Základy sú kľúčovým prvkom každej stavby. Pri rodinných domoch sa najčastejšie stretávame s pásovými základmi, na ktorých leží doska prvého podlažia (podkladný betón). Ako teda správne vybudovať základové pásy?
1. Vymeranie a Vytýčenie Stavby
Najprv je potrebné vymerať nárožia stavieb v súlade s geometrickým plánom. Túto prácu vykonáva geodet. Vyznačené body sa následne pospájajú a na zemi sa vápnom vyznačia obrysy základových pásov podľa projektu (šírka základov).
2. Hĺbka Základov a Prieskum Zeminy
Hĺbka základov na Slovensku sa pohybuje medzi 78 cm (napr. Bratislava) a 127 cm (napr. Levoča). Záleží na tom, aké silné sú mrazy v oblasti a ako dlho môžu trvať. Hĺbku treba dodržať aj napriek tomu, že pôda v ostatných rokoch nepremŕza ani do polovice stanovených hodnôt.
Je potrebné urobiť prieskum zeminy, ktorý vykonáva inžiniersky geológ. Ten dá vykopať sondu a vo fáze prípravy projektu na stavebné povolenie sa vyjadrí k únosnosti zeminy. Zároveň príde prekontrolovať základovú škáru po vykopaní základových rýh, k čomu sa vyjadrí písomne do stavebného denníka.
3. Základová Škára
Dôležité je, aby dno základov, teda základová škára, bola rovná. To je dôvod, prečo treba základy chrániť pred zosúvaním a čo najskôr ich vyplniť betónom. Ak by totiž profil základov pripomínal napríklad Kolumbovo vajce, tak by sa základ mohol vrezať ako nôž do málo únosnej zeminy a časť domu by mohla sadať rýchlejšie. Dôležité tiež je, že základovú škáru nezhutňujeme („nežabujeme“).
4. Uzemnenie
Na dno základových pásov uložíme podľa elektrickej časti projektu pásovinu ZnFe 30 × 4 mm a pospájame ju svorkami (ešte lepšie je pozvárať ich), pričom spoje zaasfaltujeme, aby sa k nim nemohla dostať voda. Urobíme vývody pásoviny smerom nahor na príslušných nárožiach stavby. Niektoré pramene uvádzajú, že vodiče by mali byť vyššie, teda celkom zaliate v betóne, vo výške 5 cm od spodku betónovej vrstvy.
Betón ochráni pásovinu pred koróziou. Na vodivosti sa tým nič neuberá, pretože vlhký betón je vodivý a v základovom páse bude vlhkosti dosť. Môže byť aj mimo domu pri elektrickej prípojke domu (pri plote), ale aj pod domom. Nemal by byť vodivo spojený so základovým bleskozvodovým uzemnením. Môže ho tvoriť uzemňovacia doska, pásovina alebo uzemňovacia tyč.
Vodovodné potrubie, elektrinu, plyn ukladáme do plastových ohybných chráničiek (tzv. harmoník). Pozor, podobajú sa na drenážne rúrky, ktoré majú tenké steny, v žiadnom prípade ich nemožno zameniť. Ak bude chránička dlhé obdobie na slnku (neverili by ste, ako sa môže stavba natiahnuť), pod vplyvom UV žiarenia degraduje, ale v predaji sú aj o niečo drahšie chráničky s ochranou proti UV lúčom.
5. Zateplenie Základov (Pri Pasívnych Domoch)
Tu je asi odpoveď na otázku, či sa základy „obyčajného“ domu líšia od základov pasívneho. Pasívny dom má zateplené aj základy - z vonkajšej strany vytvárajú bariéru proti premŕzaniu zvnútra. Zároveň tvoria stratené debnenie základových pásov, a tým ušetria trochu betónu. Na tento účel je vhodné použiť extrudovaný polystyrén s hrúbkou 2 × 50 mm, teda v dvoch vrstvách tak, aby boli škáry navzájom prekryté. Je potrebná len vtedy, ak to vyžaduje projekt, inak zbytočne vyhadzujete peniaze. Rozmery, kvalitu a množstvo určí statik.
