Čo je to vďačnosť? Prejavuje sa dnes ešte vďačnosť medzi ľuďmi?
V Starom zákone v Mojžišových knihách je jedna časť nazvaná ako „Výzva k vďačnosti“ a je to v Deuteronomium 8. kapitole. V celej kapitole však nie je ani raz uvedené slovo vďačnosť resp. ďakovať. V spomínanej kapitole sú však uvedené prejavy ľudí, ktoré by sme mohli zaradiť do kategórie vďačnosti: dobrorečenie Hospodinovi, nezabúdanie resp.
O tom hovorí zmienená 8. kap. 5 kn. Táto výzva je aktuálna aj pre nás. Určite si spomenieme na nejednu situáciu, dar, ktorý neprišiel automaticky, nebol samozrejmý, ale bol (je) potvrdením požehnania zhora.
Opakom vďačnosti je nevďak. Nevďak je neochota oceniť dar alebo skutok druhého. To, čo dostávam od druhého, pokladám za samozrejmosť, resp.
Pán Boh vie, že to nie je pre nás dobré a rieši tento náš problém. Boh nás neskutočne miluje, nepotrebuje našu vďaku, ale my ju potrebujeme. Vďačnosť mení srdce človeka. Ďakovanie dáva človeku schopnosť vidieť, veriť, radovať sa a skutočne milovať. Vďačný človek nepokladá žiadnu maličkosť za samozrejmosť, cíti sa zaviazaný.
Skutočné, plné ďakovanie prináša ovocie - je to radosť z darov od Boha a keďže nám Pán Boh neustále dáva dobré dary, vďačnosť neprestáva a postupne vzniká vďačnosť ako postoj - vďačnosť ako štýl života, t.j. Začíname sa na svet dívať Božími očami pravdy, začíname rozumieť, že všetko je dar. Máme túžbu hľadať dary Boha a ďakovať mu za ne.
Týmto chcem upriamiť našu pozornosť na to, čo sa udialo v živote každého z nás, možno ani nie tak dávno, kedy mnohí z nás prežívali rôzne skúšky, problémy a snáď aj nepochopenie. Boh svojim konaním, zasľúbeniami potvrdzuje, že jeho záujem o svoje deti tu na zemi sa nemení ani s príchodom nového roku.
V spomínaných niekoľkých príkladoch sa dozvedáme o rôznych spôsoboch ako poďakovať - vyjadriť vďačnosť: Abrahám staval oltáre, Dávid spieval, skladal žalmy.
Pevne verím že aj v r. Nu 27,12-14 - „Hospodin riekol Mojžišovi: Vystúp na toto pohorie Abárím a pozri sa na krajinu, ktorú som dal Izraelcom. Keď si ju obzrieš, pripoja aj teba k tvojmu ľudu, ako pripojili tvojho brata Árona, pretože vtedy, keď sa zbor hádal, vzopreli ste sa môjmu rozkazu na Cínskej púšti vzdať mi posvätnú úctu pri vodách pred jeho zrakom.
Svätosť v kontexte Biblie
Čítali ste si podrobnejšie knihu Leviticus? Kniha dostala názov podľa levítov, kňazov a jej veľká časť sa týka bohoslužby, hovorí o obetnom systéme. Kľúčovým slovom resp. najčastejšie používaným pojmom v tejto knihe je slovo svätý, svätosť, svätyňa. S tým súvisí aj známy výrok: „buďte svätí, lebo ja som svätý“.
Lev 20,26 - „Buďte svätí, lebo ja, Hospodin, som svätý. Lev 22,32 - „Nepoškvrníte mena mojej svätosti, ale budem posvätený medzi synmi Izraelovými.
Všetci si priznávame, že pre nás ľudí je Božia svätosť veľmi vysoká latka. Ako teda brať spomínané výroky z kn. O svätosti sa dnes často diskutuje (nielen v sekulárnom svete), ale v prevaž-nej miere z ľudského hľadiska. V biblickom zmysle „svätý“ nie je človek, ktorý dosiahol určitú úroveň dobroty (ako si to väčšina ľudí myslí), ale ten, ktorý bol Bohom oddelený pre prácu na Božom diele, alebo inak povedané svätí sú tí, ktorých Boh povolal do svojho diela.
