Žalmy sú neoddeliteľnou súčasťou Biblie a slúžia ako inšpirácia pre mnohých ľudí po celom svete. Sú to modlitby, piesne a básne v jednom, vyjadrujúce radosť, smútok, nádej a dôveru. Žalmy sú dialógom s Bohom a prejavom úcty k nemu.
Veľký cirkevný Otec a učiteľ sv. Augustín vo svojom monumentálnom diele Výklady k žalmom vystihol, akej obľube sa v celej kresťanskej tradícii tešila Kniha žalmov, čiže Žaltár. Povedal to týmito krásnymi jadrnými slovami: „Psalterium meum, gaudium meum“, v preklade: „Môj žaltár, moja radosť“ (porov. Enarrationes super Psalmos v PL 37,1775). Z dvadsaťtisíc citátov zo Starého zákona, ktoré Augustín použil vo svojich spisoch, jedenásťtisícpäťsto je zo Žaltára. Takisto v Novom zákone z tristo citátov Starého zákona je okolo sto z Knihy žalmov.
Štruktúra a Rozdelenie Knihy Žalmov
Do knihy Žalmov v Biblii bolo zozbieraných 150 žalmov, no aj na miestach v ďalších knihách Biblie nájdeme použité modlitby a žalmy podobného štýlu. Slovo 'žalm' znamená 'pre hru na harfe' alebo 'pre hru na strunovom nástroji'.
- Názov: Kniha žalmov alebo jednoducho Žalmy, pochádza z gréckeho prekladu Septuaginta. V hebrejskej Biblii táto zbierka pôvodne nemala vlastné meno. Terajší hebrejský názov Tehillím (»Chválospevy«, »Ďakovné hymny«) bol zavedený iba neskoršie, v období judaizmu. Slovenské slovo »žalm« je odvodené - cez latinské psalmus - od gréckeho slova psalmós (pieseň so sprievodom strunového nástroja, ako je harfa, citara a pod.), z ktorého sa neskôr utvoril názov žaltár (gréc. psaltérion a lat.
- Umiestnenie: V hebrejskej Biblii sa Kniha žalmov uvádza na prvom mieste medzi ketubím (spisy), kým v Septuaginte, vo Vulgáte a v Neovulgáte je na druhom mieste medzi poučnými spismi, hneď po Knihe Jób.
- Obsah: Biblisti právom definovali Knihu žalmov »Starý zákon v malom« alebo »súhrn duchovných skúseností Izraela«, lebo všetky hlavné biblické témy a udalosti dejín spásy sa v nej spomínajú alebo oslavujú vo forme modlitby.
V hebrejskej Biblii, v Septuaginte i vo Vulgáte je stopäťdesiat žalmov, ale ich počítanie nie je vo všetkých troch rovnaké. Rozdiel vznikol tým, že v Septuaginte a vo Vulgáte sú dva žalmy hebrejskej Biblie (Ž 116 a Ž 147) rozdelené na dvoje (Ž 114 - 115 a Ž 146 - 147), kým iné dve dvojice žalmov hebrejskej predlohy (Ž 9 a Ž 10; Ž 114 a Ž 115) sú spojené v jeden žalm (Ž 9; Ž 113).
Podľa židovskej tradície, potvrdenej aj dnešnou formou Žaltára, v Knihe žalmov sa rozlišuje päť »kníh«, ktorých posledný žalm sa vždy končí doxológiou, čiže liturgickým dodatkom vo forme chválospevu:
- Prvá kniha: Ž 1 - 41
- Druhá: Ž 42 - 72
- Tretia: Ž 73 - 89
- Štvrtá: Ž 90 - 106
- Piata: Ž 107 - 150
Preklady Žaltára
- Starosloviensky jazyk: Žaltár bol po Novom zákone prvou z biblických kníh, ktorú celú preložil do staroslovienskeho jazyka alebo sám sv. Cyril, alebo spolu s bratom, sv. Metodom.
- Romuald Hadbavný: Najstarší doteraz známy preklad zachoval sa len v rukopise. Pravdepodobne jeho autorom je Romuald Hadbavný, kartuzián z Červeného kláštora za Magurou. Preklad je z rokov 1750.
- Juraj Palkovič: Ďalším prekladom Žaltára je preklad Juraja Palkoviča, prepošta a kanonika ostrihomského, z r. 1829. Preklad je z Vulgáty, ale vypomáhal si aj inoslovanskými prekladmi.
