Sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých, známa aj ako Dušičky, sú obdobia hlboko zakorenené v kresťanskej tradícii. Tieto dni sú spojené s rôznymi zvykmi a tradíciami, ktoré sa líšia v závislosti od regiónu a kultúry. Poďme sa pozrieť na ich históriu, tradície a zvyky, ktoré ich sprevádzajú.
Sviatok Všetkých svätých v Poľsku
Sviatok Všetkých svätých
Sviatok všetkých svätých sa oslavuje 1. novembra a je venovaný všetkým svätcom, známym aj neznámym, ktorí už dosiahli večný život v nebi. Sviatok všetkých svätých má korene v ranom kresťanstve, keď sa začali uctievať mučeníci a neskôr aj svätí, ktorí boli príkladom viery a spravodlivého života. Pápež Gregor III. v 8. storočí ustanovil tento sviatok ako deň venovaný všetkým svätým, ktorí neboli zvlášť uctievaní na iné dni. Sviatok všetkých svätých je pre katolíkov dňom radosti a nádeje. V tento deň sa oslavuje víťazstvo svätých nad smrťou a ich vstup do večného života.
História a význam
Sviatok všetkých svätých sa traduje od 4. storočia a je venovaný pamiatke mŕtvych. Cirkvi slávia narodením a menín jej členov, je spôsob ako v nej skutočne žije. V katolíckej cirkvi tento sviatok nakoniec pripadol na 13. mája. Pápež Bonifác IV. vtedy zasvätil Pantheon v Ríme Panne Márii. Dátum 13. Takto sa vysporiadať s pohanskými tradíciami bolo veľmi chytré - neboli zrušené úplne, ale zároveň dostali nový, kresťanský obsah. Na Britských ostrovoch sa tento sviatok začal sláviť 1. novembra. Cirkevní hodnostári sa tak rozhodli z rovnakého dôvodu ako pápež v Ríme s lemuriami. Nepáčil sa im totiž pohanský sviatok Samhain.
Mnísi sa rozhodli ľudové predstavy trochu usmerniť a ponúkli ľuďom namiesto toho kresťanskú verziu. Čoskoro sa 1. novembra začal sláviť aj vo zvyšku katolíckej cirkvi, a to predovšetkým z pragmatických dôvodov. Jeseň bola totiž trochu chudobná na cirkevné sviatky a pápež sa snažil zaplniť dieru v liturgickom kalendári. Kán 1246 - § 1. Cirkvi ako prvopočiatočný prikázaný sviatok. Slávenie narodením a menín jej členov, je spôsob ako v nej skutočne žije. Kán. 1248 - § 1. Poznámka: U nás sviatok sv. Jozefa (19. marca) pripadá na pôstne obdobie. Povinnosť svätiť nedeľu, vytvárať bratské i sesterské spoločenstvo. Slovom a modlitbou, sa objavuje naša pravá tvár.
Pamiatka zosnulých (Dušičky)
Deň po Sviatku všetkých svätých, 2. novembra, sa slávi Pamiatka zosnulých, známa ako Dušičky. História sviatku siaha do stredoveku, keď ho cirkev zaviedla ako reakciu na pohanské obrady. Pohania si na prelome októbra a novembra pripomínali duše zomrelých a verili, že sa počas týchto dní vracajú do sveta živých. Dušičky majú osobnejší charakter ako Sviatok všetkých svätých. Zatiaľ čo 1. november je oslavou svätých v nebi, 2. november je dňom, kedy si veriaci spomínajú na svojich zosnulých blízkych a modlia sa za ich duše.
Tie vznikli ešte o niečo neskôr. Zaslúžili sa o ne mnísi z clunyjského kláštora vo Francúzsku a to až v 11. storočí. Kláštor v Cluny bol vtedy kultúrnym a duchovným centrom západnej Európy. Miestni benediktíni a predovšetkým vodcovia rádu, opáti, mali vo svojej dobe veľkú moc a autoritu. Ako povedali, tak aj bolo. V tejto dobe totiž vykryštalizovala tiež nová viera, a to viera v očistec. Na rozdiel od raja a pekla očistec nie je doslovne spomínaný v Biblii, napriek tomu toto prechodné miesto získalo v predstavách stredoveku dôležité postavenie. Do očistca odchádzajú duše, ktoré sa musia pred vstupom do raja očistiť. Dušičky sa teda stali pripomienkou "ľahkých" hriešnikov, ktorí uviazli v očistci. Mnísi z Cluny pre Dušičky vybrali 2. november a tak sa tento deň spojil so sviatkom Všetkých svätých. Pre cirkev to bolo veľmi výhodné - tieto sviatky totiž znamenali prísun milodarov a peňazí. Ak chcel niekto svojim blízkym v očistci uľaviť, urobil najlepšie, keď obdaroval kláštor, zaplatil pre zosnulého zádušnu omšu (modlitby mníchov totiž mali zázračné účinky a mŕtvym pomáhali viac, ako modlitby obyčajných ľudí), či rozdal almužny chudobným a chorým v jeho mene.
