechal pomstychtivý Leopold I. na jar 1670 zavrieť do hradu vo Viedenskom Novom Meste. Po vyrieknutí rozsudku osobitného tribunálu o vlastizrade ho tam 30.

Keď už píšeme o väzňoch v tomto hrade, necelých dvesto rokov predtým tie isté hrubé múry poskytovali „ochranu“ aj Ladislavovi Pohrobkovi, jednému z dvoch kráľov dokázateľne narodených na Slovensku - v Komárne. Jeho strýko Fridrich III. ho tu držal aj so svätoštefanskou korunou ako rukojemníka, až kým cisára v roku 1452 po dlhom obliehaní pevnosti rakúski šľachtici neprinútili, aby mladučkého princa prepustil na slobodu. Chlapec sa mal totiž ujať svojich vladárskych povinností na českom i uhorskom tróne (ako Ladislav V.). Pravda, iba na päť rokov, lebo počas príprav na svadbu s francúzskou princeznou Magdalénou 17-ročný Ladislav na Pražskom hrade náhle zomrel.

V súčasnosti na hrade, či podľa dnešného vzhľadu skôr na zámku, sídli vojenská akadémia. Založila ju v roku 1751 pre šľachtických kadetov ako prvú svojho druhu na svete v Mária Terézia. Pred verejnosťou tu nerobia veľké tajnosti. Časť komplexu, viaceré sály, chodby a schodištia plné obrazov sprístupnili. Na nádvorí bývajú v lete divadelné a hudobné predstavenia. Návštevníci hádam najviac obdivujú exteriér a interiér gotickej Kaplnky sv. Upúta už jej priečelie orientované do nádvoria. Dal ho postaviť na ohromenie prichádzajúcich hostí Fridrich III. ako svoje stredoveké PR - s vlastnou sochou v nadživotnej veľkosti a s niekoľkými desiatkami erbov krajín, ktoré mu údajne podliehali.

Tak či onak, hoci Fridrich veľkú ríšu nezaložil, podarilo sa to jeho synovi Maximiliánovi. Chlapčeka v tejto kaplnke tri dni po narodení, 25. marca 1459 pokrstili. Jeho menovec a praprapravnuk, mladší brat Františka Jozefa, sa nechal vyhlásiť za mexického cisára tiež ako Maximilián I. Bol to však posledný monarcha vládnuci tejto stredoamerickej krajine. Republikánski vojaci ho chytili a 19. Ale vráťme sa do Wiener Neustadtu.

Od bývalého cisárskeho sídla vedú dve ulice na rozľahlé Hlavné námestie s radnicou, meštianskymi domami a morovým stĺpom uprostred. Ďalšou uličkou sa dostaneme ku skvostu gotickej architektúry - Dómu Nanebovzatia panny Márie a sv. Huberta. Fridrich III. nechal tento chrám povýšiť na katedrálu, keď v tomto meste roku 1469 založil biskupstvo. To však v roku 1785 cisár reformátor Jozef II. preniesol do Sankt Pöltenu, ktorý je hlavným mestom Dolného Rakúska až od roku 1986 (Viedeň tvorí samostatnú rakúsku krajinu). Stalo sa tak po ľudovom hlasovaní, z ktorého St.

Ak vás pri potulkách po Viedenskom Novom Meste ktosi neupozorní, možno vám ani na um nepríde ďalší paradox. Všetky na prvý pohľad staré budovy sú nové či obnovené. Po anšluse Rakúska tam totiž nemeckí nacisti sústredili zbrojársky priemysel. Vyrábala sa tu štvrtina stíhačiek značky Messerschmitt a obávané rakety A4, používané v leteckej bitke o Veľkú Britániu. To bol dostatočný dôvodov pre Angličanov na tzv. Zobrazenie sv.

Počas druhej svetovej vojny tu dopadlo okolo 50-tisíc bômb. Z troch tisícok budov zostalo neporušených iba osemnásť! Wiener Neustadt bol najzničenejším mestom Rakúska. Rozľahlý dóm bol v dezolátnom stave až do polovice 70. rokov minulého storočia. Dnes však vyzerá ako zo škatuľky. Obnovili tu aj viaceré kláštory, ktoré teraz zväčša slúžia ako múzeá a archívy. Medzi nimi je najznámejší Nový kláštor z konca 12. storočia. V roku 1467 tam pochovali sotva 32-ročnú Maximiliánovu matku, pôvodom portugalskú princeznú, i s troma jeho súrodencami, ktorí sa nedožili dospelého veku. Hoci mal Fridrich III. s cisárovnou viaceré názorové nezrovnalosti - aj na výchovu detí - po jej predčasnej smrti sa už nikdy neoženil.

