Rímskokatolícka cirkev Farnosť Záhradné, nachádzajúca sa v okrese Prešov, Prešovský kraj, a patriaca pod farnosť Záhradné, dekanát Prešov-Východ, Košická arcidiecéza, má bohatú a dlhú históriu, ktorá siaha až do stredoveku.
Poloha Prešovského kraja na mape Slovenska
Raná história a pôvod farnosti
Doba vzniku farnosti nie je presne známa. Prvá písomná zmienka farnosti Sedikart je z rokov 1332 a 1333 (zápisy vyberačov pápežských desiatkov, ktoré nariadil pápež Ján XXII). V záznamoch je uvedené, že tu vtedy pôsobil kňaz Šebastián. Pravdepodobne počas pôsobenia augustiniánov bol postavený farský kostol sv. Filipa a Jakuba koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia.
Obec sa spomína z roku 1285, keď tento majetok daroval Ladislav IV. augustiniánom z Veľkého Šariša. Už v minulosti boli obyvatelia Záhradného preslávení ovocinári. Koncom 19. storočia bol v obci kameňolom, tehelňa, mlyn, liehovar.
Kostol sv. Filipa a Jakuba
Pôvodné osídlenie obce bolo za potokom Mošurovanka, smerom k terajšiemu cintorínu. Tam bol i starý kostol. Zasvätený bol sv. Filipovi a Jakubovi.
Reformácia a rekatolizácia
V 15. a 16. storočí dedinu vlastnili bratia dominikáni. Príchodom reformácie v polovici 16. storočia (a zmenou zemepánov) znamenal zánik pre farnosť Sedikart. Ujali sa dva smery protestantizmu - evanjelický a kalvínsky. V 16. storočí bol v Sedikarte kalvínsky zbor. Okolo r. 1600 pôsobil v dedine evanjelický kazateľ. Koncom 16. storočia bol Sedikart filiálkou evanjelickej farnosti v Tulčíku. Okolo r. 1620 evanjelická farnosť v Tulčíku zanikla.
V čase rekatolizácie sa väčšina veriacich postupne vracala späť ku katolíckej viere. Podľa kanonickej vizitácie z r. 1691 vo farnosti Tulčík účinkoval už katolícky kňaz. Kostol sv. Filipa a Jakuba bol kalvínom vzatý koncom 17. storočia. Na konci 18. storočia údajne pôsobil ešte v dedine Sedikart evanjelický kazateľ.
Pravdepodobne v tretej štvrtine 13. storočia, keď Sedikart patril zemanom, z ich iniciatívy tu postavili kostol zasvätený sv. Filipovi a Jakubovi. V 30. rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Šebastián. Tunajšie sedliacke domácnosti (okrem richtárovej) boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi od 39 port, takže Sedikart bol veľkou dedinou, najväčšou v okolí.
19. storočie a snahy o samostatnosť
V roku 1810 bol už Sedikart filiálkou farnosti Terňa. Úsilím Dessewffyovcov bola koncom 18. storočia zriadená vo Finticiach samostatná kaplánka. V roku 1788 sa v nej kaplánom stal páter Vincent Brusini, neskorší gvardián kláštora Františkánov v Nižnej Šebastovej. Fintická kaplánka zanikla v roku 1807, keď za kaplána ordinovaný páter Venantius Jankovský z nej odišiel účinkovať do Terne. K farnosti Terňa bola pričlenená aj filiálka Sedikart. Toto priradenie spôsobovalo veriacim problémy, ako o tom svedčí list napísaný 15. júna 1864 obyvateľmi Sedikartu a opatrený obecnou pečaťou. List pre biskupa: „S tuto našu poniženu maľučku prosbu pristupujeme ku jejich Otcovskej radi obec a filial Sedikert menovani pod fari Terňanskej to jest: společne všecki obyvateľe utikame se všecki zluboku poniženoscu.
Na drevenom chóre kostola s jednou lavicou bol umiestnený organ. Mal štyri registre. Aj ten potreboval opravu. V roku 1864 organový majster Franz Kolbay zostavil plán na organ so šiestimi registrami - Principal 8, Octava principalis, Quinta maior, Super octava, Flauta maior a Flauta amabilis - a klaviatúrou so štyrmi oktávami pre filiálny kostol v Sedikarte v Šarišskej župe. Na uskutočnenie tohto diela bolo treba 340 rakúskych florenov.
20. a 21. storočie: Nová éra farnosti
Farská expozitúra bola zriadená v roku 1934 a ešte v roku 1933 Capelania localis. Nová farská budova sa začala stavať v roku 1955, dokončená bola v roku 1957. Bolo to v čase pôsobenia vdp. Rozhodnutím Biskupského úradu v Košiciach bola v roku 1961 bývala filiálka farnosti Nižná Šebastová - Fintice priradená k farnosti Záhradné.
