Ekumenický preklad Biblie zohráva kľúčovú úlohu v porozumení a prijímaní Božieho slova rôznymi komunitami. Príkladom je preklad Biblie do východoslovenskej rómčiny, ktorý inicioval pastor Marek Olah.
Vypozoroval tiež, že mladí ľudia začali vďaka prekladu Svätého písma viac používať rómčinu aj v bežnom živote. „Píšu si v rómčine správy, zdieľajú príspevky.
Mnohí Rómovia podľa neho síce vedia čítať po slovensky, no často nerozumejú významu slov. V rómskom - materinskom jazyku však môžu uvažovať viac do hĺbky. „Ide to viac k srdcu a viacej to vplýva na ich život,“ vysvetľuje Olah.
Teraz, keď majú Bibliu aj v rómčine, rozumejú aj samotným slovám, a tým pádom môžu začať hľadať ich hlbší význam. Rómčina je ich materinský jazyk, v ňom začínajú uvažovať hlbšie. Jeden z najväčších problémov je, že Rómovia sa síce naučia čítať po slovensky - vedia skladať písmená, slová či vety -, ale často významu týchto slov nerozumejú. Vedia prečítať text, lebo sa to naučili, ale nerozumejú jeho zmyslu.
Keď sme v zbore čítali Bibliu v slovenčine, Rómovia si prečítané začali sami prekladať do rómčiny. Keď ste sa ich opýtali, o čom hovorí nejaký verš, ich odpoveďou bol vlastne doslovný preklad zo slovenčiny do rómčiny.
Proces Prekladu Biblie do Rómčiny
Najskôr vznikla hrubá verzia textu, ktorú kontroloval interný tím, aby mohla odísť na takzvanú teologickú revíziu, opisuje pastor Marek Olah, ako prekladali Bibliu do východoslovenskej rómčiny. Potom sa vybrali medzi ľudí do osád a zisťovali, či rozumejú preloženému textu. „Bol to dlhý, dôsledný a náročný proces, ale vďaka nemu sme si mohli byť istí, že výsledný preklad je presný, zrozumiteľný a duchovne silný,“ vraví kazateľ Zboru Apoštolskej cirkvi v Jarovniciach.
Začali s prekladom Nového zákona, ktorý je kratší a jednoduchší, dodatočne však preložili aj Starý zákon. Ten už neprekladal len Olah, ale širší tím. Kompletnú rómsku Bibliu vydali v troch farbách v počte 10-tisíc kusov.
Poďme k prekladu Nového zákona, ktorý sa do rómčiny dostal ako prvý. V podstate som ho prekladal sám, a to úplne dobrovoľne. Nemali sme financie na platy, všetko sa robilo zadarmo. V zbore som bol teda „na plný neplatený úväzok“ vedúci mládeže, člen staršovstva, kazateľ aj pomocník. Robil som všetko, čo bolo treba.
Najskôr som vytvoril prvú hrubú verziu textu. Potom nasledovala tímová kontrola, kde sme text spoločne prechádzali, pripomienkovali a upravovali. Ďalším krokom bola odborná teologická revízia, takzvaná exegetická kontrola.
Išli sme medzi ľudí do osád a pýtali sa ich na konkrétne slová či vety, zisťovali sme, či textu rozumejú a čo im to hovorí. Až keď sme mali spätnú väzbu z terénu, dostal text do rúk konzultant, ktorý ho pred samotným vydaním zhodnotil z jazykovej a teologickej stránky.
Zapojili sme viacero ľudí z rôznych kresťanských zborov, ktoré sme mali na východnom Slovensku. Texty, ktoré už boli upravené a vytlačené, sme posielali poštou a ľudia nám ich vracali späť s poznámkami. Okrem toho sme chodili priamo do zborov a pýtali sa veriacich.
Celý Nový zákon sme zachytili vo forme audio nahrávky. Trvalo to asi tri mesiace každodennej práce a robili sme to v spolupráci s profesionálmi z organizácie Faith Comes By Hearing (Viera prichádza z počutia), ktorá nahráva Biblie po celom svete. Asi 30 ľudí nahralo rôzne hlasy.
Pracovali sme s troma hlavnými oblasťami - Sabinov, Košice a okres Vranov nad Topľou - a vždy sme sa snažili hľadať strednú cestu. Keď sa nejaké slovo používalo v dvoch lokalitách, dali sme prednosť tej verzii, ktorú používala väčšina. Uprednostňovali sme najpoužívanejšie slová, a neustále sme sa na nich pýtali ľudí. Od roku 2007, keď sme začali, až po vydanie Nového zákona, ľudia prichádzali s návrhmi, aké slovo by sa dalo povedať inak alebo prirodzenejšie.
