Dnes, v deň slávnosti Nanebovstúpenia Pána, sa nám ponúka niečo, čo sme si možno nikdy predtým nevedeli predstaviť, a to je Slovo spásy. Náš Pán Ježiš nielenže vstal z mŕtvych, porazil smrť a hriech, ale bol aj vzatý do Božej slávy!
Preto nám bola dnes neodvolateľne ponúknutá cesta návratu k Otcovi. Ponúkol? Áno, ponúkol. Pretože Kristus, skôr než bol vzatý do neba, poslal svojich milovaných učeníkov, apoštolov, aby pozvali všetkých ľudí veriť v neho, aby sa dostali tam, kde je on.
„Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Ale všetko, čo sa dáva s láskou, musí byť prijaté s láskou, aby sa to prijalo ako dar. Preto Kristus, ktorého sme nikdy nevideli, chce, aby sme mu ponúkali svoju lásku prostredníctvom viery, ktorú prijímame počúvaním jeho služobníkov, ktorých skutočne môžeme vidieť a počúvať.
„Veríme v toho, ktorého sme nevideli. Tí, čo ho videli, ho zvestovali (…). Ten, ktorý to prisľúbil, je verný a nikdy nesklame: posilnite svoju dôveru a očakávajte jeho prísľub (…) zachovajte si pevnú vieru!“ (sv.
Bože, večná pravda, veríme v teba.Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta.Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno.Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí.
Aj tento Lukášov text je opisom nanebovstúpenia. Ježiš strávil po vzkriesení so svojimi nasledovníkmi štyridsať dní a „hovoril im o Božom kráľovstve, aby tak mnohými spôsobmi dokázal, že žije“. (Sk 1,3)Teraz odchádza. Jeho učeníci ohromene pozorujú, ako sa vznáša hore do neba.
Anjeli ich uisťujú, že Ježiš sa vráti - rovnako viditeľným spôsobom, akým ho videli odchádzať. (verš 11)Kristovo nanebovstúpenie predstavovalo v živote učeníkov prelomový okamih. Znamenalo koniec učeníctva, teda čias, keď bol vtelený Ježiš denne s nimi a učil ich. Bol to súčasne začiatok obdobia, keď budú musieť sami viesť a starať sa o cirkev svojho vzkrieseného Pána.
U Lukáša 24,52.53 čítame, že potom, čo boli svedkami Kristovho nanebovstúpenia, „s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme, chválili a velebili Boha.“ Tieto slová sú pravdepodobne veľmi zdržanlivé. Podľa mňa učeníci celou cestou späť do Jeruzalema skákali od radosti a jeden druhému nahlas pripomínali udalosti niekoľkých posledných týždňov. Bolo toho veľa, z čoho sa mohli radovať. Bez najmenších pochybností si mohli byť istí, že majú v nebi priateľa. O tom nemohli nehovoriť.
Boli aj ďalšie veci, o ktorých rozmýšľali. Nanebovstúpenie sa udialo štyridsať dní po Veľkej noci. Na päťdesiaty deň bude sviatok. Ježiš im prikázal, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale očakávali zasľúbenú moc Ducha Svätého.
Kniha Skutkov zaznamenáva, že apoštoli sa vrátili do Jeruzalema a „vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali“. Keď Lukáš vymenuje všetkých učeníkov, skonštatuje, že „všetci títo sa jednomyseľne a vytrvalo modlili spolu so ženami, s Máriou, Ježišovou matkou a s jeho bratmi“. (Sk 1,12-14)
CIRKEV3. 4. 5. témy. väčšmi ako títo? Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád. Pas moje baránky." Teraz je to aktuálne. lásku k nemu! Barbantini. Tradícia ho pripisuje cirkevnému otcovi sv. DOBRÉHO PASTIERA4. 11. 5. inšpiráciou, ako viesť zástupy k Bohu: svojim hlasom. hlas... a idú za mnou". že nás chcú a majú záujem "počuť" a "ísť za nami". (=nasledovanie Krista). PRIKÁZANIE5. 18. 5. znie: ako mám žiť na tomto svete? jasný životný program: nové prikázanie, ktoré spočíva v láske. prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom". v úcte, byť jedno srdce a jedna duša. MY A DUCH SVÄTÝ SME USÚDILI6. 25. 5. zachovať k veriacim pochádzajúcim z pohanstva (neobrezaným).
o cirkvi v dokumente II. "Lumen gentium" (Svetlom národov je Kristus...). (=zakladateľom cirkvi je Kristus, lebo stojí na jeho vykupiteľskom diele). štvrtok 29. 5. zraku). zemi, ale odišiel k Otcovi". zemi sme telesní a to telesné a zmyslovo vnímateľné potrebujeme. že Kristovo kráľovstvo je duchovné, metafyzické.
Sláva Isusu Christu! Dnes slávime veľký sviatok Nanebovstúpenia Pána. Kristus, theanthropos (gr. θεάνθρωπος, Boh-človek), vystupuje do neba - a so sebou berie naše človečenstvo -, aby malo účasť na sláve, ktorú mal s Otcom a Duchom Svätým pred všetkými vekmi.