Dušičky
Tradície a zvyky
Návšteva cintorínov: Na Dušičky rodiny navštevujú cintoríny, kde zdobia hroby svojich blízkych kvetmi, vencami a sviečkami. Tieto dva dni sú úzko prepojené. Kým Sviatok všetkých svätých oslavuje tých, ktorí už dosiahli nebeskú slávu, Dušičky sú venované dušiam, ktoré ešte čakajú na vstup do neba. Sviečky, ktoré sa počas týchto dní zapalujú na hroboch, sú hlavným symbolom nádeje a svetla pre duše zosnulých. Ich plamene predstavujú večné svetlo a nádej na spásu.
Ľudia verili, že sa na Dušičky môžu stretnúť so svojimi blízkymi, ktorí už zomreli. Najčastejším zvykom bolo, že sa lampy naplnili maslom. Mŕtvi si rozohriate maslo mali mazať na rany z očistca a vyliečiť si ich. Ďalším, pre nás trochu zvláštnym zvykom, bolo sypanie múky či pokrmov do ohňa. Tieto dary mali vyhladované duše nakŕmiť. Na dedinách sa bežne konala procesia v strašidelných maskách. V domácnostiach by ste si zase všimli, že majú k večeri prestreté o jedno miesto navyše. To preto, keby sa náhodou niekto z mŕtvych rozhodol pripojiť ku sviatočnej tabuli. A beda, keby chcela gazdinka cez deň zamiesť! Na tieto zvyky už dnes nenarazíme.
Pre nás je bežné, že sa vydávame zdobiť hroby kvetmi a vencami. Naši predkovia by si však klepali na čelo. Hroby sa začali na Dušičky zdobiť až počas 19. storočia. Trvalo pomerne dlho, než sa nový zvyk ujal. Niektorí súčasníci sa mu dokonca vysmievali. Pritom je to dnes pre nás úplná samozrejmosť, a kto sa 2. novembra nevydá na hrob blízkym, aspoň pre nich zapáli sviečku v okne. S Dušičkami je totiž oheň spätý rovnako ako zapaľovanie sviečok. Všetko sú to symboly očisty a ochrany.
Podľa ľudovej tradície v predvečer sviatku dušičiek vystupujú duše mŕtvych z očistca, kde v plameňoch pykajú za svoje hriechy. Hospodár v ten večer plnil lampu maslom, aby si dušičky mohli opáleniny natrieť a ochladiť. Zvykom bývalo aj hádzanie pokrmu do ohňa, čo znamenalo čiastočné vykúpenie z hriechov, aby si dušičky trochu prilepšili. Začiatkom 20. storočia sa hlavne vo vidieckom prostredí rozšírila tradícia pálenia sviečok. Vence a kvetinová výzdoba pribudli až oveľa neskôr. Na Slovensku sa začali dodržiavať aj určité rituály, napríklad na Orave a Liptove nechávali cez noc z 1. na 2. novembra na stole časť večere, pridali i chlieb a maslo, zámožnejší aj pálenku ako jedlo pre "dušičky". Niektorí položili na stôl i nôž, aby si duše mohli z pečiva odkrojiť. Tradovalo sa, že ak by v túto noc zomrelí na stole nič nenašli, celý rok by plakali od hladu. Ďalším zvykom bolo rozdávanie jedla chudobným s prosbou o ich modlitby za pokoj duše. Najčastejšie sa rozdával čerstvo upečený chlieb alebo menšie bochníčky tzv. duše alebo dušičky.
Medzi tradičné zvyky patrí:
- Zdobenie hrobov kvetmi, najmä chryzantémami.
- Zapaľovanie sviečok na hroboch.
