Základy sa vo všeobecnosti považujú za najdôležitejšiu časť stavby. Práve ony výrazným spôsobom určujú aká silná a pevná stavba na nich môže stáť a ako dlho vydrží. Pri väčších chatách teda určite nepodceňte prípravu kvalitného podložia. V budúcnosti sa tak aspoň nebudete musieť zaoberať zosuvmi pôdy alebo znehodnotením chaty dôsledkami zemskej vlhkosti. V tomto článku sa pozrieme na zakladacie pásy, ich armovanie a postup pri realizácii.
Typy Zakladových Konštrukcií
Základové konštrukcie môžeme rozdeliť na základovú dosku alebo pásy. Najviac využívaným typom základov nie len v našich končinách sú základové pásy, a to najmä vďaka cenovej nenáročnosti a jednoduchosti. Dosky sú vhodné najmä pri domoch, ktoré boli postavené na pozemku so spodnou tlakovou vodou alebo pomerne neúnosnými zeminami. Disponujú totiž dostatočnou hrúbkou a okrem toho sa môžete spoľahnúť aj na ich kompletnú hydroizoláciu. Poteší aj jednoduchosť jej vyhotovenia.
Základy sa všeobecne rozdeľujú aj na na plošné a hĺbkové. Pri stavbe chaty zakladáme len na plošných základoch, keď je únosná vrstva zeminy hneď pod povrchom. Najčastejšie sa pri výstavbe rodinných domov používajú základové pásy (betónové, železobetónové), prípadne základová doska, výnimočne aj pilóty, v suteréne s vysokou hladinou spodnej vody tzv.
Ako sme už spomenuli, dávajte si pozor na ochranu pred zemnou vlhkosťou. Je vhodné si preveriť druh zeminy a jej nosnosť, čo môže mať výrazný vplyv na hĺbku spodnej vody či dostatočnú veľkosť základov.
Geologický Prieskum a Príprava Pozemku
Pre správne založenie domu je potrebné vedieť čo najviac informácií o podloží na pozemku, kde plánujete stavať. V existujúcej zástavbe sa teoreticky dá vychádzať aj z informácií od susedov, ale už sa nám pár krát stalo, že o pár metrov na susednom pozemku boli podmienky dosť odlišné. Preto pre správny návrh a realizáciu základov vždy požadujeme k našim projektom zrealizovanie inžiniersko-geologického prieskumu.
Pred samotným zakladaním sme z pozemku stiahli ornicu. V postate skoro z celého pozemku, pretože v zadnej časti bude záhradný domček a po pozemku budú behať stroje, takže aby sme ornici zachovali kvalitu a nezničili pri práci.
Na základe inžinersko-geologického prieskumu a po konzultáciách so špecialistom na zakladanie na štrkových geovankúšoch (zhutňovaných vrstvách štrku) bol plán robiť dokopy 3 štrkové vrstvy (100mm + 200mm + 200mm). V čase výkopov na jeseň sme ale narazili na veľmi daždivé počasie a to nám počas výkopov premočilo podložie. Preto prišlo neplánované vykopanie „rozbahnenej“ vrstvy zeminy naviac o asi 100mm. Rovnako takto pribudla ďalšia vrstva štrku.
Medzi zemné práce patrí najmä skrývka (odhrnutie) ornice v hrúbke 20 až 30 cm a výkopy základových konštrukcií. Hĺbka základov závisí od výšky osadenia stavby, sklonu kanalizácie, počtu schodov a pod. Výmera základov závisí od šírky múrov.
Realizácia Štrkových Vrstiev a Rozvodov
Na celý výkop pod základovou doskou sme dali špeciálu ťahovú geotextíliu. Táto slúži okrem oddelenia štrku od zeminy aj na lepšie zhutnenie štrkových vrstiev práve tam, kde je mokrá “ rozbahnená“ pôda. Pretože pri zhnutňovaní priamo na mokrú zeminu sa štrk v takejto zemine neustále posúva a pri hutnení „uteká“.
Na druhú zhutnenú vrstvu štrku sme dali pre statické zlepšenie geomrežu. Jej funkcia je iná ako pri geotextílii. Neslúži na separáciu ale tomto prípade pomáha hlavne zhutneniu štrkových vrstiev vzájomne na seba.