V rokoch 1967 až 1970 bol svojpomocne v strede našej obce postavený nový a priestranný kostol rozmerov 41,7m x 17m, ktorý svojou veľkosťou pripomína baziliku. Veža má výšku cca 28 m. Až do roku 1970 bol farským kostolom náš starobylý chrám sv. Štefana, prvého mučeníka, ktorý už kapacitne nepostačoval a preto veriaci za pôsobenia pána dekana Jána Macka - Družbackého sa rozhodli postaviť nový a väčší chrám, ktorý by bol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. V nedeľu 20. septembra 1970 bol požehnaný nový farský kostol v Záhradnom za obrovského množstva veriacich. Požehnanie vykonal pápežský prelát Ján Onderúv, vtedajší administrátor v Prešove. Slávnostným kazateľom bol prof. ThDr.
V nedeľu 8. mája 2005 sa uskutočnila konsekrácia farského kostola. Kostol konsekroval Mons. Sväté misie po 70-tich rokoch sa konali v dňoch 2. - 10. V roku 2019 náš farský kostol získal relikvie sv. Tomáša Akvinského, sv. Šarbela, sv. Gemmy a sv. Marka, Melichara a Štefana, kňazov a košických mučeníkov a v roku 2020 aj relikviu zo Svätého KRÍŽA, na ktorom zomrel Náš Pán Ježiš Kristus a relikviu sv. V roku 2020 sme si pripomenuli 50.
Dnes majú veriaci dva kostoly. Prvý - farský kostol Sedembolestnej Panny Márie, bol postavený v rokoch 1968-1970. Architektonicky je zaradený do neoklasicizmu. Druhým kostolom v Záhradnom je kostol sv. Štefana, prvomučeníka, ktorý slúži ako Dom nádeje pre pohrebné účely.
Rímskokatolícky Kostol sv. Štefana Prvomučeníka, jednoduchá jednoloďová stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, pravdepodobne zo 17. storočia. Prvá písomná zmienka o tomto kostole je v kanonickej vizitácii z roku 1700. Založil ho pravdepodobne miestny zeman Pavol Hoffmann, keďže stredoveký kostol bol v tomto období reformovaný. Po roku 1775 bola poškodená kaplnka obnovená a postupne začala slúžiť ako farský kostol pre celú obec. V roku 1861 bola pristavaná veža. Nové zariadenie, vrátane oltárov, organa a lavíc, kostol získal v roku 1932, vznikla aj nová empora. Ostatnou obnovou prešiel kostol v rokoch 1991 - 1993. Fasády kostola sú hladké, členené oknami s polkruhovým záklenkom a opornými piliermi.
Zaniknutý kostol sv. Filipa a Jakuba, archeologická lokalita stredovekého kostola, pravdepodobne z druhej polovice 13. storočia. Kostol bol obklopený cintorínom a ohradený kamenným múrom. Kostol zanikol pravdepodobne začiatkom 19. storočia.
Vývoj farnosti v priebehu storočí
| Obdobie | Udalosti |
|---|---|
| 1332-1333 | Prvá písomná zmienka o farnosti Sedikart, pôsobenie kňaza Šebastiána. |
| Koniec 13. - začiatok 14. storočia | Postavený farský kostol sv. Filipa a Jakuba. |
| 16. storočie | Príchod reformácie, zánik farnosti Sedikart, kalvínsky zbor v Sedikarte. |
| 1691 | Podľa kanonickej vizitácie účinkuje vo farnosti Tulčík katolícky kňaz. |
| 1810 | Sedikart filiálkou farnosti Terňa. |
| 1864 | List obyvateľov Sedikartu biskupovi kvôli problémom s priradením k farnosti Terňa. |
SúčasnosťV roku 2019 farský kostol získal relikvie sv. Tomáša Akvinského, sv. Šarbela, sv. Gemmy a sv. Marka, Melichara a Štefana, kňazov a košických mučeníkov a v roku 2020 aj relikviu zo Svätého KRÍŽA, na ktorom zomrel Náš Pán Ježiš Kristus a relikviu sv.
Farnosť Sedembolestnej Panny Márie v Záhradnom, ktorá patrí do Košickej arcidiecézy, získala relikvie 1. stupňa (časť z kostí) sv. Veriaci si uctili relikvie svätcov. Pre farnosť je to o to vzácnejšie, že sa to stalo v jubilejnom roku, keď si pripomíname 400. výročie ich mučeníckej smrti. Tieto vzácne relikvie boli uložené v chráme počas slávnostnej svätej omše v nedeľu 8. septembra. Farský kostol zaplnili aj veriaci z okolitých farností. Po adorácii a eucharistickom požehnaní si mohli veriaci uctiť relikvie svätých. Záhradné má relikvie šiestich svätcov. Okrem košických mučeníkov aj relikvie sv. Tomáša Akvinského, sv. Šarbela Machlúfa a sv.