Žalm 1: Výklad o blahoslavenom mužovi

Žalm 1 je hlbokou úvahou o tom, čo znamená byť skutočne šťastným a požehnaným človekom v Božích očiach. Tento žalm nám predstavuje dve cesty - cestu spravodlivých a cestu bezbožných, pričom zdôrazňuje dôležitosť výberu správnej cesty pre náš život.

Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov, na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí, 2) ale v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom-nocou.

Aké zvláštne, že skôr je charakterizovaný práve tým, čo nerobí, ako tým čo robí. Aký štastný a požehnaný je človek, ktorý je charakterizovaný na začiatku Žaltáru chváliacich Boha. Tí, ktorí skúsili vo svojom živote, že Pán Boh je mocný vytrhnúť z nebezpečenstva a je ako pevná Skala pre tých, ktorý sa na Neho spoliehajú, opisujú človeka, ktorý má Božiu priazeň a odmenu počas a na konci svojho života.

V prvom rade neprijíma radu od bezbožného človeka. Tú radu, ktorá na prvý pohľad vyzerá racionálne, múdro, no na jej konci je zahynutie. Hoci príslovie hovorí, že múdrosť sa skrýva v množstve radcov, beda človeku, medzi ktorého radcami je bezbožník. Rada bezbožného vedie na cestu hriešnika, človeka, ktorého možno charakterizovať jeho hriešnym konaním. Jedna rada môže viesť na cestu klamstva, iná na cestu smilstva alebo opilstva. Nakoniec tam, kde to začne radou bezbožného, pokračuje po ceste hriešnika, končí to na mieste posmievača. Tam kde to začalo nenápadne pohrdnutím Božou radou, pokračovalo to viditeľným hriešnym konaním, skončilo otvoreným vysmievaním sa Bohu. Blahoslavený človek, ktorý nie je na tejto trajektórii do záhuby.

Namiesto rady bezbožného, poslúchol radu Písma, ktorá znie: “Bezbožný nech zanechá svoju cestu a hriešny svoje zmýšľanie. Nech sa vráti k Hospodinovi a on sa nad ním zmiluje; k nášmu Bohu, lebo on veľa odpúšťa.” Poslušnosť k tejto výzve sa pretavuje do múdrosti od Boha, ktorá je najskôr čistá a ďalej prináša dobré ovocie požehnania a nakoniec má isté svoje miesto spočinutia v Božej prítomnosti. Preto je namieste zvolať: Blahoslavený človek, ktorému toto patrí!”

Kto to ale o sebe môže povedať? Niekto by mohol namietať, “Ja predsa nie som ateista a nevysmievam sa z Boha!”, to je síce chvályhodné, no čo tvoj viditeľný hriech, ktorý nevieš opustiť? A zase iný, “Mňa všetci poznajú ako dobrého človeka. Nikto o mne nemôže povedať, že som hriešnik!”, no zachoval si sa vždy podľa Božej rady?

Nevyhnutne musíme prísť k záveru Písma, že: “Nieto spravodlivého, niet ani jedného, niet rozumného, niet nikoho, kto by hľadal Boha.” Každému patril údel posmievača - zahynutie. No keď prišiel On, Pán Ježiš Kristus, ktorého charakterizoval tento text od narodenia po smrť na kríži, môže sa Boh vskutku zmilovať nad hriešnikom a odpustiť mu.

3) Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo načas dáva ovocie a jeho lístie nevädne; a všetko, čo robí, sa vydarí. 4) Nie tak bezbožníci; ale sú ako plevy, ktoré vietor rozvieva.

V prostredí púšte a vyprahnutosti ako je tá palestínska, strom ktorý prináša plody a celý je plný života neďaleko potoka živej vody, je symbolom, ktorý hovorí o radosti, prosperite a teda o odmenenej spravodlivosti. Zoči voči takejto stálosti stromu sa predstavuje prázdnota zeme, ktorá je suchá, bez života a nestála.

5) A preto neobstoja bezbožníci na súde, ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých. 6) Lebo vie Hospodino ceste spravodlivých, ale cesta bezbožných vedie do záhuby.

Zmysel tohto vyjadrenia je plný rôznych obrazov, ktoré majú ráz pohybu, aj vojenského a aj fyzického. Zlí nebudú môcť žiť bezpečne ani dejinách ľudstva. Obraz sa však otvára aj do budúcnosti: zlí nebudú môcť „vstať a hovoriť“ pri poslednom súde, nebudú môcť „obstáť“ oproti Božím obžalobám a preto budú vylúčení navždy z komunity spravodlivých.

Pre všetkých ľudí, ktorí hľadajú pravdu a spravodlivosť s úprimným srdcom sa môže žalm pretvoriť v pozvanie ku tomu, aby nasledovali správne rozhodnutia podľa svedomia a vernosti.

Naša cesta žalmami začne žalmom 1, ktorého prvé slovo hebrejčine začína s hebrejskou samohláskou (alef) a posledné slovo sa uzatvára posledným písmenom abecedy (tau): tento žalm, ktorý je vstupnou bránou ku žalmom v sebe spája celý oblúk slov, čiže života. Spev obsahuje blaholavenstvo i zlorečenie, ktoré sú určené dvom cestám, čiže dvom osudom: tomu spravodlivému i tomu zlému.