Po realizácii štrkových vrstiev sme robili ležaté rozvody vody a kanalizácie pod doskou. Museli sme ich spraviť vo vrstvách zhutneného štrku, čo nie je ideálne zo statického pohľadu. Lebo sa to po zhutnení vlastne zase celé „rozbabre“ a už sa popri potrubiach nemôže znova zhutniť na rovnakú pevnosť.
Spôsob zakladania, ktorý som si zvolil je v slovenskom stavebníctve pri rodinných domoch neštandardný. Hlavne aj použitím spomínaných špeciálnych geotextílií a geomreží. Tie sa viac využívajú v dopravnom stavebníctve.
Výhodou tohoto riešenia je, že ešte pred samotným zaliatím betónovej základovej dosky vieme jednotlivým vrstvám zhutňovaného štrku zmerať statickú únosnosť a počas realizácie prípadne rozhodnúť ešte o opakovanom dohutnení. Prípadne, ak by vychádzali zlé hodnoty, doplniť ďalšiu geomrežu.
Tepelná Izolácia a Betónovanie
Na finálne štrkové vrstvy išla tenká zrovnávacia piesková vrstva. Je to podklad pre uloženie extrudovaného polystyrénu (XPS) - tepelnej izolácie pod základovú dosku. Dom bude z Ytongu. Pri murovaní z Ytongu nie je potrebné kvôli tepelným mostom zakladanie na doske s tepelnou izoláciu pod ňou ako trebárs pri vápennopieskových tehlách. Ale keďže zakladáme na doske zo statických dôvodov, tak by bolo už škoda to rovno nevyužiť a dosku nezaizolovať zospodu.
Ako izolácia pod doskou sa okrem XPS používa napríklad penové sklo. Ja som zvolil založenie na extrudovanom polystyréne, ktorý dokáže zrealizovať vpodstate akákoľvek šikovná partia ľudí. Nemusí to byť špecialista na zakladanie na penovom skle.
Na základovú dosku sme použili vodostavebný betón, ktorý plní zároveň hydroizolačnú funkciu. Toto riešenie nie je všeobecne hocikde použiteľné. Vodostavebný betón neplní zároveň funkciu protiradónovej ochrany! Vždy treba zhodnotiť radónové riziko a podľa toho navrhnúť riešenie protiradónové opratrenia. V našej lokalite je nízke radónové riziko, preto sa môjho riešenia zakladanie neobávam. Protiradónové riešenie v našom dome bude zabezpečovať štrkové podložie, ktoré prípadný radón z podložia odvetrá po obvode domu.
Alternatívne Spôsoby Zakladania
Zameriam sa na základy na tzv. Plávajúcej základovej doske, ktoré v našej firme využívame vo viac ako 95% prípadoch a neustále ich zdokonaľujeme. Tento typ základov často prepájame aj so tzv. Konštrukcia -ide o rovnú betónovú platňu podobnú priemyselným podlahám, vystuženú oceľovou výstuhou. Doska je „vyliata“ na predom pripravené lôžko, ktoré býva zpravidla tvorené zhutneným makadamom frakcie 0/63, ale používa sa v poslednej dobe aj tzv. „polystyrénová vanička“ položená na makadame, do ktorej sa uloží oceľ a tá sa „zaleje“ betónom.
Ako vidieť na obrázku, do priestoru medzi zvislým „polystyrénom“ sa naváža kameň frakcie 0/63 až 0/75, ktorý slúži ako výmena podložia. V ojedinelých prípadoch je nutné použiť pod kameň geotextíliu a v naozaj iba výnimočných prípadoch pri nízko-únosnom teréne tzv. Geomrežu.
Po rozhrnutí kameňa 0/63 sa aplikujú ležaté rozvody a jemné dorovnanie kameňom 0/4. Na zrovnaný a zhutnený povrch z štrku 0/4 sa aplikuje hydroizolácia rôzneho. Druh hydroizolácie sa určí z geologického prieskumu.
Do polystyrénovej vaničky, ktorá je v podstate tzv. strateným debnením pre samotnú dosku, sa kladie oceľová výstuž podľa požiadavky statika. Na záver je nutné betónovú dosku polievať 7 dní tak aby bola vždy vlhká.
Naša spoločnosť má skúsenosti so všetkými spôsobmi realizácie základov, a výskumu základov sa venujeme veľmi intenzívne už veľa rokov.