Už pri kopaní základov nesmieme zabudnúť na komín, ktorý bude vidno až nad strechou! Musí mať svoj samostatný základ a netreba ľutovať tú trochu železa na jeho vystuženie.
ZÁKLADOVÁ DESKA PRO RODINNÝ DŮM
6. Betonáž Základových Pásov
Keď máme všetko pripravené, môžeme betónovať. Na základové pásy vo väčšine prípadov stačí betón triedy C12/15, v našom prípade však majiteľ rozhodol, že celý spodok stavby bude z C25/30. Predpísanú pevnosť však betón dosiahne len pri odvzdušnení vibrovaním alebo aspoň prepichovaním.
Myslite na to, že vyššie bude treba pokračovať 1 - 2 radmi tvárnic strateného debnenia, a ak budú na steny pôsobiť aj bočné sily (napríklad pri stenách suterénu, resp. ak je dom čiastočne zapustený do svahu), tvárnice budú musieť byť vystužené zvislými tyčami. Pri vylievaní základov sa usilujte dostať „do vodováhy“ aspoň približne. Pri rýchlej práci nebudete mať veľa času na vyrovnanie, takže výsledok +/- 5 cm považujte za výborný. Avšak betónovú dosku (podkladný betón) už musíte vytvoriť rovnú s presnosťou na 1 cm, inak sa budete trápiť pri murovaní.
7. Sokel a Vnútorné Zásypy
Sokel, teda podstavec, na výšku 1 - 2 radov tvárnic postavíme tak, aby sme trocha skorigovali chyby vo vodorovnosti betonáže. Pomôžu malé drevné kliny. Vzniknuté škáry nebudú viditeľné (budú pod zemou) a vyplní ich betón, takže stena sokla sa neoslabí. V sokli musia byť uložené prútové vodorovné výstuže.
Predpokladáme, že všetky ležaté vedenia ste obsypali dostatočne hrubou aspoň 15 cm vrstvou piesku či veľmi jemného štrku, urobili ste z nich vývody ponad úroveň budúceho podkladného betónu. Po zabetónovaní sokla prichádza na rad vnútro. Svojpomocní stavebníci ho spravidla zasýpajú zeminou zo základov. Nič proti tomu, ale ak má byť dom suchý, lepšie je do stredu navoziť štrk, cez ktorý voda ľahko pretečie nadol a vďaka medzerám medzi kameňmi aj trocha tepelne izoluje.
Dôležité upozornenie: rozhodne sa vyhnite okrúhlemu riečnemu štrku, pretože ho nemožno dobre zhutniť! Makadam 16/32 (kamenná drvina) sa pri zhutňovaní „zahryzne hranami“ do seba, takže sa po tzv. „užabovaní“ nebude ďalej hýbať. Smerom navrch frakciu zjemníme až na 0/4. Poslednú vrstvu možno urovnať presne. Určite budete potrebovať aj nivelačný prístroj, ktorý si môžete požičať v požičovni náradia.
8. Betónová Doska (Podkladný Betón)
Na rovnú a tvrdú vrstvu jemného štrku uložíme výstuž z kari sietí s priemerom 10 - 12 mm (pozrite sa radšej do projektu). Pozor, nemá ležať na makadame, lebo by neplnila svoju úlohu z hľadiska statiky a mohla by predčasne skorodovať.
Pred betónovaním dôkladne premeriame podklad pomocou laserového nivelačného prístroja a nájdeme najvyšší bod. Tu bude vodorovná doska najtenšia, takže musí mať hrúbku stanovenú v projekte. Inde bude ešte hrubšia. Tu si položíme ukazovateľ, podľa ktorého sa budeme orientovať. Môžeme si zhotoviť aj iné výškové ukazovatele, terče, podľa ktorých sa budeme orientovať pri betónovaní.