Aj poetická štruktúra je daná vyjadreniami, ktoré rozvíjajú dva obrazy: verše 1-3 obsahujú obraz fyzionómie spravodlivého, kým vo veršoch 4-6 sa zjavuje postava zlého. Prevláda predovšetkým obraz dvoch ciest, klasický motív z Biblie, ktorý synonymom rozhodnutia sa v živote i v správaní sa: „Cesta spravodlivých je ako svetlo pri východe slnka, ktoré zväčšuje svoju žiaru až doobeda. Cesta zlých je ako temnota“ (Prís 4,18-19). Významné je i vyjadrenie sa v Deutornomiu: „pozri, kladiem pred teba život a smrť, požehnanie i prekliatie, vyber si teda…“ (30,15.19).

Vstúpme teraz do textu a do jeho obsahu. V prvých obrazoch máme spravodlivého a jeho cestu, ktoré sú vykreslené negatívne a pozitívne (v.1-3). Je zaujímavé sledovať rozvíjanie sa slovies v 1. verši, ktorý s jemnosťou vykresľuje psychológiu pokušenia a pádu.

Prvé sloveso je jednoduché „nasledovať“, je to „chodiť“ a vyjadruje ešte len povrchnú zvedavosť zoči voči zlu. Za ním nasleduje trvácnejšie „zastaviť sa (stáť)“, zastaviť sa v počúvaní a nakoniec sa prichádza ku trvalej prináležitosti, čiže ku „sedeniu v spoločenstve hlúpych“. Spravodlivý je teda ten, kto vie vyhrať v plnosti nad týmto pokušením vo všetkých jeho úrovniach. Oproti tomuto negatívnemu opisu stojí v poztívnom slova zmysle „cesta“ vlastná spravodlivému. Je založená na prináležitosti Božiemu „zákonu“, ktorý nie je tabuľou plnou noriem, príkazov a zákazov, ale Božie zjavenie, na ktoré máme odpovedať radostným prijatím.

Toto hovorí Pán: „Zlorečený je muž, ktorý dôveruje v človeka a telo urobil svojou oporou, ale od Pána sa mu srdce vzdialilo. 6 Je ako tamariška na púšti, neuzrie prichádzať blaho, býva v púšti na vyhoreniskách, v zemi soľnatej, neobývanej. 7 Požehnaný je muž, ktorý dôveruje v Pána, Pán bude jeho nádejou. 8 Je ako strom, zasadený pri vode, čo si vystiera k potoku korene, nebojí sa, keď prichádza horúčosť, lístie mu ostáva zelené.

Základný prvok sa nachádza v slovese „obstáť“. Zmysel tohto vyjadrenia je plný rôznych obrazov, ktoré majú ráz pohybu, aj vojenského a aj fyzického. Zlí nebudú môcť žiť bezpečne ani dejinách ľudstva.

Obraz sa však otvára aj do budúcnosti: zlí nebudú môcť „vstať a hovoriť“ pri poslednom súde, nebudú môcť „obstáť“ oproti Božím obžalobám a preto budú vylúčení navždy z komunity spravodlivých.

Pre všetkých ľudí, ktorí hľadajú pravdu a spravodlivosť s úprimným srdcom sa môže žalm pretvoriť v pozvanie ku tomu, aby nasledovali správne rozhodnutia podľa svedomia a vernosti.

Už v egyptských múdrostiach od Amenofisa I, ktoré sa uchovali a nachádzajú sa v egyptskom múzeu v Turíne čítame toto „blahoslavenstvo“: „Blažený, kto ťa môže mať vo svojom srdci. Nešťastný je ten, kto proti tebe bojuje, Pane“.

Tok vody je symbolom Božieho života a strom je symbol plodnosti Božieho života, na ktorej sa účastní človek. Môžeme ho považovať ako uvedenie do Božej knihy žaltára.

Záverom, Žalm 1 nám ponúka hlboký pohľad na to, čo znamená žiť život, ktorý je požehnaný a v súlade s Božou vôľou. Tento žalm nás povzbudzuje, aby sme si vybrali cestu spravodlivosti, vyhýbali sa zlému vplyvu a hľadali radosť a naplnenie v Božom zákone.

Ďalšie žalmy o dôvere v Boha

Okrem Žalmu 1, existuje mnoho ďalších žalmov, ktoré vyjadrujú dôveru v Boha a Jeho ochranu v ťažkých časoch. Tieto žalmy nám môžu priniesť útechu a nádej, keď čelíme životným výzvam:

• Žalm 23: "Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku." Tento žalm hovorí o Božej starostlivosti a vedení v našich životoch.
• Žalm 27: "Hospodin je mojím svetlom a spásou, koho sa mám báť?" Tento žalm vyjadruje dôveru v Božiu ochranu a silu.
• Žalm 91: "Kto prebýva v skrýši Najvyššieho, spočíva v tôni Všemohúceho." Tento žalm hovorí o Božej ochrane a bezpečnosti pre tých, ktorí Mu dôverujú.

Tabuľka: Porovnanie ciest spravodlivých a bezbožných

tags: #zalm #1 #blahoslaveny #muz