Základy pre rodinný dom - výkopy a monolitická časť (postup, ako na to)
Dôležitosť Kvalitnej Realizácie
Keď začínate so stavbou rodinného domu, najdôležitejšie sú základy! Ako zabezpečiť ich dokonalú pevnosť, najmä v prípade, že pôda je príliš sypká? Je potrebné použiť armovanie? Základy stavby by sa mali vždy posilňovať oceľovou výstužou, takže áno, armovanie je určite potrebné.
Ďalej je veľmi vhodné, aby sa do piesku pred betonážou vysypalo štrkové lôžko o hrúbke cca 10 cm a frakcie 16-32 mm, no ešte lepšie 32-60 mm. Je to z toho dôvodu, aby sa naliaty betón čo najviac prelial do medzipriestoru kameniva a po vytvrdnutí vytvoril určitý nepravidelný, ale kompaktný podklad, ktorý je odolnejší proti sypkému podložiu.
Len pevné základy vedia vydržať celý život a prekonať všetky prekážky. Ešte predtým ako začnete s pokladaním základov je nevyhnutné získať čo najviac informácií o pozemku na ktorom bude dom stáť.
Výber medzi základovou doskou a základovými pásmi závisí od geologických pomerov, od tvaru terénu, od toho či je dom podpivničený alebo nie. Druh zeminy a jej nosnosť majú vplyv na veľkosť základov a hĺbku spodnej vody. Jej pôsobenie na základy ovplyvňuje spôsob zakladania.
Vďaka vopred zisteným informáciám môžeme zistiť, na ktorej pôde sa nedajú vykopať základové pásy a budeme potrebovať základovú dosku. Správne urobené základy domu rovnomerne prenášajú celkové zaťaženie domu na zem.
Základová doska sa vďaka svojej hrúbke využíva pri domoch s veľmi zlými neúnosnými zeminami alebo keď sa pod ňou nachádza spodná tlaková voda. Výhodou základovej dosky je kompletná hydroizolácia a ľahkosť samotného vyhotovenia základovej dosky.
Základová doska rovnomerne rozkladá tiaž stavby na podklad, zamedzuje posunom stien a eliminuje riziko praskania múrov či narušenia statiky. Základová doska pozostáva z hrubej betónovej vrstvy a z oceľových výstuh, preto je potrebné rátať s väčšou spotrebou betónovej zmesi. Táto betónová vrstva sa vyleje do výkopu celej pôdorysnej plochy domu .
Základy domu musia ležať v nezamŕzajúcej hĺbke, aby sa nestalo, že zem pod nimi zmrzne, čím zväčší svoj objem a následne ich nadvihne. Nadvihnutie základových pásov spôsobuje pnutie v konštrukcii domu, napríklad v stene čoho výsledkom sú trhliny. Hĺbka založenia základovej dosky je daná podľa miesta stavby a typu zeminy, od 0,8m do 1,6m pod upravený terén.
Vďaka svojej jednoduchosti a cenovej náročnosti sú základové pásy najbežnejším typom základov pre rodinné domy. Rovnako ako základová doska, tiež musia byť uložené do nezamŕzajúcej hĺbky. Šírka základových pásov je daná váhou zaťaženia a únosnosťou zeminy. Líšiť sa bude v prípade jednopodlažného alebo dvojpodlažného domu, ktoré majú rozdielne zaťaženia.
Základový pás tvorí súvislý nosník s prierezom obdĺžnikového, stupňovitého alebo rebrového tvaru. Pre lepšiu stabilitu môžu byť vystužené oceľovou konštrukciou. Šírka základových pásov pre rodinné domy je navrhnutá na základovej škáre 500mm až 600mm. V prípade malej únosnosti základovej škáry je potrebné vykonať spevnenie základovej škáry vhodným štrkovým zhutneným podsypom.
Pod budúcimi obvodovými múrmi a nosnými priečkami sa v zemi vykopú pásy, ktoré sa vyplnia betónom. Po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia sa môžeme pustiť do stavby domu. Prvým krokom je vymeranie základov domu podľa projektu. Geodét vám presne vytýči osadenie domu, teda jeho presné umiestnenie. Následne môžete vytýčiť pôdorys pomocou drevených kolíkov, ktoré slúžia ako orientačné body.