V takomto chápaní sa so svätými stretávame aj v Biblii. Boží ľud ako v Starej zmluve (Dan 7,21.25), tak aj v Novej zmluve je nazvaný: svätý, svätí. Jeden z úvodných biblických textov hovorí, že ten, kto posväcuje, teda „robí svätým“ je sám Pán Boh (Lev 22,32). Sami sa nemôžeme stať svätými. Boh ktorý nás ospravedlňuje, nás zároveň aj posväcuje. Posvätenie nezávisí na našom výkone byť dobrým, lepším či ešte lepším. Pán Boh je aktívny od prvej až do poslednej chvíle nášho života, pretože nás má rád - chce nás zachrániť.
Lev 20,26 - „Buďte svätí, lebo ja, Hospodin, som svätý.
Jednou z vlastnosti svätého Boha je neprístupnosť - nedotknuteľnosť pre človeka. Miestom stretávania hriešnika so svätým Bohom bol stánok stretávania - svätyňa. Boh ukázal, že hriešny človek jednoducho nemohol vojsť do prítomnosti svätého Boha, ako a kedy sa mu zachcelo, (rozumelo sa totiž, že Boh prebýva vo vnútri svätyne, vo svätyni svätých). Kým kňaz vstúpil do svätyne svätých, musel prejsť cez tri opony, z ktorých každá naznačovala oddelenie medzi Bohom a ľudom. Prvá bola opona medzi vonkajším táborom a nádvorím, potom to bola opona oddeľujúca svätyňu od nádvoria a nakoniec opona oddeľujúca svätyňu od svätyne svätých.
Ceremoniálny zákon (obetný systém) ukazoval na spôsob, ako túto oddelenosť od Boha prekonať. Spôsob, ako k tomu v starozákonnej dobe dochádzalo, bol symbolický. Uskutočňovalo sa to obetovaním zvierat, pri ktorom hriech človeka bol symbolicky prenesený na nevinnú obeť (zviera), ktorá potom zomrela namiesto obetujúceho. Vo chvíli, keď niesol náš hriech, bol v dôsledku Božieho trestu oddelený od prítomnosti nebeského Otca, bol odsúdený namiesto nás. Boh sám roztrhol chrámovú oponu (oponu pred svätyňou svätých) od hora až dole a tým dal najavo, že cesta do prítomnosti svätého Boha do svätyne svätých, je otvorená - je otvorená pre všetkých, ktorí k nemu prichádzajú s vierou v Ježiša Krista, (Žid.
Človek obyčajne hriech miluje a nerád ho opúšťa. Pre tých, ktorí vierou v Ježiša Krista prichádzajú do Božej prítomnosti a poznávajú Svätého Boha, to znamená, že sa učia nenávidieť hriech, aj keď je niekedy veľmi príjemný a lákavý. Pán Boh skrze svojho služobníka ap. Peter nás vyzýva podobne ako pisateľ kn. Leviticus Pt. 1,15-16 - „…ale ako svätý je Ten, ktorý vás povolal, aj vy buďte svätí v celom svojom počínaní.
Možno vás napadne, že k dokonalosti a bezchybnosti máme ešte veľmi ďaleko, ale Pánu Bohu nejde o náš výkon, o to aby sme boli lepší, ako tí druhí, alebo aby sme splnili nejaké naše ľudské kritériá. Mojžiš v Lev 22,32 píše „Nepoškvrníte mena mojej svätosti, ale budem posvätený medzi synmi Izraelovými.
Žiť svätý život znamená chodiť každý deň s Pánom, spoznávať svojho Spasiteľa a dôverovať Mu, že v deň svojho návratu ho uvidíme tvárou v tvár.
Vedci z East Tennessee State University skúmali vplyv odpustenia vo vzťahu so zotavením z poranenia miechy v dôsledku automobilovej nehody a pod. Pokiaľ dokázal postihnutý odpustiť sám sebe / v prípade, že bol viníkom nehody/, súviselo to s jeho lepšou následnou životosprávou a uspokojením zo života.