- Spoločné modlitby a bohoslužby za zosnulých.
- Úprava a čistenie hrobov.
- Tichá spomienka a rozjímanie o živote a smrti.
Halloween
Slovíčko Halloween vzniklo zo škótskeho All Hallow's Eve. Tento sviatok sa odohrával v predvečer Všetkých svätých 31. októbra, kedy sa konala vigília za všetkých zosnulých mučeníkov a svätcov. V mnohom sa podobá už spomínanému keltskému sviatku Samhain a pravdepodobne sa s ním spojil v jedno. Má s ním veľa spoločného. Napríklad záľubu v strašidelných maskách a oblekoch. Zapaľovanie sviečok. Rovnako pochádza z Írska a Škótska. Ako to, že sa Halloween oslavuje v Amerike, keď je pôvodne z oblasti Británie a Írska? Dostal sa tam spoločne s migrujúcimi Írmi a Škótmi, ktorí počas 19. storočia húfne odchádzali do USA. A tak sa do novej krajiny dostal aj Halloween.
Počas Halloweenu sa deti prezliekajú za strašidlá a berú si na seba rôzne masky. Tento zvyk je veľmi starý, aj dávno sa deti prezliekali za duchov a pobehovali od suseda k susedovi. Za prvé ich masky mali ochrániť pred dušami mŕtvych, ktorí ich považovali za jedny z nich a preto ich nechali byť. A za druhé si deti mali v maskách vykoledovať jedlo - to bola tá pravá zábava. Koledníci sa ohlasujú porekadlom "Trick or treat", čo sa prekladá ako "Odmenu, alebo Vám niečo vykonám." Ľudia ich odmeňujú, najčastejšie sladkosťami. A beda, ak je niekto lakomý. Pre tieto prípady majú deti vždy nachystanú nejakú neplechu. Na Halloween sa, rovnako ako na Dušičky, zapaľujú ohne a sviečky, tentoraz ale preto, aby zastrašili zlých duchov. Symbolom sa stala vydlabaná tekvica so sviečkou. Predtým tieto svietniky pomáhali koledníkom, aby sa v tme nestratili. Hoci už dnes málokto na skutočných duchov verí, Američania Halloween neprestali milovať. Užívajú si ho ako deň, kedy sa pozerajú na horory a chodí sa trochu báť.
Po revolúcii v roku 1989 sa k nám dostal z USA Halloween. Pôvod slova Halloween je odvodené od All Hallows' Even alebo All Hallows' Evening, znamenajúce Predvečer všetkých svätých (31. október). Napriek katolíckemu názvu sa tomuto sviatku pripisuje nekresťanský pôvod. Dovtedy pre nás neznámy sviatok sa začal aj v našich končinách udomácňovať. Ľudia začali zdobiť tekvice, organizovať párty v strašidelných kostýmoch či súkromné večierky plné hororových prekvapení. Ani majitelia obchodov nedali na seba dlho čakať.
Ako vidíte, Dušičky a Halloween sú si veľmi podobné a majú skoro rovnakú históriu a korene. Mnoho ľudí Halloween odmieta, pretože je to niečo cudzieho a "amerického". Pamätáte, ako predtým všetci odmietali Santa Clausa? Dnes už sa nad tým takmer nikto nepozastavuje. Dajte Halloweenu tento rok šancu. Uvidíte, že si užijete veľa zábavy.
Jednoduchá papierová lebková ninjovská maska || Halloweenska papierová maska || Ako vyrobiť ninjovskú masku
Deň reformácie
Deň reformácie je mladší a menej známy ako Sviatok všetkých svätých alebo Dušičky. 31. októbra 1517, deň pred Sviatkom všetkých svätých, Martin Luther uverejnil svojich 95 téz, v ktorých brojil aj proti predávaniu odpustkov. Veriaci sa ich kúpou snažili oslobodiť od trestu za hriechy a dokonca vyslobodzovať duše mŕtvych z očistca. Luther volal po návrate k Božiemu slovu a náprave chýb v učení cirkvi. Deň reformácie sa oslavuje v protestantských kresťanských kruhoch, predovšetkým formou bohoslužieb a teologických diskusií. Veriaci si pripomínajú dôležitosť viery, Božej milosti a Biblie.
