Divadlo má bohatú históriu a tradície, ktoré sa viažu k Vianociam. V nasledujúcom článku sa pozrieme na niektoré z kľúčových momentov a osobností, ktoré formovali túto oblasť kultúry na Slovensku.
Začiatky divadelníctva na Myjave
Myjava bola založená roku 1586 a prvotne osídlená obyvateľmi utekajúcimi pred Turkami z južných častí dnešného Slovenska.
Už predtým síce existoval na území dnešnej Myjavy majer Myjava (prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1436), avšak jeho vlastník, čachtický feudál František Nádašdy, si chránil poľnohospodársku pôdu v jeho okolí, a preto prvá dedina Myjava vznikla severnejšie, už v pásme hôr na území dnešnej Starej Myjavy.
Hodnoverný doklad o tom máme od Daniel Krmana, ktorý v rukopise Pro memoria zaznamenal „Mijava založená byla mezi horami leta Páne 1586“.
Rovnaký rok založenia uviedol aj na kamennej doske, ktorá sa nachádza na dnešnom myjavskom r. k. kostole.
Samotný názov Myjava pôvodne patril rieke, o ktorej je najstaršia písomná zmienka z rokov 1262 a 1270 (pričom jej pomenovanie súviselo erozno-vymývacím vplyvom na okolie).
Príliv utečencov do tohto kraja bol však väčší, ako ich mohlo uživiť územie v dnešnej hornej časti Starej Myjavy a to malo za následok, že noví osadníci začali vytvárať klčoviská aj na vzdialenejších územiach, kde vznikali tzv. kopanice.
Spočiatku to bola len skultivovaná pôda, ale ďalej od dediny bol k nej prístup už ťažší a preto tam pomerne rýchlo začali vznikať rôzne sezónne obydlia a hospodárske stavby slúžiace na jej obrábanie.
S pribúdajúcimi novými prisťahovalcami i novými dorastajúcimi generáciami sa dočasné obydlia menili na trvalé a tým sa začalo utvárať okolo dediny Myjava rozptýlené kopaničiarske osídlenie.
Pokračujúci rozvoj kopaníc podnietila ďalšia prisťahovalecká vlna, tzv. valašskej kolonizácie, v rámci ktorej začalo do oblasti Myjavy prichádzať obyvateľstvo zo severu Slovenska, najmä z Oravskej a Trenčianskej stolice.
A zatiaľ čo osadníci z prvej kolonizačnej vlny sa vyznali v obrábaní pôdy, prisťahovalci z druhej vlny si priniesli znalosti z chovu dobytka, osobitne oviec, čo sa prejavilo pri rozvoji remesiel spojených so spracovaním ovčej vlny i v odievaní tunajších obyvateľov.
Príchod „valašských horniakov“ priniesol však vo väčšom rozsahu ešte jednu znalosť - používanie strelných zbraní.
To zohralo úlohu už roku 1621 keď sa Myjavčania pridali na obranu svojej evanjelickej viery k povstalcom Gabriela Bethléna.
V odvete za tieto aktivity bola Myjava vyrabovaná, sčasti vypálená a o život pritom prišlo 80 obyvateľov.
Bolo to prvé revolučne vystúpenie Myjavčanov, ktoré sa dostalo aj do histórie v podobe textu zachovanej piesne Myjava a Kozáci, ktorú uverejnil aj Ján Kollár vo svojich Zpiewankách.
V polovici 17. storočia začali sa meniť vlastnícke pomery na Čachtickom panstve a s nimi aj postup osídľovania Myjavskej pahorkatiny.
Prisťahovalecký prúd valašskej kolonizácie neustával, čo sa prejavilo jednak na rozvoji osídlenia v blízkosti majera Myjava, teda už na území dnešnej Myjavy.
Taktiež sa začali výraznejšie osídľovať južné svahy pohraničných Bielych Karpát, čím sa eliminovali nároky Moravy a Strážnického panstva na toto územie a tým sa zároveň dotváral vejár kopaníc na území od dnešného Brestovca, cez Starú Myjavu, Poriadie, Rudník až po Jablonku a Polianku.