Sam. 1. Príklad: Pani učiteľka, môžem byť potrestaný za niečo čo som neurobil? Nie, nemôžeš. “ Veľmi rád by som si vzal so sebou aj môjho psa. Je dobre vychovaný a veľmi čistotný. “ Tento hotel vediem už mnoho rokov. Za celý ten čas sme tu ale nikdy nemali psa, ktorý by kradol uteráky, posteľnú blielizeň, strieborný príbor alebo obrazy. Nikdy som nemusel psa uprostred noci vyháňať za výtržníctvo alebo v podnapitom stave. A pes mi nikdy neušiel bez zaplatenia hotelového účtu. Áno, Váš pes je v mojom hoteli skutočne vítaný! A ak sa za Vás zaručí, vítaný budete aj Vy!
Hľadať veci hore, mŕtviť údy na zemi, neluhať; nový človek ani Grék ani Žid.1 A tak jestli ste vstali z mŕtvych s Kristom, hľadajte veci, ktoré sú hore, kde sedí Kristus po pravici Boha; 2 na to myslite, čo je hore, nie na to, čo je na zemi. 3 Lebo ste zomreli, a váš život je skrytý s Kristom v Bohu, 4 a keď sa zjaví Kristus, náš život, vtedy sa aj vy s ním zjavíte v sláve. 5 Teda mŕtvite svoje údy, ktoré sú na zemi, smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadosť a lakomstvo, ktoré je modlárstvom, 6 pre ktoré veci prichádza hnev Boží na synov neposlušnosti, 7 medzi ktorými ste aj vy kedysi chodili, keď ste v nich žili. 8 Ale teraz složte aj vy to všetko: hnev, prchkosť, zlosť, rúhanie, mrzkomluvu zo svojich úst. 9 Neluhajte jeden druhému, keď ste vyzliekli starého človeka s jeho skutkami 10 a obliekli nového, obnovujúceho sa cieľom pravej známosti, podľa obrazu toho, ktorý ho stvoril, 11 kde už niet ani Gréka ani Žida, obriezky ani neobriezky, barbara, Skýtu, sluhu, slobodného, ale všetko a vo všetkom Kristus.
Obliecť rúcho svätosti, pokoj Boží, slovo Kristovo, všetko v mene Pánovom.12 A tak si oblečte jako vyvolení Boží, svätí a milovaní srdečnú sústrasť milosrdnú, dobrotivosť, pokoru, krotkosť, zhovievavosť 13 znášajúc jeden druhého a odpúšťajúc si, keby mal niekto na niekoho žalobu, jako aj Kristus odpustil vám, tak aj vy. 14 Ale nad to nado všetko oblečte si lásku, ktorá je pojivom dokonalosti. 15 A pokoj Boží nech víťazí vo vašich srdciach, ku ktorému ste aj povolaní v jednom tele, a buďte vďační. 16 Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohate vo všetkej múdrosti; učiaci a napomínajúci sa žalmami, hymnami a duchovnými piesňami v milosti spievajúci vo svojom srdci Pánovi. 17 A všetko, čokoľvek robíte slovom alebo skutkom, všetko robte v mene Pána Ježiša ďakujúc Bohu a Otcovi skrze neho.
Povinnosti žien, mužov, detí, sluhov a pánov.18 Vy, ženy, podriaďujte sa vlastným mužom, ako sa sluší v Pánovi. 19 Vy, mužovia, milujte svoje ženy a nerozhorčujte sa na ne. 20 Vy, deti, poslúchajte svojich rodičov vo všetkom, lebo to je ľúbe Pánovi. 21 Vy, otcovia, nedráždite svojich detí, aby neztratily smelosti a vôle. 22 Vy, sluhovia, poslúchajte svojich pánov v tele vo všetkom a neslúžte verne iba naoko jako takí, ktorí sa chcú ľúbiť ľuďom, ale v prostote srdca bojac sa Boha. 23 A všetko, čokoľvek činíte, robte z duše jako Pánovi a nie ľuďom 24 vediac, že od Pána vezmete odplatu dedičstva, lebo Pánu Kristovi slúžite. 25 A ten, kto pácha neprávosť, odnesie si odplatu neprávosti, ktorú spáchal. A Bôh nehľadí na osobu.