Ešte skôr než začnete s výkopovými prácami by ste sa mali informovať u doterajšieho vlastníka pozemku alebo u príslušných správcov podzemných vedení, či v mieste, kde bude pivnica, nie sú uložené nejaké podzemné vedenia ako káble, či potrubia. Ak áno musíte práce vykonávať opatrne.
Po označení základovej jamy začnete vykopávať základy. Pri betonáži dbajte na vhodné podmienky pre vykonanie kvalitnej betonáže, ktoré zahŕňajú teplotu prostredia a vlhkosť betónovanej časti. Po vyliatí základových pásov si dajte záležať na vyrovnaní ich povrchu.
Povrch vyrovnáte a uhladíte pomocou vodováhy. Do vyrovnaného betónu sa ešte predtým ako stvrdne odporúča vertikálne zapichnúť oceľové roxorové tyče. Tyče umiestnite v rozostupoch tak, aby potom po osadení debniacich betónových tvárnic boli umiestnené približne v ich strede.
Pre rýchlu a dobrú realizáciu soklovej časti je najlepšie použiť pevné betónové tvárnice. Soklová časť sa muruje z pevných betónových debniacich tvárnic so šírkou 30 cm, ktoré sa po uložení zalejú betónom. Voľný priestor sa potom vysype štrkovou vrstvou hrubou 15-20 cm, ktorá sa poriadne zhutní a uložia sa kari siete s presahom cca 15-30 cm. Po uložení a zviazaní týchto sietí sa zabetónuje tzv.
Zabetónovanú základovú dosku treba polievať, aby nedošlo k popraskaniu a zmrašťovaniu betónu rýchlym odparením vody. Po zaliatí je betón potrebné chrániť pred vysychaním, preto ho nezabudnite polievať. Čerstvý betón chráňte v zimnom období pred chladom a mrazom a v horúcom počasí ho polievajte častejšie.
Betón treba polievať vodou cez rozprašovač, postrekovač alebo z kanvy, nie priamym prúdom. Základová doska je samonosná, čo znamená, že celý dom leží na doske bez základových pásov. Jej hrúbka je 30 cm. Betónová platňa má menšiu hrúbku ako základová doska a to okolo 15 - 20 cm.
Aby vám do domu neprenikala voda či vlhkosť musíte zaizolovať základy domu. Len tak zabránite nepriaznivým vplyvom okolia. V prípade zlej hydroizolácie môžu steny začať plesnivieť, praskať a suterénny priestor sa zaplaví vodou.
Existuje viacero spôsobov hydroizolácie. Asfaltové hydroizolačné pásy sa na podklad aplikujú celoplošne nataveným plameňom. Používajú sa spolu s penetračným náterom a drenážnou vrstvou. Voda sa pod nimi voľne nepohybuje, čo umožňuje presnejšie lokalizovanie prípadného poškodenia.
Modifikované asfaltové pásy doplnené o elastoméry a plastoméry sú elastickejšie. Predtým ako začnete s hydroizoláciou si určte pred čím všetkým chcete spodnú stavbu ochrániť. Preskúmajte okolie stavby a vplyvy, ktoré nepriaznivo pôsobia na vašu stavbu.
Ak chcete stavbu ochrániť len proti zemnej vlhkosti, stačí keď aplikujete jednu vrstvu asfaltovej hydroizolácie. Pred pokladaním asfaltových pásov musíte vyhladiť a upraviť nedokonalosti povrchu. Týmto spôsobom zabezpečíte dostatočnú funkčnosť hydroizolácie.
Druhým krokom je aplikácia penetračného náteru maliarskym valčekom, ktorým zabezpečíte lepšiu priliehavosť samotného pásu. Keď je náter suchý, začnete s pokládkou asfaltových pásov. Asfaltové pásy je vhodné naniesť iba pod budúce nosné murivo.
Rolku asfaltového pásu položte na zem, postupne ju rozbaľujte a naťahujte do želanej polohy. Pás musí byť položený rovnomerne a nemali by sa pod ním vytvárať vzduchové bubliny. Väčšinou sa pokladá od najnižšieho miesta k najvyššiemu. Hydroizolácia by sa mala realizovať za suchého a teplého počasia.
Pri hydroizolácií je nesmierne dôležitý výber materiálov. Nehľaďte len na tie najlacnejšie materiály, zamerajte sa na kvalitu.
Ponúka zameranie a vytýčenie pozemku. Vypracuje presný geometrický plán - polohopis. Ak je pozemok výškovo členitý, bude potrebný aj výškopis. Vykonáva sa na základe projektovej dokumentácie.