Tento pomerne rozsiahly sídelný útvar dostal v latinsky písanom zemepise z prvej polovice 17. storočia pomenovanie Magna Miava, teda Veľká Myjava a od toho času bola Myjava vnímaná nielen ako obec, ale aj ako kraj, pre ktorý sa začalo používať charakteristické slovné spojenie „na Myjave“.
Ďalšie napredovanie Myjavy poznačili náboženské nepokoje a s nimi účasť Myjavčanov v ďalších protihabsburských povstaniach.
V roku 1646 po povstaní Juraja Rákociho Myjava získala v rámci tzv. Lineckého mieru náboženský ochranný list, ale po tom, čo František Nádašdy ml. prijal za manželku dcéru palatína Annu Esterháziovú a prestúpil na katolícku vieru, opäť bolo všetko inak.
Medzitým Myjava zažila ďalšiu pohromu od turecko-tatárskeho vojska, ktoré ju v roku 1663 trikrát vyrabovalo, vypálilo a do zajatia odvlieklo alebo usmrtilo 707 obyvateľov.
Nová vlna rekatolizácie, spojená s odoberaním evanjelických kostolov, nastala po Wesselényiho sprisahaní v rámci tzv. desaťročného prenasledovania protestantov v Uhorsku (1671 - 1681).
Jej súčasťou sa stali senická a najmä turolúcka vzbura, ktorá bola kruto potlačená a 12 Turolúčanov skončilo na šibeniciach.
Ďalšie pokračovanie rekatolizácie sa odohrávalo na tzv. Prešporských súdoch, ktoré proti 730 evanjelickým kňazom a učiteľom viedol ostrihomský arcibiskup J. Selepčéni.
Takmer stovku z nich uvrhli do žalárov a väčšina skončila na galejach.
Odpoveďou na tento teror sa stalo sústreďovanie prenasledovaných odbojníkov na myjavských kopaniciach a prepadávanie predstaviteľov feudálno-cirkevnej moci.
Roku 1704 sa obyvatelia tohto kraja pripojili k povstaniu Františka Rákociho II., začo bola Myjava štyrikrát vyrabovaná a vypálená.
Tunajší kňaz Daniel Krman sa zachránil útekom na povstalecké územie a o ďalšie dva roky bol v Žiline zvolený za evanjelického superintendenta (biskupa) Trenčianskej, Liptovskej, Oravskej, Nitrianskej a Bratislavskej stolice.
A v tejto funkcii, na základe rozhodnutia ružomberskej synody evanjelických cirkví, požiadal o pomoc a podporu evanjelikov švédskeho kráľa Karola XII. počas jeho vojnovej výpravy v Rusku.
Krman sa z tejto cesty vrátil roku 1709 a po Satmárskom mieri v roku 1711 aj na Myjavu, ktorá sa tak stala sídlom biskupa.
Tu dokončil nový chrám a zároveň preniesol sídlo obce z pôvodnej Starej Myjavy na územie dnešného mesta.
Po povstaní Františka Rákociho II. bola Myjava rozvrátená a preto odišlo veľa tunajších rodín do južných oblastí Slovenska, Vojvodiny i Maďarska, kde sa na viacerých miestach, napríklad v dedine Oroszlány, Öskü alebo Bakonycsernye až do polovice 20. storočia zachovalo myjavské nárečie.
Už onedlho sa však Myjava začala opäť vzmáhať.
Vďaka D. Krmanovi tu vznikli tri nové cechy - ševcovský, tkáčsky a mäsiarsky a zároveň boli položené základy najvýznamnejšieho myjavského, tzv. pytlikárskeho remesla na výrobu osievacich mechov pre mlyny, ktoré malo odbyt na celom území Rakúsko-Uhorska.
Ale v roku 1729 opäť zosilnela rekatolizácia.
D. Krmana obvinili zo vzbury a rozhodnutím cisára Karola VI. doživotne uväznili v priestoroch Bratislavského hradu, kde 23. septembra 1740 zomrel.
Po jeho smrti jezuiti vyhlásili, že na smrteľnej posteli konvertoval na ich vieru a s veľkou pompou ho pochovali v bratislavskom Dóme Sv. Martina.