Tento článok je zbierkou rád od mamičiek, ktoré odmalička vychovávali svoje deti vo viere, a ktoré aj v dospelosti stále milujú Pána Ježiša Krista. Cieľom je poskytnúť praktické usmernenia pre rodičov, ktorí chcú svoje deti viesť k hlbokému vzťahu s Bohom.
Rady pre výchovu detí vo viere
- Odovzdanie detí Bohu a dôvera v Jeho ochranu
Najdôležitejšia vec: Nebojte sa o svoje deti a verte Bohu, že ich ochráni. Odovzdajte deti Bohu a dôverujte Mu, že ich ochráni od všetkého zlého a postará sa o ne.
- Kresťanský život ako vzor pre deti
Deti musia vidieť, že vy Boha milujete, spoliehate sa na Neho a veríte Mu. Ukážte im, že sa na Boha obraciate nielen v chorobe či v problémoch, ale aj v radostiach a dobrých dňoch. Pokiaľ chcete mať z dieťaťa človeka, ktorý miluje Boha a spolieha sa na Neho, nemôžete byť iba „nedeľní kresťania“, ale kresťanský život musíte žiť každý deň. Taktiež zborové bohoslužby nech sú vaším druhým domovom.
- Zjavné Božie víťazstvá v živote rodičov
Dieťa by tiež malo vidieť, že Boh vám pomôže v tom, za čo sa modlíte (uzdraví vás, dá vám silu a pod.). Hovorte s dieťaťom o tom, čo pre vás Pán urobil a že vám pomohol. Víťazstvá, ktoré vám dal Boh, musia byť vo vašom živote zjavné. Nech dieťa vidí, že to funguje a nie je to len rozprávka.
- Vďačnosť Bohu za deti
Odmalička za svoje dieťa ďakujte Bohu (za to, že je zdravé, múdre, poslušné a milujúce Boha). Budete si deti aj viac vážiť a viac im veriť. Dostaňte do nich vďačnosť. Keď sme vďační, nie sme žiarliví a sebeckí. Buďte Mu vďační, že máte zdravé deti a ďakujte Mu za ich prednosti. Ďakujte Bohu za tieto prednosti aj pri modlitbe s nimi, aby to vaše deti počuli. „My, tvoj ľud, ovce na tvojej pastve, budeme ti ďakovať naveky, z pokolenia na pokolenie rozprávať o tvojich chvályhodných činoch.“ (Žalm 79,13)
Napríklad, modlím sa aj pred deťmi: „Ďakujem Ti, Pane, že sa moje deti nehádajú a že sa vedia vždy spolu dohodnúť, ďakujem Ti, že sa nebijú, ale že si navzájom pomáhajú.“ Samozrejme, niekedy sa pohádajú aj pobijú, ale keď počujú od rodiča takúto modlitbu, je to pre deti balzam na ich dušu, že v nich nevidí iba to zlé. Deti to počujú a stávajú sa takými, akými ich chceme mať. Spomeňte si, ako na vás vplýva modlitba manžela: že má úžasnú manželku, ktorá sa dobre stará o celú rodinu, všetko zvláda a je pre neho požehnaním. Aj keď niekedy všetko nezvládame, urobíme chybu, ale keď počujeme, ako sa za nás muž takto modlí, je to pre nás dobrý pocit, že nevidí iba chyby, ale aj dobré stránky.
- Prosba o ochranu detí
Modlite sa a proste Boha o ochranu vašich detí. „... a jeho ochrana je nad jeho svätými.“ (Ekum.)