Bol to skvelý projekt. Ľudia si vďaka tomu mohli porovnávať texty a doučiť sa veci, ktorým nerozumeli. Okrem rómskeho prekladu sme vydali aj dvojjazyčnú rómsko-slovenskú verziu Nového zákona. Na jednej strane bol rómsky text a na druhej slovenský - ekumenický preklad Biblie od Slovenskej biblickej spoločnosti.
Spočiatku sme to skúšali opisom, no zistili sme, že ľudí to mýli a text komplikuje. V rómčine často chýbajú niektoré výrazy, najmä podstatné mená. Ale slovies máme dosť, sme aktívny národ. (Úsmev) Mnohé biblické slová nemajú v rómčine priamy ekvivalent.
Našou najväčšou prioritou bolo, aby bol preklad prirodzený, zrozumiteľný a aby mu rozumeli aj mladí ľudia. Nechceli sme používať staré, archaické výrazy, ktoré sú síce „čisté“, ale ľudia im nerozumejú a nechcú ich používať. Takto sme si uvedomili, že každý jazyk preberá slová z iných jazykov, a tak sme to začali robiť aj my. Naším cieľom nebolo vytvoriť len preklad, ale preklad, ktorý sa bude naozaj používať.
Bibliu sme vydali, no nepredávali sme ju. Rozhodli sme sa, že ju budeme darovať - nie však hocikomu, ale ľuďom, o ktorých sme vedeli, že ju budú čítať a vážiť si ju. Nechceli sme Božie slovo predávať. Pán Boh sa postaral o to, že sa nám to podarilo.
Zorganizovali sme veľkú slávnosť v kresťanskom centre Apoštolskej cirkvi v Sabinove. Boli na ňu pozvaní hostia ako primátor, mestské zastupiteľstvo, médiá, ale aj zástupcovia z rómskych zborov z celého Slovenska a ľudia, ktorí pracujú s Rómami, a to z rôznych denominácií. Pozývali sme všetkých, ktorí pracujú s rómskou komunitou. Bolo tam veľmi veľa Rómov, zbor bol preplnený. Každý, kto prišiel, si mohol zobrať jednu Bibliu. Slávnostné predstavenie rómskeho prekladu Biblie.
Nie je veľa vecí, ktorými sa môžeme pochváliť ako národ, niečo, čo je naozaj naše. A toto bolo - rómska Biblia. Romovia boli hrdí - a právom. Ľudia o nej vedeli, boli zapojení do procesu prekladu a veľmi sa tešili na výsledok. Začali ju používať, ale spočiatku to bola výzva - mnohí nevedeli dobre čítať, pretože ich nikto neučil čítať po rómsky. Vlastne nikdy predtým nečítali rómsky text. Celkovo ako národ veľmi málo čítame. Aj preto sme pripravili audio verziu Biblie. Keď ju Rómovia počúvali, často hovorili: „Áno, toto je môj dialekt, tomuto rozumiem.“ A to ich motivovalo, aby začali čítať aj písaný text, aby sa to naučili.
Celý projekt opäť ťahal náš riaditeľ, misionár Pierre Van Vuuren. Ja som bol síce hlavný prekladateľ Nového zákona, on ten proces ale viedol - bola to tímová práca.
Medzitým sa však tím rozšíril. V jeden moment som navrhol, aby Starý zákon prekladali aspoň traja ľudia, lebo je oveľa väčší a náročnejší. A tak sa to aj stalo. Po skončení Nového zákona som si potreboval trochu oddýchnuť. Pkrem prekladu a služby v zbore sme v Sabinove začali stavať budovu, takže som bol úplne vyčerpaný.
Určite. Už sme mali aj financie, takže prekladatelia mohli pracovať ako zamestnanci pod slovenskou pobočkou The Word for the World. K tímu som sa neskôr opäť pripojil, niektorí však z neho medzičasom odišli a jeden brat, žiaľ, zomrel. Používali sme pritom softvér Paratext, ktorý je vyvinutý špeciálne na preklad Biblie a používajú ho po celom svete. Počítačový program nám pomohol aj tým, že nebolo potrebné robiť spätný preklad. Program si pamätal slovíčka a umožnil tak rýchle porovnávanie, čo všetko veľmi urýchlilo. Aj školenia boli online.