V súvislosti s týmito udalosťami v roku 1731 vtedajšie vrchnosti definitívne odobrali myjavský kostol evanjelikom, tunajšiu evanjelickú cirkev zakázali a nepomohli im ani príhovory pruského kráľa Fridricha Wilhelma, anglického kráľa Juraja alebo ruskej cárovnej Anny.
Rakúsky cisár Karol VI. i Mária Terézia ostali voči Myjavčanom neoblomní.
Takmer dvestoročný náboženský útlak pominul až nástupom rakúskeho cisára Jozefa II.
Vďaka jeho reformám a Tolerančnému patentu si Myjavčania obnovili evanjelickú cirkev a v roku 1785 postavili aj nový evanjelický chrám.
V rovnakom čase sa uskutočnilo prvé sčítanie ľudu v Uhorsku, pri ktorom na Myjave žilo 8387 obyvateľov, čím sa stala štvrťou najľudnatejšou obcou na území dnešného Slovenska.
Keď sa však vláda v Pešti postavila proti tomuto úsiliu, utvoril sa pod vedením J. M. Hurbana, Ľ. Štúra a M. M. Hodžu vo Viedni dobrovoľnícky zbor, ktorý prekročil 18. septembra 1848 hranice Uhorska.
Myjava a okolitý kraj sa tak stal centrom prvého Slovenského povstania - a treba dodať, že výber tohto kraja nebol náhodný.
Za týmto rozhodnutím boli mnohé dovtedajšie národnobuditeľské aktivity tunajších národovcov, revolučné korene z čias protihabsburských povstaní a v neposlednom rade aj početnosť obyvateľstva v oblasti Myjavskej pahorkatiny hlásiaceho sa k Slovákom.
Historickým dňom sa stal 19. september 1848, kedy na verejnom zhromaždení ľudu oficiálne vyhlásili Slovenskú národnú radu za predstaviteľku politickej a vojenskej moci Slovákov.
Povstanie potom pokračovalo na Brezovej (dnes Brezová pod Bradlom), kde povstalci vybojovali viaceré bitky, ale taktizovanie Viedne i nedostatočná výzbroj povstalcov spôsobili, že museli ustúpiť.
V druhej a tretej povstaleckej výprave, ktoré prešli takmer celým Slovenskom, opäť našli po boku cisárskeho vojska najväčšie zastúpenie dobrovoľníci z Myjavy a okolitých obcí.
A významné aktivity sa v závere povstaleckého vystúpenia odohrávali aj na Myjave.
Od augusta 1849 sa tu zdržiaval J. M. Hurban , Ľ. Štúr a D. J. Bórik a v snahe aktívne zasiahnuť do záverečného porevolučného mierového usporiadania tu zostavili dokument Promemórium, ktorý v mene Národnej rady zaslali do Viedne s požiadavkou, aby „nový vek Rakúska pomáhali zakladať ľudia noví“, a aby sa uskutočnilo „občanské oddelenie Slovenska od Maďarska“.
Ďalšiu významnú aktivitu tu v závere roka 1849 vyvinuli aj myjavskí národovci, keď zorganizovali deputáciu na podporu národných výdobytkov a v mene tridsaťtisíc obyvateľov Myjavskej pahorkatiny sa pod vedením Jána Valáška - Mydlára vybrali do Viedne, kde ich prijal rakúsky cisár František Jozef I.
Ciele zrovnoprávnenia Slovákov sa síce nesplnili, ale na Myjave predsa len nastali zmeny.
Viedenský cisársky dvor, aby mohol lepšie kontrolovať tunajší región, tu v roku 1850 zriadil sídlo okresu a s príchodom nových úradníkov sa začala modernizovať centrálna časť Myjavy, tzv. mestečko.
Úpadok remesiel, neriešené sociálne otázky a preľudnenosť myjavského chotára priniesli novú kapitolu tunajších dejín - vysťahovalectvo do zámoria.
Od roku 1890 sa stovky mladých Myjavčanov i celých rodín začalo usídľovať v mestách na východnom pobreží USA alebo na farmách v Severnej Dakote a Texase.
No najväčším strediskom tunajších vysťahovalcov sa stalo mestečko Little Falls v štáte New York, ktoré dostalo medzi Myjavčanmi prívlastok „Druhá Myjava“, a druhou najpočetnejšou komunitou Myjavčanov sa stal americký Guttenberg.