- Múdrosť pri výchove
Proste Boha, aby vám dal múdrosť pri výchove Jeho detí. Boh nám dá intuíciu, čo by sme mali urobiť, ale tiež nám dal knihy o výchove detí, a preto by sme ich mali zopár prečítať. Každá kniha posunie rodiča dopredu, dá mu odpovede na jeho otázky a určite urobí menej chýb vo výchove detí, ako keby žiadnu knihu nečítal. Minimálne tri kresťanské knihy o výchove detí by mali prečítať aj otec aj mama a spolu tvoriť jednotu. „Poznaním napĺňajú sa komory, všelijakým vzácnym a milým imaním.
- Chvály a Božie slovo v domácnosti
Doma si často púšťajte chvály a čítajte si z Božieho slova aj pred deťmi. S chválami príde do domu Božia prítomnosť, spievajte si spolu s nimi a ukazujte si znakovou rečou slová piesne. A keď si budete čítať z Biblie, bude to vaše deti priťahovať: „Mama, prečítaj nahlas aj mne.“ Dieťaťu môžete povedať o Biblii, že je to vzácna a veľmi dôležitá kniha pre každého človeka. Je v nej návod na život. Ježiš je cesta, pravda i život. Je to rozhovor so samotným Bohom. V Biblii sú rôzne príbehy, ako napríklad Boh pomáha ľuďom, ale tiež nás táto múdra kniha učí, čo je v Božích očiach správne a čo nie. Dajte jej váhu pred deťmi a tak k nej aj pristupujte. Ako hovorí Judit Némethová: „Deťom musia dať zjavenia o Bohu rodiča. To je ich úloha. Otec musí čítať Božie slovo, dieťa sa pýta - je to dialóg. Rodič v tom musí byť aktívny. Ak nie, je horší ako pohan.“ Vedome treba deti viesť až do veku dospelosti. Potom sa už samy rozhodnú, čo si vyberú. Ukážte deťom, že kresťanský život je príťažlivý, aby aj ony chceli byť kresťanmi.
- Večerná a ranná modlitba
Každý večer pred spaním sa so svojimi deťmi modlite, aj keď ešte nevedia rozprávať. Nech sa večerná modlitba stane vaším stálym rodinným stretnutím (otec, mama a deti). Ak máte priestor na rannú modlitbu, určite ju praktizujte. Je to dobrý návyk, ktorý si môže dieťa vypestovať. Možno bude stačiť 5-10 minút a váš deň aj deň vašich detí bude oveľa lepší. Každý zvlášť poďakujte Bohu, poproste o odpustenie hriechov a povedzte svoje prosby. Aj pred deťmi sa modlite za niektoré veci týkajúce sa rodiny (za zdravie starého otca, za viac financií alebo za to, aby niekto spoznal Boha a bol spasený). Deti budú do toho zainteresované a budú si pripadať dôležité. Keď už budú vedieť trošku rozprávať, môžu sa modliť s vami. U nás to bolo tak, že ešte keď nevedeli rozprávať, už takým svojím brblaním povedali modlitbu. Keď začali rozprávať, viedli sme ich k modlitbe, aby poďakovali Bohu napríklad za to, že majú čo piť, čo jesť, že majú maminku a tatinka, potom poprosiť o odpustenie hriechov a nakoniec predkladali svoje potreby. Väčšinou také materiálne - ale úmerne veku, že na Vianoce chcú bicykel a prilbu, byť s rodinou a pod. Samozrejme, aj sme ich modlitby plnili, aby vedeli, že modliť sa a prosiť Boha o niečo nie je zbytočné. Nie však hneď, ale s odstupom času, aby sa naučili aj trpezlivosti, ktorá je pri modlitbe dôležitá. Potom, keď dostali to, za čo sa modlili, samy od seba za to ďakovali Bohu a za niektoré veci ešte ďakujú aj po roku. Tiež je dobré budovať u detí vďačnosť.