Pri bežnom type rodinného domu postačí prieskum s kopanými sondami. Ak sa ide do väčších hĺbok (suterén alebo hĺbkový vrt na tepelné čerpadlo, studňa), je nutná vŕtaná sonda, čo vplýva na cenu geologického posudku.
Pred návrhom stavby si zvyčajne vyžiada geologický posudok a na jeho základe vypracuje najvhodnejší spôsob zakladania stavby. Základy nesú veľkú váhu. Aby sa nezabárali do podkladu, sú spravidla širšie ako múry, ktoré sa základoch stavajú.
Je dôležité dodržať navrhnutú hĺbku založenia. Plytké a nerovnomerné založenie je častým zdrojom prasklín. Geológ musí vyhodnotiť základovú škáru (dno výkopu).
Zhotovuje sa po dokončení základových pásov. Je to vodorovná betónová doska spájajúca základové pásy, prvá vrstva podlahy. Zhotovuje sa s výstužou z oceľovej kari siete. Spravidla sa podsypáva štrkom.
Dôležité je presne dodržať predpísané sklony horizontálnych rozvodov a preveriť ich nivelačným prístrojom. Ležaté rozvody zasypeme pieskom a štrkom. Na celú plochu vysypanú štrkom položíme kari siete a zalejeme vrstvou betónu B20. Naliaty betón zhutňujeme a hornú vrstvu hladíme.
Podceneným problémom je odkanalizovanie dažďovej vody z pozemku. Dažďová voda môže podmáčať základy. Z dažďového zvodu je najlepšie vodu odviesť ďaleko odkvapovou rúrou. Jednoduché a lacné riešenie. Voda do nižšie položenej šachty stečie a vsiakne do zeme. Predpokladom je nasiakavá zemina.
Namiesto vsakovania v nej vodu zachytíme a môžeme ju ešte využiť na polievanie záhrady. Niekedy však vody môže byť priveľa. Kam potom s ňou? Najmenej problémové riešenie, ak je k dispozícii.
Postup Prác pri Výstavbe Rodinného Domu
Harmonogram postupu výstavby rodinného domu:
- Písomné prevzatie staveniska
- Zameranie a vytýčenie pozemku, vylavičkovanie, určenie nuly
- Skrývka ornice, vykopanie základových pásov
- Vysypanie štrkom základovej škáry (10 - 15cm) a jej udusanie
- Položenie podzemných rozvodov bleskozvodu
- Ležaté rozvody kanalizácie, niky a chráničky na prechody cez základy - vodovodná prípojka, elektrická a plynová prípojka
- Vybetónovanie podzemných častí základov
- Murovanie nadzemnej častí základov z betónových DT a zalievanie betónom
Zodpovedný Stavbyvedúci
V prípade stavby rodinného domu stavebnou spoločnosťou by mal stavbu riadiť zodpovedný stavbyvedúci s autorizáciou v Slovenskej komore stavebných inžinierov (SKSI). Na Slovensku však nikto nekontroluje, kto stavia rodinné domy za účelom následného predaja. Veľmi často sa potom stáva, že túto činnosť vykonávajú nekompetentní ľudia, napríklad bývalí taxikári, či čašníci.
Základy
Najčastejším spôsobom zakladania sú v našich podmienkach betónové základové pásy. Tie sa kopú až do nezamŕzajúcej hĺbky, ktorá je podľa teplotného pásma 0,8 až 1,2 m pri vykopaní výkopu až po základovú škáru.
Po kontrole statikom nasypte štrkové vankúše, riadne ich zhutnite vibračnou latou a hneď ich zabetónujte. Ak by ste odkladali betonáž, môže sa vám vplyvom odľahčenia a premočenia zdvihnúť základová škára. Základy sa nikdy nesmú betónovať v mínusových teplotách, najmä nie v nadzemnej časti.
Betónovú mazaninu, ktorú mnohí nesprávne označujú za základovú dosku, odporúčame spevniť v spodnej časti karisieťou. Je to len poistenie, že nám betónová mazanina nepraskne, ak by došlo k sadnutiu zle udusaného štrkového podsypu.
Základy po obvode domu odporúčame riadne zatepliť extrudovaným polystyrénom (XPS), aby vám nedochádzalo k premŕzaniu spodnej stavby.