Rátajte s tým, že bez vibračnej dosky na uhládzanie betónu sa nezaobídete. Na vybetónovanie tzv. Takto sa rozhodol aj majiteľ nášho pasívneho domu, ktorý ho chce mať v najvyššej kvalite, a s betónom bol veľmi spokojný. Betónoval na jeseň, pri miernych teplotách. Napriek tomu dosku polieval asi týždeň a nechal ju zrieť asi dva mesiace. Ak nie ste profesionál a neživíte sa robením betónových dosiek, málokedy sa vám svojpomocne či s kamarátmi podarí vybetónovať dosku na 100 % (najmä keď ju robíte len raz za život).
Ak rozmýšľate použiť namiesto brúsenia samonivelizačnú hmotu, vedzte, že neušetríte peniaze a výsledok nemusí byť vyhovujúci. Po vybrúsení pomocou kotúčovej brúsky nasledoval asfaltový náter v dvoch vrstvách a následne po vysušení sa robila hydroizolácia, ktorá na vybrúsený povrch dobre priľnula bez vytvorenia bublín, a tak sa nezvyšuje riziko, že pod ňu vnikne voda. Je z asfaltovaných pásov a obsahuje aj vrstvu proti prenikaniu radónu.
9. Hydroizolácia Základov
Vždy by ste ju mali použiť, ak staviate dom čiastočne zapustený do svahu alebo suterén. Lepená je prilepená za tepla pomocou plameňa.
Aby vám do domu neprenikala voda či vlhkosť musíte zaizolovať základy domu. Len tak zabránite nepriaznivým vplyvom okolia. V prípade zlej hydroizolácie môžu steny začať plesnivieť, praskať a suterénny priestor sa zaplaví vodou. Existuje viacero spôsobov hydroizolácie. Asfaltové hydroizolačné pásy sa na podklad aplikujú celoplošne nataveným plameňom. Používajú sa spolu s penetračným náterom a drenážnou vrstvou. Voda sa pod nimi voľne nepohybuje, čo umožňuje presnejšie lokalizovanie prípadného poškodenia. Modifikované asfaltové pásy doplnené o elastoméry a plastoméry sú elastickejšie.
Predtým ako začnete s hydroizoláciou si určte pred čím všetkým chcete spodnú stavbu ochrániť. Preskúmajte okolie stavby a vplyvy, ktoré nepriaznivo pôsobia na vašu stavbu. Ak chcete stavbu ochrániť len proti zemnej vlhkosti, stačí keď aplikujete jednu vrstvu asfaltovej hydroizolácie.
Pred pokladaním asfaltových pásov musíte vyhladiť a upraviť nedokonalosti povrchu. Týmto spôsobom zabezpečíte dostatočnú funkčnosť hydroizolácie. Druhým krokom je aplikácia penetračného náteru maliarskym valčekom, ktorým zabezpečíte lepšiu priliehavosť samotného pásu. Keď je náter suchý, začnete s pokládkou asfaltových pásov. Asfaltové pásy je vhodné naniesť iba pod budúce nosné murivo.
Rolku asfaltového pásu položte na zem, postupne ju rozbaľujte a naťahujte do želanej polohy. Pás musí byť položený rovnomerne a nemali by sa pod ním vytvárať vzduchové bubliny. Väčšinou sa pokladá od najnižšieho miesta k najvyššiemu. Hydroizolácia by sa mala realizovať za suchého a teplého počasia.
Pri hydroizolácií je nesmierne dôležitý výber materiálov. Nehľaďte len na tie najlacnejšie materiály, zamerajte sa na kvalitu. Rozdiel medzi PVC fóliami a asfaltovanými pásmi spočíva v tom, že fólie sa na podklad kladú voľne a kotvia sa bodovo alebo líniovo.
10. Projekt a Inžiniersko-geologický Prieskum
Základy rodinného domu je potrebné správne navrhnúť už vo fáze tvorby projektu rodinného domu. Ešte pred začatím prác na projekte domu je vhodné dať si vypracovať inžiniersko-geologický prieskum pôdy na vašej parcele. Takýto prieskum nám dá odpoveď na zloženie základovej zeminy, výšku spodnej vody, existenciu prípadných navážok a zároveň dá odporučenie k projektovému riešeniu základov domu.