Zo spádových stredísk Myjavčanov žijúcich v USA začal koncom 19. storočia prúdiť na Myjavu oživujúci kapitál, prostredníctvom ktorého sa zadlžené majetky opäť dostávali do rúk pôvodných majiteľov.
A prosperitu začala zažívať aj Myjavská banka založená v roku 1886 ako jeden z mála slovenských finančných ústavov.
Na samotnej Myjave to viedlo k zomknutiu národovcov, pričom jeden z nich - pravotár Ján Valášek (ujec M. R. Štefánika), sa dostal v roku 1901 ako poslanec do uhorského snemu, no zároveň za „predvolebné poburovanie“ aj na rok do väzenia.
Podobne najväčšie bolo zastúpenie Myjavčanov v légiách, ktoré sa pričinili o vznik Československej republiky a významné miesto pri ich organizovaní alebo finančnej podpore mali aj myjavskí rodáci v USA, pričom ich hlavný predstaviteľ, Ján Samuel Bradáč, sa ako zástupca Slovenskej ligy zúčastnil aj na tvorbe Pittsburskej dohody.
Vo funkcii tajomníka JUDr. Ivan Markovič a ako kapitán československých légií aj Pavel Varsik, neskorší plukovník a tzv. vojenský referent v prvom správnom orgáne pre Slovensko.
Povojnových mierových rokovaní a tvorby Trianonskej zmluvy sa popri brezovskom rodákovi JUDr. Štefanovi Osuskom zúčastnil aj ďalší myjavský rodák JUDr. Ivan Krno, synovec M. R. Štefánika a neskorší významný diplomat, člen delegácie ČSR pri zakladaní OSN, spolutvorca Charty OSN a poradca generálneho tajomníka OSN.
A významnú úlohu v tomto čase zohrala aj mladšia myjavská generácia pod velením poručíka Štefana Kočvaru, keď v rekordnom počte 122 dobrovoľníkov vytvorila základ Pluku Slovenskej slobody, ktorý sa koncom roka 1918 zapojil do vytláčania maďarských vojsk pri oslobodzovaní Slovenska.
Myjava sa zároveň mala stať železničným uzlom, pričom druhá vetva železnice mala viesť cez Brezovú a Záhorie smerom na Bratislavu.
Do roku 1927 sa však stihlo vybudovať len spojenie Veselí nad Moravou - Myjava a o ďalšie dva roky do Nového Mesta nad Váhom.
Zakladatelia divadelnej tradície
Prvé divadelné scénky sa hrali na Veľkú noc v roku 1896 v nemeckom jazyku.
Zakladateľmi boli Alfréd Topfer a Kornel Fabyni.
Na Vianoce r. 1919 sa začalo hrať v slovenskom jazyku.
Zakladateľom slovenského divadla bol Július Maličký.
Prvou slovenskou hrou bol Kamenný chodníček od F. Urbánka.
Divadlo Ozvena zo Stráží si aj dnes s hrdosťou zachováva vyše storočnú tradíciu ochotníckeho divadla.
Sme živým dôkazom, že láska k umeniu a kultúre pretrváva naprieč generáciami.
V období 1. ČSR, v druhej polovici tridsiatych rokov, prichádzali do Uňatína český herci z Moravy ako zájazdové divadlo.
Divadlo v Uňatíne bolo ovplyvnené školou.
V hrách hrávali mladší i starší žiaci a tiež nebola núdza o dospelých hercov a herečky.
Po odchode učiteľa Schiebera (1959) do Žibritova sa divadlo v Uňatíne hrávalo ešte aj v šesťdesiatych rokoch, na čom mali zásluhu učitelia Ján Mlynský, Ján Lauko a Kristína Verčíková.
V nasledujúcich rokoch divadlo upadalo, ale z rozprávania občanov môžem spomenúť, že ešte aj v sedemdesiatych rokoch sa občas našla nejaká príležitosť a iniciatíva pre nacvičenie divadla.
Počas niektorých skúšok, hlavne keď Lucia bola zaneprázdnená, často pomáhali s nácvikom Anna Očovská a Michaela Babiaková.
Divadielko spolupracovalo na niekoľkých projektoch s občianskym združením "Nádej v Uňatíne".