- Rozhovory o Bohu s deťmi
Už po narodení dieťaťa mu môžete hovoriť o Bohu, aj keď sa zdá, že aktívne nekomunikuje. Komunikuje, a to neverbálne. Dieťa všetky slová, podnety absorbuje, vníma a zaznamenáva. Okolo roka ukážte dieťaťu, kde býva, ako ho Boh veľmi miluje a dieťa objímte: „Táákto silno ťa Boh miluje.“ Môžete mu hovoriť, že ho Boh stráži, pomáha mu - všetko úmerne veku. Na prelome druhého a tretieho roka, keď už deti vydržia počúvať nejaký príbeh, začnite im čítať, rozprávať príbehy z detskej Biblie. Deti majú rady obrázky. Na nich si často zapamätajú, že Eva plače, lebo neposlúchla Boha a zhrešila. Na Noemovu archu idú všetky zvieratá, ktoré z knihy pomenúvate a dieťa na ne ukazuje a pod. Môžete niektoré príbehy aj zahrať maňuškami, vlastnej kreativite sa medze nekladú. My sme teraz u suseda videli prak a požičali sme si ho. Urobili sme si scénku, ako Dávid hodí kameň obrovi medzi oči a vyhrá. Skúšali prakom hádzať kameň aj deti a veľmi sa im to páčilo. Dôležité je, aby si to aj pamätali. Zapamätajú si to tak, keď pri príbehoch majú reálnu predstavu, emócie, vlastnú skúsenosť a opakovanie - veď to je matka múdrosti. Nemusíme do roka deťom povedať všetko, čo je v Biblii, ale vyberme si zopár príbehov a k nim sa počas roka vracajme.
Zbožná disciplína: Toto musí vedieť každý rodič
- Vysvetlenie hriechu a Božích preferencií
Ďalšou úlohou rodiča je povedať dieťaťu, čo je hriech, čo sa Bohu nepáči, z čoho je smutný a naopak, čo má Boh rád a čo sa Mu páči. Veľmi som sa za to modlila, hľadala odpovede v kresťanských knižkách a v Božom slove, aby som to vedela svojim deťom dobre podať, tak aby nehrešili, aj keď s nimi nebudem. Nechcela som, aby nehrešili kvôli mne, ale kvôli tomu, že Boh je smutný. A hlavne, keď bude hriech v našom živote, môžeme stratiť aj spasenie a večný život s Ním.
Napríklad, keď mala moja staršia dcéra asi 2,5 alebo 3 roky, začala ako víla kúzliť s paličkou a čarovať. Videla to u svojich sesterníc. V dnešnom svete sa tomu nedá vyhnúť. Je to v rozprávkach, v škôlke, skoro všade. Ako som to riešila? Opýtala som sa Sofie, či má rada Boha. Odpovedala, že hej. A opýtala som sa jej, či jej Boh pomáha a či ju tiež ľúbi. Povedala, že áno. Potom som sa jej spýtala, či Mu chce ubližovať, či chce, aby bol Boh smutný. Že nie. Povedala som jej, že Boh je veľmi smutný, keď niekto čaruje alebo kúzli. Nemá to rád, ani keď je to zo srandy a veľmi Ho to bolí, keď niekto niečo takéto robí. „Vieš, veľa ľudí Boha nepozná a nevedia, že to je zlé a že sa to Bohu nepáči, ale my Boha poznáme a poznáme pravdu. Vieme, čo má Boh rád a čo nie. Ja viem, že ma Boh miluje a rozhodla som sa, že Mu nechcem ubližovať. Nechcem, aby bol Boh smutný, preto nebudem a nechcem čarovať. Navyše to Boh považuje za hriech a s hriechom strácaš svoje spasenie. Sofia! Zakazovať ti to nebudem. Rozhodni sa ty sama, či chceš ubližovať Bohu, alebo nie.