Na základe prieskumu môže potom statik presne nadimenzovať základy na zistenú únosnosť zeminy. Pokiaľ si pred vypracovaním projektu domu nedáte spracovať inžiniersko-geologický prieskum, tak Vám statik môže nadimenzovať základy len empiricky, na všeobecnú základovú zeminu so štandardnými vlastnosťami. Takto nadimenzované základy síce vyhovujú vo väčšine prípadov, ale môže sa ľahko stať, že ich budete mať zbytočne predimenzované.
11. Typy Základov pre Rodinný Dom
Rozhodnutie aký typ základov použiť pri stavbe domu, je potrebné urobiť už v projekte domu. Pre rodinné domy sa v absolútnej väčšine prípadov navrhujú základy vo forme základových pásov, prípadne ako základová doska. Každý typ základov má svoje opodstatnenie pri iných základových podmienkach a požiadavkách investora na rodinný dom.
Základové pásy
Základové pásy sú najbežnejší typ základov pre rodinné domy. Musia byť uložené vždy do nezámrznej hĺbky podľa konkrétnej teplotnej oblasti, v ktorej sa bude rodinný dom nachádzať, prípadne hlbšie ak sa ani tu nenachádzajú zeminy s dostatočnou únosnosťou. Napríklad pre Bratislavu je nezámrzná hĺbka minimálne 80 cm od rastlého terénu.
Šírka základových pásov je daná váhou zaťaženia ako aj únosnosťou zeminy. Jednopodlažný rodinný dom má štandardne nižšie zaťaženie ako dvojpodlažný dom a môže mať teda aj užšie základové pásy. Šírka základových pásov sa môže okrem toho meniť aj v rôznych miestach tak, aby sme dosiahli rovnomerný tlak na základovú zeminu.
Základové pásy spotrebujú za štandardných podmienok menej betónu ako základová doska a sú teda obvykle najekonomickejším riešením. Základové pásy môžeme zhotoviť ako prosté (nevystužené) alebo vystužené oceľovou stavebnou výstužou. Výstuž základových pásov pri štandardných základových pomeroch nie je potrebná, ale napríklad pri seizmickom alebo inom dynamickom zaťažení sa prejaví jej zmysel.
Základová doska
Základová doska sa väčšinou realizuje v projektoch domov pasívneho štandardu alebo pri domoch s veľmi zlými neúnosnými zeminami. Základy domu pri použití základovej dosky vytvárajú oveľa menší tlak na základovú zeminu ako pri základových pásoch, ktoré majú výrazne menšiu plochu v horizontálnom styku so zeminou.
Výhodou základovej dosky je možnosť ju kompletne tepelne odizolovať, čo nie je pri základových pásoch možné až v takomto rozsahu. Zmysel to však má iba pri pasívnych domoch, keďže aj pre úroveň nízkoenergetických domov sú správne navrhnuté základové pásy úplne vyhovujúce. Ďalšou výhodou základovej dosky je rovnomerný roznos zaťaženia do základovej zeminy.
12. Tepelno-technické Parametre Základov
Základové konštrukcie domu je potrebné navrhnúť správne aj z tepelno-technického hľadiska. Dobre vyriešený detail prestupu tepla od exteriéru alebo základovej zeminy smerom do interiéru Vám zaručí nižšie tepelné straty a vylúči riziko vzniku plesní.
13. Dôležité Poznámky a Tipy
- Prieskum podložia vykonáva geológ, zameranie stavby geodet a výpočet hrúbky konštrukcií a oceľových výstuží statik.
- Ak ste si kúpili katalógový projekt (ktorý je značne všeobecný) a podložie vykazuje určitú nestabilitu, nebodaj prítomnosť spodnej vody, okamžite sa poraďte s odborníkom. Konštrukcie musí prepočítať statik.
- Aj svojpomocné riešenie stavby má svoje hranice, minimálne čo sa týka kvality betónu. Pretože predpokladom dobrej kvality základovej konštrukcie je kvalita betónu a jeho správny výber.
- Preto je rozumnejšie objednať si betón v betonárke a nevyrábať si ho svojpomocne.
- Nepodceňujte kvalitu materiálov použitých pri zakladaní stavby, avšak jednotlivé konštrukcie nepredimenzujte. Zbytočne tým predražíte stavbu.