Kláštor s kostolom neskôr prevzali a zbarokizovali jezuiti. V roku 1793 tu malo svetovú premiéru slávne Mozartovo Requiem. V 19. storočí sa okresné mesto stalo dôležitým priemyselným centrom. V roku 1841 tu otvorili Južnú železnicu a v roku 1909 prvé oficiálne letisko v Rakúsku, ktoré je v súčasnosti najväčšou prírodnou pristávacou plochou v krajine. Viedenské Nové Mesto ponúka návštevníkom takmer tucet múzeí, vrátane leteckého, nemocničného, priemyselného či mineralogického. Ale nielen históriou je živé, má aj moderné štvrte.

Katedrála Nanebovzatia Panny Márie a sv. Huberta

Medzi pozoruhodné budovy patrí zrekonštruovaná katedrála z 13. storočia.

Ďalšou uličkou sa dostaneme ku skvostu gotickej architektúry - Dómu Nanebovzatia panny Márie a sv. Huberta. Fridrich III. nechal tento chrám povýšiť na katedrálu, keď v tomto meste roku 1469 založil biskupstvo. To však v roku 1785 cisár reformátor Jozef II. preniesol do Sankt Pöltenu, ktorý je hlavným mestom Dolného Rakúska až od roku 1986 (Viedeň tvorí samostatnú rakúsku krajinu). Stalo sa tak po ľudovom hlasovaní, z ktorého St.

Katedrála Nanebovzatia Panny Márie a sv. Huberta.

Zámok vo Wiener Neustadt

Medzi pozoruhodné budovy patrí hrad z 13. storočia, kde sa narodil a kde je pochovaný cisár Svätej rímskej ríše Maximilián I. (1459-1519).

V súčasnosti na hrade, či podľa dnešného vzhľadu skôr na zámku, sídli vojenská akadémia. Založila ju v roku 1751 pre šľachtických kadetov ako prvú svojho druhu na svete v Mária Terézia. Pred verejnosťou tu nerobia veľké tajnosti. Časť komplexu, viaceré sály, chodby a schodištia plné obrazov sprístupnili. Na nádvorí bývajú v lete divadelné a hudobné predstavenia. Návštevníci hádam najviac obdivujú exteriér a interiér gotickej Kaplnky sv. Upúta už jej priečelie orientované do nádvoria. Dal ho postaviť na ohromenie prichádzajúcich hostí Fridrich III. ako svoje stredoveké PR - s vlastnou sochou v nadživotnej veľkosti a s niekoľkými desiatkami erbov krajín, ktoré mu údajne podliehali.

Spomienky na Mozarta. Albertina je galéria umenia založená v roku 1768 vo Viedni vojvodom Albertom Saským a jeho ženou Máriou Kristínou (rakúskou arcivojvodkyňou, štvrtou dcérou cisárovnej Márie Terézie), je jednou z najväčších svetových zbierok grafiky. Zbierky galérie tvorí cca 50 tisíc kresieb, leptov a akvarelov a viac ako 1,5 milióna rytín.

Neukloster

Medzi pozoruhodné budovy patrí aj Neukloster s bývalým dominikánskym kostolom z 13. storočia.

Tereziánska vojenská akadémia

Hrad slúži ako Tereziánska vojenská akadémia (založená 1752).

Škody Spôsobené Druhou Svetovou Vojnou

Značné škody spôsobené bombami, ktoré utrpelo Wiener Neustadt v druhej svetovej vojne, viedli k mnohým novým výstavbám. Počas druhej svetovej vojny tu dopadlo okolo 50-tisíc bômb. Z troch tisícok budov zostalo neporušených iba osemnásť! Wiener Neustadt bol najzničenejším mestom Rakúska. Rozľahlý dóm bol v dezolátnom stave až do polovice 70. rokov minulého storočia. Dnes však vyzerá ako zo škatuľky.

Múzeá a Atrakcie

Viedenské Nové Mesto ponúka návštevníkom takmer tucet múzeí, vrátane leteckého, nemocničného, priemyselného či mineralogického. Ale nielen históriou je živé, má aj moderné štvrte.

Wiener Neustadt je mesto s bohatou históriou, ktoré ponúka mnoho zaujímavých pamiatok a atrakcií. Bez ohľadu na to, či vás zaujíma história, kultúra alebo príroda, v tomto meste si určite nájdete niečo pre seba.

Wiener Neustadt 1946 - so sah die Stadt nach dem 2. Weltkrieg aus

tags: #wiener #neustadt #kostol #namestie