“ Alebo to môžete vysvetliť na biblickom príbehu. Dala som Sofii za toto zodpovednosť. Možno sa to v priebehu dvoch rokov ešte 2-krát zopakovalo, ale teraz sama od seba nechce pozerať rozprávky, kde je čert, kde sa čaruje a bije. Ak by sa rozhodla zle a nepoprosila by Boha o odpustenie, možno by prišla o nejakú vec, za ktorú sa modlí ako dôsledok svojho rozhodnutia. Pokiaľ by dieťa stále chcelo čarovať alebo robiť niečo, čo sa Bohu nepáči, nedovoľte mu to. A už vôbec nie vo vašej blízkosti alebo doma. Keď nepomôže vysvetlenie, určite treba zakročiť inak. Musí vedieť, že si stojíte za svojimi hodnotami, nech sa robí, čo sa robí. Buduje to dôveru dieťaťa vo vás. Deťom treba dať korekciu doma. „Lepšie je zjavné karhanie ako skrývaná láska.“ (Pr 27,5) Napomenutie nie je proti jeho osobe, je to preto, lebo Pán nás miluje a zlé veci chce z nás zobrať. Z času na čas sa prejaví aj adamovská prirodzenosť, ale to treba odrezávať. Pri výchove treba nájsť rovnováhu, nebyť len priateľom, ale aj rázne ukázať autoritu, tak ako treba vedieť ukázať lásku. Ak sa dieťa nevie správať, tak zahanbuje svoju matku. Treba hľadieť dopredu, lebo keď teraz dieťa napomeniem, tak v budúcnosti bude zdravé, no humanizmus, ktorý hovorí opak toho, prinesie v budúcnosti omnoho horšie ovocie - hlavne pre dieťa, ale aj pre okolie. A najdôležitejšia vec: nehrešme my rodičia a nebudú hrešiť ani deti. A ak aj zhrešíme, alebo zhrešia naše deti, nech poprosia o odpustenie Boha a už sa k tomu nevracajme. Boh odpúšťa a hneď aj zabúda.
- Úcta a poslušnosť
Nedovoľte, aby sa k vám dieťa správalo neúctivo a zámerne vás neposlúchalo. Pretože ak sa bude dieťa neúctivo správať k vám, je veľká pravdepodobnosť, že sa neúctivo bude správať aj k pastorovi, k autorite a aj k Bohu. Judit Némethová tvrdí, že na neúctivé správanie a reči detí voči rodičom treba hlavne fyzický trest. Boh to tiež často hovorí vo svojom Slove a treba neúctu zastaviť hneď na začiatku. „Kto šetrí prút, nenávidí svojho syna, ale kto ho miluje, zavčasu ho trestá.“ (Pr 13,24) Pri fyzických trestoch, čo môže prísť neskôr od Boha, sa človek naučí uvedomiť si hranice, lebo sú isté skutky, čo sú nebezpečné. Niekedy sa dieťa naučí fyzickou bolesťou bázni Božej. Dieťa však nemôžeme biť s hnevom - to je hriech! Bi ho s pokojom. Nech sa dieťa bojí bitky. Niekedy by som aj ja radšej dostala jednu výchovnú na zadok, ako potom čeliť dôsledkom svojho správania, ktoré je niekedy oveľa horšie ako dostať cez zadok :). Cynické reči odhaľujú to, že človek neberie kresťanstvo vážne. V zlom nemožno chrániť a podporovať svoje deti. Treba napomínať, ale nemožno ich osobne uraziť v hneve, nenávisti, či vysmievaní...
- Život v pravde
Žite tak, ako chce Boh, aby sme žili. Pre deti je veľmi ťažko pochopiteľné, keď im hovoríme, aby neklamalo, a my sami deťom klameme. Rozhodli sme sa našim deťom nikdy neklamať a hovoriť im veci na rovinu. Hovoriť pravdu za každých okolností, aj v prípade, ak sa to deťom nepáči, zarmúti ich to alebo rozplače. Povedať im, že idem na pár hodín, dní preč, aj keď riskujem plač a potom slovo dodržať. „Ideme s tatinom na večeru; na dva dni preč. Chceme byť chvíľku sami a chceme si oddýchnuť. Potom budeme mať viac sily sa vám venovať a budeme aj menej nervózni, keď si na chvíľu oddýchneme.“ Neklamme zbytočne dieťa, že sa za chvíľku vrátime. Nevyplatí sa nám to!
- Rešpektovanie cirkvi a kresťanov
Nikdy nekritizujte zbor, pastora, iných kresťanov pred deťmi.
- Modlitby za uzdravenie a riešenie problémov