Tak ako pri budovaní priateľských a partnerských vzťahov si dávame veľký pozor na to, aby boli postavené na dobrých, silných a pevných základoch. Len pevné základy vedia vydržať celý život a prekonať všetky prekážky. Rovnaké pravidlá platia aj pri stavbe domu.
Ešte predtým ako začnete s pokladaním základov je nevyhnutné získať čo najviac informácií o pozemku na ktorom bude dom stáť.
Výber medzi základovou doskou a základovými pásmi závisí od geologických pomerov, od tvaru terénu, od toho či je dom podpivničený alebo nie. Druh zeminy a jej nosnosť majú vplyv na veľkosť základov a hĺbku spodnej vody. Jej pôsobenie na základy ovplyvňuje spôsob zakladania.
Vďaka vopred zisteným informáciám môžeme zistiť, na ktorej pôde sa nedajú vykopať základové pásy a budeme potrebovať základovú dosku.
Správne urobené základy domu rovnomerne prenášajú celkové zaťaženie domu na zem.
Základové konštrukcie delíme na základové dosky a pásy. Musia byť dostatočne únosné, aby zvládli aj mimoriadne zaťaženie ako napr.
Základová doska sa vďaka svojej hrúbke využíva pri domoch s veľmi zlými neúnosnými zeminami alebo keď sa pod ňou nachádza spodná tlaková voda.
Výhodou základovej dosky je kompletná hydroizolácia a ľahkosť samotného vyhotovenia základovej dosky.
Základová doska rovnomerne rozkladá tiaž stavby na podklad, zamedzuje posunom stien a eliminuje riziko praskania múrov či narušenia statiky.
Základová doska pozostáva z hrubej betónovej vrstvy a z oceľových výstuh, preto je potrebné rátať s väčšou spotrebou betónovej zmesi.
Táto betónová vrstva sa vyleje do výkopu celej pôdorysnej plochy domu .
Základy domu musia ležať v nezamŕzajúcej hĺbke, aby sa nestalo, že zem pod nimi zmrzne, čím zväčší svoj objem a následne ich nadvihne.
Nadvihnutie základových pásov spôsobuje pnutie v konštrukcii domu, napríklad v stene čoho výsledkom sú trhliny.
Hĺbka založenia základovej dosky je daná podľa miesta stavby a typu zeminy, od 0,8m do 1,6m pod upravený terén.
Vďaka svojej jednoduchosti a cenovej náročnosti sú základové pásy najbežnejším typom základov pre rodinné domy.
Rovnako ako základová doska, tiež musia byť uložené do nezamŕzajúcej hĺbky.
Šírka základových pásov je daná váhou zaťaženia a únosnosťou zeminy.
Líšiť sa bude v prípade jednopodlažného alebo dvojpodlažného domu, ktoré majú rozdielne zaťaženia.
Základový pás tvorí súvislý nosník s prierezom obdĺžnikového, stupňovitého alebo rebrového tvaru.
Pre lepšiu stabilitu môžu byť vystužené oceľovou konštrukciou.
Šírka základových pásov pre rodinné domy je navrhnutá na základovej škáre 500mm až 600mm.
V prípade malej únosnosti základovej škáry je potrebné vykonať spevnenie základovej škáry vhodným štrkovým zhutneným podsypom.
Pod budúcimi obvodovými múrmi a nosnými priečkami sa v zemi vykopú pásy, ktoré sa vyplnia betónom.
Po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia sa môžeme pustiť do stavby domu.
Prvým krokom je vymeranie základov domu podľa projektu.
Geodét vám presne vytýči osadenie domu, teda jeho presné umiestnenie.
Následne môžete vytýčiť pôdorys pomocou drevených kolíkov, ktoré slúžia ako orientačné body.
Ešte skôr než začnete s výkopovými prácami by ste sa mali informovať u doterajšieho vlastníka pozemku alebo u príslušných správcov podzemných vedení, či v mieste, kde bude pivnica, nie sú uložené nejaké podzemné vedenia ako káble, či potrubia.
Ak áno musíte práce vykonávať opatrne.