Opäť to bola veľká slávnosť. Už vydanie Nového zákona sa objavilo vo všetkých správach a televíziách. Biblia sa vydala v troch farbách a počte 10-tisíc kusov. Po vydaní Starého zákona sme dokonca ako tím dostali Cenu primátora mesta Sabinov. Nie je to totiž práca jedného človeka, bola to tímová práca a vďaka Bohu, že sme to zvládli.
Napríklad kniha Ezechiel, ktorá opisuje stavbu Šalamúnovho chrámu. Miery, šírky, stĺpy, zárubne a vy to máte celé opísať slovami bez obrázka. Je to ako prekladať projekt architekta. A potom sú tu žalmy, teda poézia, s ktorou sa musíte pohrať, aby znela zvučne, ale nesmie stratiť význam. Ako som spomínal, robíme významový preklad, neprekladáme slovo za slovom, pretože to nefunguje.
Dali sme ho na sociálne siete a do pol hodiny mi začali volať Rómovia z celého sveta - z Anglicka, Švajčiarska, Nemecka, Francúzska, Česka, ba dokonca z Kanady. Boli sme prekvapení, koľko Rómov žije v zahraničí a hovorí naším dialektom. Keď do Sabinova dorazili Biblie nákladným autom, natočil som krátke video, ako vyberám výtlačok z krabice. Všetci chceli Bibliu. Robíme ju preto, aby ľudia tento text naozaj čítali a počúvali. Chceli sme, aby bola Biblia dostupná aj na moderných zariadeniach, teda v mobile. Sú však aj ďalšie aplikácie, ktoré ľudia používajú. Samozrejme.
Rozumieť môžu, ale nemusí im to byť prirodzené. A práve o tú prirodzenosť nám išlo. Máte ohlasy aj od Rómov zo zahraničia alebo z iných regiónov Slovenska? Nášmu dialektu rozumejú ľudia z východu či severovýchodu Slovenska a takmer celé Česko, pretože tam žije veľa Rómov, ktorí odišli z východu za prácou alebo počas vojny a zostali u našich susedov žiť. Nášmu dialektu takisto výborne rozumejú aj Rómovia zo Zakarpatskej Ukrajiny. Keď prišli počas vojny a čítali sme im, všetkému rozumeli. Dokonca aj skupina Rómov v Poľsku, ktorí sa volajú Bergitka Roma, používa náš preklad ako základ. Ich písmo je iné, majú iný zápis aj štruktúru viet, ale náš text im slúži ako východiskový materiál. Uviedli, že vďaka nášmu prekladu majú hotovej 80 až 90 percent s...
Osobné Svedectvo Marka Olaha
Ako malý som bol športovec - hrával som futbal a reprezentoval Sabinov. Po strednej škole, kde som sa vyučil za mechanika chladiarenských zariadení, som kvôli ťažkým podmienkam v rodine začal cestovať do zahraničia. Stretol som sa tam s veriacimi ľuďmi, ktorí nás pozvali k sebe domov. Nie úplne. Viera bola aj u nás doma v rodine - brat aj strýko boli veriaci. Len ja som sa o ňu veľmi nezaujímal, mal som svoje sny a plány.
V jeden večer sa však stala smutná udalosť. Bratranec, s ktorým som si bol blízky, mal autonehodu a zomrel. Vtedy som si uvedomil, že život nie je len o naháňaní sa za slávou, peniazmi, zábavou a neviem čím všetkým, ale že je o niečom hlbšom. Život pokračuje aj po smrti, toto tu je len príprava na väčší život, ktorý príde. Áno, pripojil som sa k zboru ako vedúci mládeže. Mal som vtedy devätnásť a pol roka.
Reprezentoval som mesto vo futbale a chcel som byť profesionálnym futbalistom. Spomenuli ste, že ako chlapec ste mali iné sny. Kvôli skúsenostiam, ktoré som tu mal ako Róm. Veľakrát ma vyhodili z reštaurácie, alebo ma neobslúžili. Mal som veľa takýchto skúseností, a preto som si povedal, že pôjdem preč. Učil som sa nemecký a anglický jazyk, aby som raz mohol odísť. Mojím snom bolo žiť niekde, kde nebude rasizmus či diskriminácia a kde budem mať rovnakú šancu na život. No Pán Boh to celé otočil a zostal som na Slovensku. Začal som slúžiť mládeži - osemnásť rokov som ju v zbore viedol spolu s manželkou.