Počas fungovania divadielka sa stal Luciinou pravou rukou Pavel Bartík, ktorý zozačiatku účinkoval v divadle ako jeden z jeho ochotníckych hercov.
Osobnosti a divadlá
Bratislavské divadlo GUnaGU má 40 rokov.
Jeho zakladateľ Viliam Klimáček hovorí, že žijú vďaka priazni divákov, grantom a slobode.
Významnou persónou, zakladateľom a prvým riaditeľom Divadla Alexandra Duchnoviča bol dramatik Ivan Hryc-Duda.
Stanislav Štepka založil divadlo vo svojej rodnej obci v roku 1963.
Na Vianoce 25. decembra 1963 uviedol Štepka s partiou divadelníkov prvú hru Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z.
Marián Marko (59) pochádza z obce Palota v slovensko-poľskom pohraničí. Vyštudoval gymnázium v Medzilaborciach a Kyjevský štátny inštitút divadelného umenia Karpenka-Karého v Kyjeve.
V Divadle Alexandra Duchnoviča (do roku 1990 v Ukrajinskom národnom divadle), pôsobí takmer štyri desaťročia.
Divadlo existuje už 76 rokov.
Divadlo vzniklo ako družstvo, doslova na zelenej lúke, tesne po vojne.
Viem, že do družstva museli zakladatelia vložiť aj určitý finančný vklad.
Prvá inscenácia bola v ukrajinskom jazyku.
Bolo to obdobie, kedy sa hrali predstavenia orientované na Rusko a Sovietsky zväz.
Divadlo sídlilo v Ruskom dome na prešovskej Hlavnej ulici.
Bola tam síce nejaká sála, ale prvé premiéry boli na javisku v historickej budove Divadla Jonáša Záborského.
V 50. rokoch sa divadlo preorientovalo na ukrajinský jazyk.
Generačná zmena nastala potom až v 80. rokoch minulého storočia a divadlo postupne prešlo na rusínsky jazyk.
Od 60. Súbor bol v tom období obrovský.
Iba v činohre bolo viac ako 30 hercov.
Divadlo sa zo začiatku zameriavalo na spevohry a operety.
V 50. rokoch v divadle vznikol folklórny Poddukelský umelecký ľudový súbor (PUĽS), činohra sa oddelila.
Dôležité je, že od začiatku to bolo zájazdové etnické divadlo Rusínov a Ukrajincov na severovýchode Slovenska.
Kvôli tomu vlastne aj vzniklo.
V 80. rokoch sa stavy súboru z ekonomických dôvodov postupne začali znižovať.
Stále sme zájazdové divadlo.
Intenzívne cestujeme po severovýchode Slovenska.
Aj po festivaloch, ak nám to práve covidová situácia dovolí.
Dnes hráme polovicu predstavení doma v Prešove, polovicu na zájazdoch v regióne.
Snažíme sa navštevovať aj také obce a dedinky, kde naozaj nikdy nikto nehral.
Všetkých dohromady približne 120 ročne.
V Prešove hrávame v stredy.
Po regiónoch v letných mesiacoch v piatky, soboty a nedele.
Čo sa týka jazyka, predstavenia sú prevažne v rusínskom jazyku.
Musím povedať, že počas pandémie po oba roky sa VUC-ka zachovala tak seriózne, že sme nemuseli znižovať stavy zamestnancov ani ich platy.
Všetci veríme, že sa to rozbehne.
Samozrejme, posledné dva roky sa nedá hovoriť ani o tržbách, ani o návštevnosti.
Toto leto fungujeme výjazdovo od polovice augusta.
Víkendy máme obsadené aj v priebehu celého septembra.
Tým, že sme národnostné divadlo, fluktuácia hercov u nás nie je až taká veľká.
Skôr naopak.
Hercov, ktorí by aspoň slovom ovládali rusínsky jazyk, nehovorím už o textoch, ktoré máme všetky v azbuke, je veľmi málo.
Máme aj hercov, ktorí rusínsky nevedeli a naučili sa.
Je dosť ťažké nájsť talentovaného človeka, ktorý by ovládal tento jazyk a ešte bol ochotný robiť za peniaze, ktoré mu vieme dať.
Stanislav Štepka je autorom všetkých hier, v ktorých účinkoval.
