Kostol sv. Gála v Nižnej: História, zaujímavosti a pamiatky

Obec Nižná, nachádzajúca sa v okrese Tvrdošín, je jednou z najväčších obcí v Žilinskom kraji s bohatou históriou a kultúrnymi pamiatkami. Medzi najvýznamnejšie patrí Kostol svätého Gála, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie kultúrno-historické stavby v oblasti.

Panoramatický pohľad na Nižnú.

V Nižnej sa nachádza jeden zo šiestich kostolov na Slovensku, ktoré sú zasvätené sv. Gálovi, tajomnému mníchovi zo 6. storočia. Patrónom kostola je sv. Gál. Liturgická spomienka sv. Gála v cirkevnom kalendári je 16. októbra.

Kto bol svätý Gál?

Sv. Gál (Gall, Gallo, Gallech, Havel) sa narodil v Írsku niekedy v druhej polovici 6. storočia (po roku 550). Bol žiakom sv. opáta Kolumbána. Spolu aj s inými nasledovníkmi íro-škótskymi mníchmi (odišli ako misionári do Galie resp. na územie dnešného Francúzska). Gál sa zaoberal hlavne štúdiom Sv. Písma. Pomáhal pri zakladaní opátstva v Luxeuil.

Podľa historických údajov sa Havel, teda Gál, narodil okolo roku 555 v Írsku. Do Európy prišiel spolu s ďalšími dvanástimi mníchmi na čele s Kolumbánom okolo roku 590. Najskôr zakotvili vo Francúzsku. Spolu s Kolumbánom potom Havel putoval ďalej. Prišli až do vtedajšieho Tuggenu, mestečka na východnom konci Curyšského jazera. Tam sa rozhodli, že obrátia tamojších pohanov na vieru v Boha. Ich snaha však vyšla nazmar.

V roku 610 však musel sv. Kolumbán odísť do vyhnanstva. Gál ho nasledoval. Spolu odišli na územie dnešného Rakúska (Bregenz) a Švajčiarska (Bodamské jazero). Kolumbán potom šiel ďalej až do Talianska, kde založil ďalšie opátstvo, Gál však zostal vo Švajčiarsku a dlhé roky žil ako eremita (pustovník) pri rieke Steinach. Dvakrát mu ponúkli biskupský stolec a opátstvo v Luxeuil. Gál však po tom netúžil a vždy to odmietol. Zomrel niekedy medzi rokom 630 a 645 ako skoro 100-ročný. V blízkosti jeho hrobu bolo neskôr postavené benediktínske opátstvo, ktoré nosí jeho meno. Jeho úcta je stále živá najmä vo Švajčiarsku. V blízkom okolí je sv. Gál patrónom farností Komjatná, Nižná nad Oravou a Turany.

Pustovník Havel sa nasledujúce roky stal vyhľadávaným a žiadaným radcom ľudí. V roku 615 dostal ponuku stať sa biskupom v Konstancii, Gál však odmietol. Postupne ho začali vyhľadávať aj členovia šľachty, ktorí ho prosili o pomoc a radu. Podľa historických prameňov bol totiž mních Gál spokojný so životom v lese, darilo sa mu okolo seba zhromažďovať čoraz viac rovnako zmýšľajúcich ľudí a žil s nimi podľa rehole svojho bývalého druha Kolumbána. Nemal teda dôvod meniť spôsob života.

História kostola sv. Gála v Nižnej

Prečo, kedy a hlavne kým však bol kostol v Nižnej vysvätený práve podľa sv. Gálovi, je doteraz záhadou. Na farskom úrade v obci sa nám k vysväteniu podarilo nájsť zopár informácií, údaje o samotnom akte svätenia nie sú tu však nikde zaznamenané.

Podľa dostupných informácií zo zachovalých historických materiálov bola fara v Nižnej zriadená už v roku 1602. Juraj Thurzo ako pán Oravského hradu a teda aj farností na Orave zriadil pre svojich poddaných nové fary. Pre dediny v blízkosti rieky Studenej založil v roku 1602 evanjelickú faru v Nižnej. K tejto fare patrili obce Zuberec, Habovka, Oravský Biely Potok, Podbiel, Nižná a Zemianska Dedina.

Vo vizitácii kanonika Františka Zichy z Vacu z roku 1731 sa okrem iného píše: „Kostol v Nižnej je zasvätený sv. Gálovi, pôvodne bol gotický, postavený roku 1607. Prestavaný v rokoch 1615 - 1620. Zbarokizovaný v roku 1715.

V druhej polovici 17. storočia však začala meniť príslušnosť k viere - istý čas bola evanjelická, potom katolícka. Takto sa to striedalo niekoľko rokov. Prvá katolícka vizitácia je z roku 1695. Kostol mal v tom období obraz Panny Márie. Zo zápisov z roku 1702 sa dozvedáme, že kostol bol úplne klenutý a mal opevnenie - obvodový múr so strielňami. V rokoch 1706 - 1709 zhotovil miestny rezbár Gregor hlavný oltár, ktorý sa však nezachoval. V roku 1715 bol kostol renovovaný a v roku 1829 rozšírený.