Zarábal som peniaze, no veľmi skoro som začal s alkoholom a hrával som hazardné hry. Ako mladý som veľa pil. Takto bezuzdne som žil, až ma Boh zastavil, keď sa stala tá udalosť s bratrancom. Spomínali ste, že na mieste bratranca ste mohli byť aj vy. Áno, malo to súvis. Bratranec mal niečo vypité a jazdil veľmi rýchlo. Bol to spôsob života, akým sme vtedy žili obaja. Aj aj, chodil som tam a späť. Po tejto udalosti som sa však rozhodol, že prestanem cestovať. Prestal som naháňať peniaze a pripojil som sa k cirkevnému zboru.
Zbor vtedy nemal peniaze na vedúceho mládeže ani na pastora, bolo to ťažké. Bol som prakticky ako nezamestnaný, pretože z veľkého príjmu v zahraničí som išiel takmer na nulu. Pamätám si to presne, stalo sa to v roku 2005. Na Slovensku bol vtedy misionárom Pierre Van Vuuren z Južnej Afriky, ktorý dnes aj s manželkou žije v obci Soľ v okrese Vranov nad Topľou. Rómsky preklad Biblie. Opísal nám, ako taký preklad vyzerá, čo obsahuje a kto by ho mohol robiť. Projekt zastrešovala misia The Word for the World (Slovo pre svet, pozn. red.), ktorá má pobočku už aj na Slovensku. Je to medzinárodná misia, ktorá prekladá Biblie po celom svete - najmä v Indii, Afrike a v Ázii.
Stále som bol vedúci mládeže, to bola moja srdcovka. Zároveň som bol členom staršovstva, čo znamená, že spolu s pastorom a ďalšími staršími rozhodujeme o chode zboru. Bol to proces, ktorý by som prirovnal k štúdiu univerzity. V roku 2007 som bol na školení na Ukrajine, kde nás učili, ako prekladať Bibliu. Prišli tam zahraniční lektori - jedna učiteľka z Nemecka, ďalší z Južnej Afriky či z Anglicka. Celé školenie bolo v angličtine. Veľmi silné bolo pre mňa uvedomenie si, že prekladať Bibliu nemôže niekto, kto je „len“ jazykovo zdatný.
Musel som si prejsť viacerými predmetmi - napríklad sociolingvistikou, predmetom o procese prekladu Biblie, onomastikou, syntaxou, morfológiou a ďalšími. Na konci dostanete aj diplom. Každý predmet sa známkuje, píšu sa testy, zadávajú sa úlohy. Je to seriózna vec. Celá filozofia misie The Word for the World je postavená na tom, že nehľadajú jazykových expertov, ale domorodých prekladateľov, teda ľudí, ktorí hovoria materinským jazykom a zároveň žijú život viery. Nemusia sa učiť jazyk, lebo ten už ovládajú, no musia byť svetlom pre svoje okolie.
Dvakrát som bol na Ukrajine a potom ako študent dvakrát v Indii v oblasti Meghálaja v meste Shillong. Keď som začínal, misia bola malá - mala asi 30 ľudí. Áno, mnoho školení bolo neskôr aj online cez Zoom či Slack, no v začiatkoch sme sa stretávali osobne. Tam som zakaždým strávil tri týždne, spolu teda šesť týždňov. Bolo to veľmi dobrodružné a zaujímavé. Mali sme tam študentov z džunglí, ktorí prespávali v lese, aby sa dostali do mesta.
Prvé dve hodiny po príchode som zažíval úžas. Mal som otvorené ústa a nevedel som povedať ani slovo. Jedného indického študenta som sa napríklad pýtal, ako sa povie „svokra“ a on to povedal presne tak ako ja. India je považovaná za pravlasť Rómov. Skôr som bol veľmi zvedavý. Keď už v Indii ste a viete, že sa o nej v súvislosti s Rómami veľa hovorí, chcete to všetko vidieť a pýtať sa.
Ľudia tam inak žijú, inak jedia, úplne inak rozmýšľajú a aj pracujú iným spôsobom. Keď som išiel taxíkom po mestách či dedinkách, strácal som slová. Je to úplne iný svet. To, čo som tam videl, som dovtedy v Európe nezažil.
Hlboký význam slova „Ja som“, ktoré Boh povedal Mojžišovi na vrchu Horeb!
tags: #zalm #23 #ekumenicky #preklad