Dôležitosť Žalmov v Kresťanskej Liturgii
O veľkej dôležitosti žalmov v kresťanskej liturgii a vôbec v duchovnom živote Cirkvi svedčí ich použitie najmä v slávení Eucharistie, vo vysluhovaní sviatostí a v liturgii hodín. Druhý vatikánsky koncil pokladá žalmové piesne a chvály za „hlas Nevesty (=Cirkvi), ktorá sa prihovára Ženíchovi (= Kristovi)“ (porov. Konštitúciu o posvätnej liturgii Sacrosanctum Concilium, č. 1.1.
Autori a Čas Vzniku Žalmov
Pri stojeden žalmoch sa uvádzajú mená osôb, ktoré redaktori Žaltára pokladali za ich autorov. Najčastejšie (73-krát) sa označuje za autora žalmu Dávid; pri trinástich žalmoch pripisovaných Dávidovi sa uvádzajú aj okolnosti jeho života, v ktorých tie žalmy údajne zložil.
Všeobecne sa uznáva, že väčšina žalmov pochádza z predexilového obdobia, ba mnohé z nich pochádzajú z omnoho staršieho obdobia. Je však prakticky nemožné presne určiť čas vzniku jednotlivých žalmov.
Literárne Druhy Žalmov
Kniha žalmov
Dva hlavné faktory, ktoré pomohli lepšie pochopiť a vykladať žalmy, bolo objavenie literárnych druhov žalmov a štúdium prostredia, v ktorom vznikli. Medzi hlavné literárne druhy žalmov patria:
- Chválospevy: Ospevujú Božiu velebu odzrkadlenú vo vesmíre a v prírode, ako aj nesmiernu Božiu dobrotu, lásku a múdrosť.
- Žalospevy: Jednotlivec alebo národ sa v nebezpečenstve alebo v ťažkostiach obracia na Boha s prosbou o vyslobodenie alebo o pomoc.
- Vďakyvzdania: Jednotlivec alebo ľud ďakuje Bohu za víťazstvo, za vyslobodenie z rúk nepriateľov alebo mu vzdáva vďaku za ochranu a za dobrodenia každodenného života.
- Kráľovské žalmy: Oslavujú kráľa a jeho kráľovstvo pri rozličných príležitostiach jeho života.
- Blahoslavenstvá: Vyjadrujú údiv nad šťastím, blaženosťou a Božím požehnaním, ktorých sa dostalo spravodlivým za ich zachovávanie zákona a bohabojný život.
- Sapienciálne žalmy: Obsahujú poväčšine mravné poučenia o tom, čo v náboženskom živote robiť a čoho sa treba chrániť.
- Preklínacie žalmy: V starodávnych časoch kliatbu považovali za oprávnený prostriedok na obranu proti nepriateľovi, ak nebolo inej možnosti dosiahnuť spravodlivosť.
Príklady Žalmov
Žalm 1
Žalm 1 je anonymný a svojím obsahom je ako stvorený za úvod do celého Žaltára. Tento žalm opisuje rozdiel medzi spravodlivým a bezbožným človekom.
Žalm 1: Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov, ani nevysedáva v kruhu rúhačov, ale v zákone Pánovom má záľubu a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou. Je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas, a jeho lístie nikdy nevädne; darí sa mu všetko, čo podniká. No nie tak bezbožní, veru nie; tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou. Preto bezbožní neobstoja na súde, ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých. Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, ale cesta bezbožných vedie do záhuby.
Žalm 84
Žalm 84 je modlitba, ktorá nás otvára našim túžbam a túžba žalmistu sa stáva našou túžbou. Žalmista túži po chráme, ktorý pre Izraelitov zviditeľňoval prítomnosť Boha a bol považovaný za privilegované miesto stretnutia s ním.
Žalm 84: Aké milé sú tvoje príbytky… Žalmista vyjadruje svoj úžas a ako každý iný údiv aj tento je znakom vlastnej skúsenosti. Človek žasne nad niečím, čo vidí, čo počuje, čo zakúša, respektíve nad niečím, s čím už mal skúsenosť.
Ako Čítať a Vnímať Žalm?
