Spiš je jedným z významných prírodných a turistických regiónov Slovenska. Naše stredoveké kráľovské mesto sa svojimi historickými pamiatkami a okolitou prírodou zaraďuje medzi najkrajšie mestá na Slovensku. Levoča je, ako sme už takisto vyššie spomínali, na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Máte radi pamiatky, ale otravujú vás davy, ktoré sa zvyčajne okolo nich tlačia? Choďte do Levoče, tam si budete môcť vychutnať svetové historické dedičstvo celkom v pokoji, takmer osamote. Centrum dnešného stredného Spiša je skutočným skvostom histórie. Pre svoje architektonické hodnoty, starobylosť a uchovanú krásu bola zaradená do pamiatok UNESCO.
V roku 2017 si pripomíname 500. výročie ukončenia prác na hlavnom oltári v Chráme sv. Jakuba v Levoči, ktorý vznikol v dielni Majstra Pavla. U nás máte možnosť vidieť napríklad aj najvyšší gotický oltár na svete. Je tým najcennejším, čo tu Majster Pavol zanechal.
Chrám svätého Jakuba v Levoči patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky. Chrám sv. Jakuba patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky na Slovensku. V roku 2009 bola Bazilika sv. Jakuba zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Dominantou tohto kráľovského mesta je kostol sv. Mikuláša.
Navštívte námestie Majstra Pavla, ktoré si zachovalo svoj stredoveký tvar obdĺžnika a patrí k najväčším námestiam tohto typu v Európe. Práve jeho ruky vytvorili najväčší gotický oltár na svete, dodnes zdobiaci Chrám sv. Jakuba v Levoči.
Námestiu majstra Pavla dominujú dva kostoly, jeden evanjelický a druhý kostol sv. Jakuba, v ktorom sa nachádza slávny gotický drevený oltár Majstra Pavla, gotický organ a baroková kazateľnica.
Samotný oltár je najvyšší na svete, meria 18,62 metrov. Pochádza zo začiatku 16. storočia a je vyrobený z lipového dreva. Oltár je rozdelený na 3 časti. Prvá je posledná večera, kde Ježiš hovorí apoštolom, ,,Jeden z vás ma zradí“. V Montrealy získala kópia zlatú medailu. Druhá časť oltára je rozdelená na 2 krídla a prostrednú časť. Krídla sú rozdelené na dve menšie tabule. Na pravom krídle sú reliéfy výjavy zo života svätca Jána. Na hornej tabuli je chystanie apokalypsy na ostrove Paqa. Na spodnej tabuli je mučenie sv. Jána v horúcom oleji. Na druhom krídle je život svätca Jakuba. Na hornej tabuli je rozchod apoštolov do sveta a na spodnej tabuli je sťatie sv. Jakuba. V prostrednej časti sú tri plastiky. Sprava je to svätý Ján, v prostriedku je Madona s dieťaťom v náručí a vľavo to je sv. Jakub. Tieto plastiky sú každá vyrobená z jedného kusu lipového dreva. A posledná časť sinelový sĺp s plastikami staršími ako oltár. Týmito plastikami chcel Majster Pavol poctiť starších rezbárov. Pochádzajú z roku 1370.
Oltár Majstra Pavla v Chráme sv. Jakuba v Levoči
Je to najvyšší gotický oltár na svete - výška 18,62 m, šírka 6,27 m. Skladá sa z troch častí: v spodnej časti je predela so skupinou sôch Poslednej večere, nad ňou je umiestnená oltárna skriňa s pevnými a pohyblivými oltárnymi krídlami po stranách. V skrini sú tri ústredné sochy: v strede stojí Panna Mária s dieťaťom, vľavo od nej je socha sv. Jakuba staršieho, patróna kostola, a vpravo socha sv. Jána Evanjelistu. Nad oltárnou skriňou sa týči fiálový štít (pozostávajúci zo štíhlych vežičiek - fiál), ktorý sa najvyššou fiálou dotýka klenby presbytéria (časť kostola, v ktorej je oltár umiestnený).
Zaujímavosťou tiež je, že pri jeho konštruovaní nebol použitý jediný klinec. Vedľa oltára sa nachádza kamenná vežička tzv. Oltár bol rekonštruovaný v roku 1952-1954 bratmi Kotrbovcami. Celý oltár je zdobený pravým lístkovým zlatom. Na pravej strane sa nachádza oltár štyroch sv. Jánov pochádza z roku 1520. Napravo sa nachádza oltár sv. Anny z roku 1516 (prvý pilier). Pri druhom pilieri sa nachádza oltár sv. Kataríny z roku 1370. Tento oltár je zároveň najstarším oltárom v kostole. Naľavo je oltár sv. Petra a sv. Pavla (1500), z dielne, ktorá pôsobila pred dielňou Majstra Pavla. Pri prvom stĺpe zľava je oltár sv. Mikuláša z dielne Majstra Pavla. Ďalšie oltáre sú zo 17.stor., štýl baroko. Vzadu sa nachádza orgán z roku 1623. Pôvodne bol umiestnený v severnej eufóre, ale pre akustiku bol premiestnený do strednej časti kostola. Dodnes sa na ňom hrá. V zadnej časti pod orgánom sa nachádza najstaršia lavica. Sedávali tam Jagelovci na tajnej mierovej porade. Neskôr tam sedela mestská rada. Každý mal nad sedačkou svoj ornament. Sedadlo v strede nemalo znak. Jedna legenda hovorí o tom, že tam sedel majster kat a druhá hovorí, že tam sedel samotný uhorský kráľ. Nad hlavou mal korunu.