Možno je to preto, že tento slávny život, ku ktorému sme povolaní, vnímame ako niečo, čo príde až neskôr - v nebi. Naše očakávania toho, čo je možné dosiahnuť, pokiaľ ide o prežívanie Božieho života, uzdravenie z našej zraniteľnosti, premenu v tomto živote, sú príliš malé. Sviatok Nanebovstúpenia tak nie je sviatkom prítomnej radosti, ale sviatkom odloženia radosti na neurčitý čas v budúcnosti.
Ale v hymnoch dnešnej liturgie spievame: „Splnil si svoje poslanie na zemi a zjednotil si ľudí s nebešťanmi, Kriste. Slávne si vystúpil na nebesá. Ale nás si neopustil. Ostal si s nami, čo ťa milujeme, ako si sľúbil: ,Ja som s vami!
Ježiš spojil zem a nebo - natrvalo. Na sviatok Nanebovstúpenia neslávime Ježišov odchod zo sveta, ale skôr jeho hlboké spojenie s ním, ako učí sv. Naše povolanie stať sa účastnými na Bohu, účastnými na Božej prirodzenosti skrze milosť (porov. 2 Pt 1, 4), sa napĺňa v našom nanebovstúpenom Pánovi.
Poslanie apoštolov po Nanebovstúpení
Pán Ježiš Kristus vystupuje do neba, ale tu na zemi necháva svojich jedenástich učeníkov. Oni sú svedkami jeho smrti a zmŕtvychvstania. Dnes sú svedkami jeho návratu k Otcovi do neba. Keď na ich o pár dní zošle Ducha Svätého, oni sa statnú jeho svedkami až po samý kraj zeme. Kamkoľvek vykročia, budú hlásať radostnú zvesť o Bohu, o Božej láske a dobrote, budú hlásať o úžasných skutkoch, ktoré tu konal na zemi, keď slepým vracal zrak, hluchým sluch, keď kriesil mŕtvych, keď uzdravil mnohé ranené ľudské srdcia, keď mnohých zázračne nasýtil, keď utíšil búrku na mori.
Budú vydávať svedectvo o jeho umučení, vydajú svedectvo, že sami ho zradili a opustili, vydajú svedectvo o jeho smrti na kríži, o jeho pochovaní do hrobu, v ktorom zotrval tri dni, vydajú svedectvo o jeho zmŕtvychvstaní, keď sa im štyridsať dní zjavoval, keď s ním, so zmŕtvychvstalým, jedli a pili.
Slová dvoch mužov v bielom odeve: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba?“, tak trocha znejú ako výčitka na adresu apoštolov: „Čo stojíte, čo stojíte a hľadíte do neba? Nestojte už, ale vykročte, vykročte!“ Príchod Pána Ježiša Krista na túto zem je akoby vykročením Boha v ústrety človeku.
Teraz, keď sa vracia späť do neba, keď vykročil naspäť k Otcovi, naspäť do domu Nebeského Otca, prichádza chvíľa, aby teraz už oni vykročili, aby poslúchli Pánov príkaz, aby sa vrátili späť do Jeruzalema, kde na nich zošle svojho Ducha. Apoštoli už nemajú stáť, dosť bolo státia, teraz majú vykročiť, majú vykročiť v ústrety človeku. Teraz, keď na tejto zemi končí Ježišova misia, začína ich misia. Teraz začína ich misia byť skutočnými apoštolmi, lebo sú poslaní.
Raz, keď príde večer ich života, aj táto ich misia skončí a oni ju odovzdajú iným, svojim nástupcom, ktorí budú pokračovať v misii, v poslaní ďalej a ďalej a ďalej, a oni, Ježišovi apoštoli, svedkovia jeho smrti, zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia vykročia na inú cestu, tak ako ich Učiteľ a Pán, na cestu do domu Nebeského Otca.
Práve preto majú vykročiť na cestu misie, aby raz mohli vykročiť do domu Nebeského Otca, aby tam mohli aj vstúpiť, a aby do domu Nebeského Otca raz mohli vykročiť všetci, a aby všetci tam aj mohli vstúpiť. A toto všetko sa bude diať až dovtedy, kým náš Pán Ježiš Kristus nepríde druhýkrát na túto zem. Dovtedy nesmieme stáť, dovtedy musíme deň čo deň vykročiť v ústrety Bohu a človeku, aby sme raz mohli napokon vykročiť na poslednú cestu do domu Nebeského Otca, a aby sme tam aj my mohli vstúpiť, tam, do vlasti svetla a pokoja.
Tam nám Pán Ježiš Kristus zotrie každú slzu z našich očí a „uvidíme Teba, svojho Boha, z tváre do tváre; budeme ti podobní po všetky veky a budeme ťa bez prestania chváliť v Kristovi, našom Pánovi, skrze ktorého štedro dávaš svetu všetko dobré“ (III. Eucharistická modlitba).
tags: #zamyslenie #na #nanebovstupenie #pana