Po označení základovej jamy začnete vykopávať základy.
Hĺbka základov závisí od výšky osadenia stavby, sklonu kanalizácie, počtu schodov a pod.
Výmera základov závisí od šírky múrov.
Šírka základov stavby sa určuje od podložia stavy a celkovej hmotnosti.
Pri betonáži dbajte na vhodné podmienky pre vykonanie kvalitnej betonáže, ktoré zahŕňajú teplotu prostredia a vlhkosť betónovanej časti.
Po vyliatí základových pásov si dajte záležať na vyrovnaní ich povrchu.
Povrch vyrovnáte a uhladíte pomocou vodováhy.
Do vyrovnaného betónu sa ešte predtým ako stvrdne odporúča vertikálne zapichnúť oceľové roxorové tyče.
Tyče umiestnite v rozostupoch tak, aby potom po osadení debniacich betónových tvárnic boli umiestnené približne v ich strede.
Pre rýchlu a dobrú realizáciu soklovej časti je najlepšie použiť pevné betónové tvárnice.
Soklová časť sa muruje z pevných betónových debniacich tvárnic so šírkou 30 cm, ktoré sa po uložení zalejú betónom.
Voľný priestor sa potom vysype štrkovou vrstvou hrubou 15-20 cm, ktorá sa poriadne zhutní a uložia sa kari siete s presahom cca 15-30 cm.
Po uložení a zviazaní týchto sietí sa zabetónuje tzv.
Zabetónovanú základovú dosku treba polievať, aby nedošlo k popraskaniu a zmrašťovaniu betónu rýchlym odparením vody.
Po zaliatí je betón potrebné chrániť pred vysychaním, preto ho nezabudnite polievať.
Čerstvý betón chráňte v zimnom období pred chladom a mrazom a v horúcom počasí ho polievajte častejšie.
Betón treba polievať vodou cez rozprašovač, postrekovač alebo z kanvy, nie priamym prúdom.
Základová doska je samonosná, čo znamená, že celý dom leží na doske bez základových pásov.
Jej hrúbka je 30 cm.
Betónová platňa má menšiu hrúbku ako základová doska a to okolo 15 - 20 cm.
Základy na všetkých miestach musia siahať do nezamŕzajúcej hĺbky od upraveného terénu min. -1,050 m a musia byť min.
Predpokladaná max. hladina podzemnej vody je max.
Základové pásy sú navrhnuté z betónu triedy C20/25 (B25), odporúčame konštrukčne ich vystužiť oceľou triedy 10 505 (R).
Podkladový betón je z betónu triedy C20/25 (B25) a vystužený zváranými sieťovinami Q 131 (Ø 5,0/150 - Ø 5,0/150) pri oboch povrchoch.
Hrúbka podkladového betónu je 150 mm.
Pod priečkami v I. NP nie sú vyhotovené žiadne základy.
Pod podkladný betón je navrhnutá vrstva zhutneného štrku v minimálnej hrúbke 150 mm.
Mieru zhutnenia štrkovej vrstvy je nutné overiť.
Vzhľadom na neznáme geologické zloženie základovej pôdy je potrebné počas výkopových prác prizvať na miesto stavby projektanta statiky a geológa, aby sa overila únosnosť zeminy v základovej škáre s pôvodnou rastlou zeminou.
Základovú škáru treba chrániť v zmysle STN EN 73 1001, čl.
Hlavnú ťahovú výstuž základového pásu je potrebné dôsledne stykovať - presahom minimálne 50 ds, prípadne zváraním.
Pevné základy sú bez preháňania podstatou zdravia budúcej stavby. Ak pri budovaní základov nič nepodceníte a všetko dotiahnete do konca, je to, ako keď si pri obliekaní kabáta zapnete už prvý gombík správne. O tom, ako začať stavať, však musíte aj niečo vedieť, aby ste sa mohli vyhnúť prípadným úskaliam - najmä ak si trúfate na základy domu svojpomocne. Ak ste kladne odpovedali na otázku v úvode a nie ste stavbári, potrebujete poznať odpoveď aj na iné, dôležitejšie otázky. Bude objekt aj podpivničený?