Mnohí z nás sa domnievajú, že sme Petrom, nie farizejmi, a už určite nie Judášom. Máme väčšie sklony k tomu, aby sme si pre seba uzurpovali bezpečie, istotu a požehnanie. Ale ak nám podobenstvo poskytne útechu, a neprebudí v nás naliehavú potrebu a očakávanie, nepochopili sme, čo ním chcel Ježiš povedať.
Dôležité aspekty pri čítaní Božieho slova:
- Pokora: Nič neotravuje zem v našom srdci tak ako pýcha. Najväčšou hrozbou pre naše každodenné čítanie Biblie nie je zaneprázdnenosť. Je ňou sebaistota.
- Podriadenie sa autorite: Ak je Biblia ozaj slovom zvrchovaného, svätého a spravodlivého Boha, potom za to, ako počúvame, môžeme niesť desivé i nádherné následky.
- Modlitba o Božiu pomoc: Pokora a podriadenie nás vedú k tomu, aby sme v modlitbe prosili o Božiu pomoc.
Verše zo Žalmov
Verše zo žalmov, ktoré môžu poslúžiť ako inšpirácia a pomôcka pri štúdiu Biblie:
| Žalm | Verš | Význam |
|---|---|---|
| 119 | 105 | Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy, svetlo na mojej ceste. |
| 19 | 8 | Zákon Hospodinov je dokonalý, občerstvuje dušu; svedectvo Hospodinovo je verné, múdrym robí prostého. |
| 1 | 2 | Ale v zákone Hospodinovom má záľubu a v jeho zákone rozjíma dňom i nocou. |
Ježiš nám ukázal správny výklad. Keď počul Žalm 91, zamyslel sa nad Satanovým porozumením textu predtým, ako by ho považoval za správne. Žalm 91 by sám o sebe mohol naznačovať, že Boh pošle anjelov v akejkoľvek situácii. Keď ho dáme do kánonickej jednoty s Deuteronóniom 6, jeho význam a aplikácia sa vyjasnia.
On je ten, kto vo svojej dobe pripomínal čitateľom Biblie, že Biblia je jednotný príbeh, ktorého stredobodom je on (Jn 5, Lk 24). Boha uctievame správne, keď správne čítame jeho Slovo. V žalmoch nachádzame otvorený dialóg medzi Bohom a človekom. Môžeme ho ich prostredníctvom viesť kedykoľvek.
Správne píšete, že žalmy vznikli v určitom historickom období a v konkrétnom geografickom i kultúrnom prostredí. Kniha žalmov je súčasťou kánonu Svätého písma a každý jeden žalm, každý verš treba čítať ako súčasť celého kánonu, bez toho, aby sme niektoré časti alebo verše vytrhli z kontextu.
Pre text žalmu, ale aj akéhokoľvek biblického textu je potrebné nájsť jeho literárny význam, ktorý mu dal inšpirovaný autor. V poetických textoch, ktorými žalmy sú, treba zvlášť pozorne určiť tento literárny zmysel. Pre žalm hľadáme, ak je to možné, historickú situáciu, ktorú opisuje, v ktorej vznikol. Okrem toho majú biblické texty aj duchovný význam, ak sú čítané z pohľadu Kristovho veľkonočného tajomstva a veríme, že Duch Svätý cez ne osvetľuje aj náš život dnes.
Sám Kristus sa modlil žalmy a Cirkev je pri ich modlitbe pozvaná odpovedať svojmu Ženíchovi.
V Žalme 92 vystupujú spravodliví i bezbožní. Tých, ktorí nechcú uznať Božiu zvrchovanosť, stihne trest, kým spravodliví budú prosperovať. Žalmista chcel takto už starovekého človeka poučiť, aké je ovocie života spravodlivého (palma) a bezbožného (tráva) a že sa oplatí ísť cestou spravodlivosti.
Text Lk 6, 27 hovorí o láske voči nepriateľom. Je to vrchol lásky, ktorú preukázal Ježiš na kríži, a my sme pozvaní nasledovať jeho príklad. Postoje veriaceho boli v starozákonnom období motivované Tórou, ktorá bola prostriedkom výchovy Božieho ľudu, pripravovala na obdobie príchodu Božieho Syna.
Texty liturgie hodín sú vybrané tak, aby žalmy, ktoré nesú ťažké témy a používajú drsné jazykové prostriedky a obrazy, neboli do liturgie hodín zaradené. Ide napríklad o žalmy: 58; 83; 109; ale aj 21, 9 - 13 a 59, 6 - 9. To neznamená, že by nemali byť čítané a poznané.