Odpustky
Odpustky oslobodzujú čiastočne alebo celkom od časných trestov za hriechy. Dotýkajú sa časného následku hriechu a nie sú o "predávaní odpustenia hriechov". Hriech má dvojaký následok: ťažký hriech nás zbavuje spoločenstva s Bohom, čo sa nazýva "večným trestom" za hriech. Každý hriech, aj všedný, má za následok nezdravé pripútanie k stvoreniam, ktoré treba očistiť buď tu na zemi, alebo po smrti, čo nazývame očistec. Čiastočné odpustky sa získavajú vykonaním skutku, ku ktorému je odpustok pripojený. Na získanie plnomocných odpustkov je okrem vykonania skutku potrebná sviatostná spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca. Okrem toho sa vyžaduje, aby sa človek zriekol každého hriechu.
Podmienky pre získanie odpustkov pre duše v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra, sú:
- Návšteva cintorína a modlitba za zosnulých
- Sviatostná spoveď
- Sväté prijímanie
- Modlitba na úmysel Svätého Otca
Pôstne obdobie
Pôst a zdržiavanie sa mäsitéch pokrmov sú dôležitou súčasťou katolíckej tradície, najmä počas pôstneho obdobia. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Ak si uvedomujeme, že za nás niekto zomiera na kríži, úplne prirodzene sa nevenujeme zábave ani oslavám. Povinnosť nejesť mäso sa vzťahuje na každého od 14. roku života, zatiaľ čo povinnosť postiť sa platí pre osoby od 18 do 60 rokov. Pôst sa má dodržiavať na Popolcovú stredu a Veľký piatok, čo znamená zdržať sa mäsitéch pokrmov a živočíšneho tuku. Obed sa pritom môže zameniť za večeru.
Výnimky z pôstu
Príkaz v ťažkej látke zaväzuje pod ťažkým hriechom. Ak je práca aspoň užitočná a trvá väčšiu časť dňa, napríklad pri kopaní, zvážaní obilia, alebo pri cestovaní na bicykli, môžu byť osoby oslobodené od pôstu. Ak má niekto s pôstom vážne ťažkosti, môže byť oslobodený. Ak vyučujúci trávia veľa hodín denne vyučovaním, alebo ak žiaci neustále študujú a pôst trvá väčšiu časť dňa, treba žiadať dišpenz, pretože neistý zákon nezaväzuje.
Dišpenz od pôstu
Farár má právo dišpenzovať svojich veriacich na svojom území. Od pôstu oslobodzujú prekážky ako pohreb, alebo choroba. Oslobodené sú aj osoby trpiace náruživosti. Cirkev, uvedomujúc zmenené okolnosti doby, upravuje požiadavky tejto povinnosti tak, aby slúžila najlepším záujmom svojich detí. Na druhej strane však žiadna zhovievavosť v tejto veci nemôže poprieť prirodzený a božský pozitívny zákon, ukladajúci mŕtvovanie a pokánie, ako trest, ktorý človek nesie za hriech a jeho následky.
Veľká Noc
Veľká Noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý oslavuje vzkriesenie Ježiša Krista. Hoci má hlboké náboženské korene, v súčasnosti ju mnohí vnímajú aj ako oslavu jari a obnovy života. Na Slovensku sa s Veľkou nocou spája množstvo tradícií a rituálov, ktoré sa v jednotlivých regiónoch môžu líšiť.
Tradície a zvyky
- Obrad posvätenia jedla
- Zdobenie letečka - kytice rozvetvených jarných halúzok ozdobenej vajíčkami
- Veľkonočné pokrmy ako syrek alebo hrudka, pečka alebo veľkonočná baba
- Obradové jedenie na Veľkonočnú nedeľu
- Šibanie a oblievanie
Súčasnosť
V súčasnosti sú tieto sviatky viac než len cirkevné obrady. Stali sa súčasťou kultúry, kde rodiny každoročne navštevujú hroby a spomínajú na svojich blízkych. Je to obdobie, keď sa rodiny stretávajú a delia sa o spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi nimi. Obdobie Sviatku všetkých svätých a Dušičiek nám poskytuje príležitosť pozastaviť sa v našom hektickom živote, venovať čas spomienkam na tých, ktorí nás predišli, a zamyslieť sa nad vlastným vzťahom k životu a smrti. Je to čas, keď cítime silu rodiny a tradície, a kedy je každý hrob symbolom lásky, spomienok a úcty.