V roku 2005 si Štepka prevzal ocenenie Igric.
V roku 2006 získal vyznamenanie prezidenta SR Pribinov kríž II.
Divadelný festival v Myjave
Počas piatich dní sa návštevníci festivalu môžu tešiť na dvanásť skvelých predstavení v podaní ôsmich divadiel, jeden koncert a slávnostný ceremoniál Terasa slávy.
Na tej tento rok pribudnú tabuľky s menami hercov Vladimíra Černého a Karla Rodena.
Samozrejme, obaja si ich na terase Kultúrneho domu Samka Dudíka v Myjave odhalia osobne.
Prezidentkou 20. festivalového ročníka bude - a rozhodne nie náhodou - herečka a moderátorka Bibiana Ondrejková.
Nech sa páči, tu je program:
- streda 4. 12. 2024
- Cirkus Šardam - Súkromné konzervatórium Dezidera Kardoša Topoľčany, Kultúrny dom Samka Dudíka v Myjave, 9.00 h, vstupné: 3,- €
- Cirkus Šardam - Súkromné konzervatórium Dezidera Kardoša Topoľčany, Kultúrny dom Samka Dudíka v Myjave, 11.00 h, vstupné: 3,- €
- Náš priateľ René - Divadlo Povaľač, Kultúrny dom Samka Dudíka v Myjave, 19.00 h, vstupné: 25,- €. Účinkujú: Lukáš Latinák a Juraj Kemka
- štvrtok 5. 12. 2024
- Otec so zemiakovým pyré - Divadlo mladých Šesť Pé Partizánske, Kultúrny dom Samka Dudíka v Myjave, 9.00 h, vstupné: 3,- €
- Otec so zemiakovým pyré - Divadlo mladých Šesť Pé Partizánske, Kultúrny dom Samka Dudíka v Myjave, 11.00 h, vstupné: 3,- €
- Koštovka - Bibiana Ondrejková, Roman Féder a ich hostia, TOBB Restaurant Stará Myjava, 17.00 h, vstupné: 15,- €
- Dobré ráno s Findou - Divadlo Povaľač & Divadlo Artefakt & Biograf Jan Svěrák, Kultúrny dom Samka Dudíka v Myjave, vstupné: 27,- €. Účinkujú: Ondřej Sokol, Jan Svěrák, Natálie Halouzková, Michaela Zemánková, Josef Fečo, Radka Pavlovičová
- piatok 6. 12. 2024
- Málka - Divadlo Comedia Poprad, Kultúrny dom Samka Dudíka v Myjave, 9.00 h, vstupné: 5,- €
- Málka - Divadlo Comedia Poprad, Kultúrny dom Samka Dudíka v Myjave, 11.00 h, vstupné: 5,- €
- Terasa Slávy - Karel Roden a Vladimír Černý - Slávnostný ceremoniál udeľovania ocenení osobnostiam zo SR a ČR za prínos v kultúre. Terasa Kultúrneho domu Samka Dudíka v Myjave, 18.00 h, vstup voľný. Účinkujú: Funny Fellows, Bibiana Ondrejková, Divadlo Korbáč
- Kapitán Skvělouš - Divadlo Povaľač a Karel Roden, Kultúrny dom Samka Dudíka v Myjave, vstupné: 25,- €/hľadisko), 20,- €/balkón
- sobota 7. 12. 2024
- Funny Fellows - koncert, Námestie M. R. Štefánika v Myjave, 17.00 h, vstup voľný
- Halpern a Johnson - Divadlo Astorka Korzo´90, Kultúrny dom Samka Dudíka v Myjave, 19.00 h, vstupné: 24,- €. Účinkujú: Vladimír Černý a Milan Kňažko
- nedeľa 8. 12. 2024
- Pozvánka - Teatro Wüstenrot, Bratislavské Hudobné divadlo, Kultúrny dom Samka Dudíka v Myjave, 19.00 h, vstupné: 20,- €
Festival pre vás pripravuje Divadelné združenie Korbáč Myjava s podporou mesta Myjava.
DOKUMENT: 100 rokov ochotníckeho divadla v obci Jaklovce 1921 - 2021
tags: #zakladatel #vianoc #v #divadle