Na severnej strane sa nachádzajú maľby z dvoch dôvodov. Prvý dôvod bol ten, že na severnej strane neboli okná. Druhý dôvod bol, že do kostola chodili aj ľudia, ktorí nevedeli čítať a ani písať. Tieto obrazy sa čítajú sprava do ľava. 1. zarmútených potešovať 2. pocestných prijímať 3. hladných nakŕmiť 4. smädných napájať 5. nahých zaodievať 6. väzňov navštevovať 7. Na obrázkoch vystupujú vždy dve postavy, žena a muž. 1. pýcha - lev 2. lakomstvo - žaba 3. smilstvo - prasa 4. obžerstvo - vlk 5. závisť - pes 6. hnev - medveď 7. Na obrázkoch taktiež vystupujú dve postavy, ktoré sedia na zvierati symbolizujúcom určitý hriech. Postavy sú odvrátené od oltára, obrázky ústia do hlavy draka, ktorý značí peklo. Naľavo sú to obrázky zo života sv. Doroty. Sv. Kam na výlet v Levoči Bazilika sv.
Svätý Jakub na hlavnom oltári
Nevieme, kde sa Pavol narodil, odkiaľ do Levoče prišiel a kde dovtedy pôsobil, pretože levočský archív kompletne zhorel pri veľkom požiari v roku 1550 a doterajšie dostupné pramene o tom mlčia. Predpokladá sa, že predtým, než sa tu natrvalo usadil, určite absolvoval dielenskú výučbu a cesty do dobových umeleckých centier - Krakova, Norimbergu, Viedne, Ulmu, Augsburgu a pod., kde sa oboznamoval so súčasným umeleckým dianím. Najpodstatnejšie impulzy získal v juhonemeckom prostredí, rozhodujúci vplyv na jeho tvorbu mal sochár Veit Stoss (čítaj Fajt Štos). Ale až v prostredí bohatej a kultúrnej Levoče sa mu otvorili možnosti uplatniť a rozvinúť svoj talent a vytvoriť geniálne dielo - hlavný oltár v Chráme sv. Jakuba, ktorým vstúpil do európskych dejín umenia.Najstarším písomným dokladom o Majstrovi Pavlovi v Levoči je zápis z roku 1506, keď ho spolu s maliarom Hansom Molerom prijali do Bratstva Božieho Tela v Levoči, ktorého členmi boli najvýznamnejší mešťania, obchodníci, vzdelanci, maliari, sochári, zlatníci, farári, pisári, kupci a bohatí remeselníci. Pravdepodobne okolo tohto roku sa Pavol v Levoči usadil, oženil a zriadil si rezbársku dielňu. Do popredia sa dostal hlavne v čase, keď bol levočským farárom vzdelaný humanista Ján Henckel (čítaj Henkel) (1513 - 1522). Nevieme presne, kedy Pavol zomrel, posledná zmienka ako o živom je z roku 1537, v roku 1542 sa už spomína jeho vdova.
Pavol sa po príchode do Levoče priženil do rodiny významného levočského staviteľa, váženého občana a richtára Melchiora Messingslohera (čítaj Melchiora Mesingšlohera) zvaného Polirer. S manželkou Margitou mal štyri deti - syna Lukáša a tri dcéry - Dorotu, Margitu, meno tretej dcéry je neznáme. Najznámejšou dcérou Majstra Pavla je Margita. Jej dcéra Margita, teda vnučka Majstra Pavla, bola vydatá za sochára a kamenára Martina Urbanoviča, ktorý svojej zomrelej manželke v roku 1621 vyhotovil honosný epitaf, ktorý nás v textovej časti informuje o tom, že veľký oltár tohto kostola vyrezal pán Pavol, rezbár. Dom, v ktorom Majster Pavol žil, tvoril a zomrel, identifikoval levočský archivár a historik Ivan Chalupecký, ktorý sa dlhodobo zaoberá osobnosťou tohto rezbára. Je to dom č.
Organizované vstupy do chrámu sú obmedzené. V sezóne so doň dostanete len každú polhodinu, mimo nej každú hodinu. Skupinka nad desať návštevníkov dostane aj výklad, ostatní si musia pomôcť letáčikmi. Vo vnútri chrámu je zakázané aj fotografovanie. Po fotky choďte radšej do Múzea Majstra Pavla na námestí, kde sa nachádza niekoľko kópií sôch Majstra Pavla. Je medzi nimi aj Kľačiaca madona, ktorá ešte donedávna zdobila našu stokorunáčku.