Klasicistický oltár v kostole sv. Gála

Dominanta Kostola sv. Gála pochádza z rokov 1815 až 1829. Jej autor je neznámy. Pôvodne bol väčší, po oboch stranách mal dvere, veriaci cez ne prechádzali počas ofery.

Oltár okrem zlatých častí zdobia dva obrazy. Väčší, centrálny, vyobrazuje Zvestovanie Panne Márii. V nadstavci je maľba sv. Gála z prelomu 18. a 19. storočia. „Je zrejmé, že oltár bol robený na mieru práve podľa tohto obrazu, ktorý je starší,“ hovorí Marek Reguly z obecného úradu. Obraz v nadstavci je vzácny aj podľa pamiatkarov.

Klasicistický oltár zo začiatku 19. storočia už niekoľkokrát premaľovali laici. Dnes sa snažia túto dvestoročnú kultúrnu pamiatku zachrániť odborníci. V tejto fáze totiž odborníci reštaurujú len oltárnu architektúru a sochy, ktorých bolo pôvodne na oltári osem, dnes sú už len štyri. Ostatné zdobia loď kostola. Štyria svätí sú už zreštaurovaní, zostávajú ešte štyria. „Sochy svätého Petra, Pavla, Ladislava a Štefana sú už hotové,“ povedala Hubčíková. „Niektoré časti sme po odstránení hrubej vrstvy farby úplne prerábali. Sochy som reštaurovala do pôvodnej farby. Je na nich pôvodná zlatá farba a nechýba ani konzervačná vrstva.“ Po dokončení hlavného oltára odborníci prevezú do ateliéru aj zvyšné štyri sochy.

Restaurovanie oltára

Oltár niekoľkokrát maľovali laici. Hrubá vrstva farby starodávnemu drevu škodí, keďže ju nezakonzervovali. „Reštaurujeme ho na poslednú farebnú úpravu, nejdeme až na pôvodnú, pretože by to bolo časovo aj finančne veľmi náročné,“ povedala reštaurátorka Adela Hubčíková. „Oltár je na viacerých miestach popraskaný, farba opadávala na zlatých častiach, aj na oltárnej architektúre. V spodnej časti sme objavili praskliny, ktoré bolo treba spevniť výstužou. Na zlaté časti sme dávali polychrómiu.“ Reštaurátori už kriedovali jednotlivé časti pamiatky, čaká ich retušovanie, zlátenie a konzervovanie. Harmonogram svätých omší reštaurátorské práce nenarušili.

Poškodené obrazy budú musieť ešte nejaký čas vydržať v súčasnej podobe. Vzácnejší je menší, ktorý je však vo veľmi zlom stave a vyžaduje si odborný zásah. Rozsiahle mechanické poškodenie obrazu potvrdila reštaurátorka. „Je v ňom niekoľko dier, je veľmi rozsušený, farba na mnohých miestach popraskala. Celý je zafŕkaný od farby, zrejme z čias, keď sa maľovali steny kostola, alebo robili obrazy na strope,“ hovorí Adela Hubčíková.

Aká bude životnosť zreštaurovaného oltára, dnes odborníčka povedať nevie. Závisieť to bude od údržby. „Dohodli sme sa s pamiatkarmi a farským úradom, že z oltára odstránia umelo dorobené podstavce na kvety,“ hovorí reštaurátorka. „Voda vytekajúca z kvetináčov starému drevu nerobí dobre. Dôležité je tiež, aby v kostole príliš nekolísala teplota.“

Kostol svätého Štefana Kráľa v Nižnej

Podľa oficiálnej stránky obce je cennou pamiatkou kostol, ktorý stojí na mieste pôvodnej kaplnky vybudovanej Jánom Onorym. V roku 1645 tu gróf dal postaviť rodinnú hrobku s kaplnkou, z ktorej sa zachoval obraz Zmŕtvychvstania, visiaci v sakristii kostola. Obraz predstavuje panovníka s rodinou. Po zbúraní kaplnky dal syn Adam Odory vystavať kostol bez veže, o čom svedčí i nápis na bočnej stene. Osud kostola po smrti posledného panovníka rodu Onory je poznačený prestavbami, zväčšením, rekonštrukciami, ale i poškodením počas zemetrasenia či zničením zvonov.

Kostol svätého Štefana Kráľa, ako jedna z pamiatok Nižnej, sa nachádza neďaleko lesa na konci obce smerom do Chtelnice. Niže kostola si môžeme pripomenúť a uctiť pamiatku mužov, ktorí zahynuli počas vojnových rokov prevažne v zahraničí. Rod Onoryovcov zanechal i zemiansku kúriu, bol tu i panský mlyn a škola.

Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa je jednoloďová renesančná stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1682. Stojí na mieste staršej kaplnky z roku 1645. V roku 1900 prešiel úpravami. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Sakristie lemujúce presbytérium majú valené klenby. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho úpravy v roku 1900. Autorom mladšej výmaľby interiéru je Štefan Enhoff. Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými osteniami a klenákmi. Priečelie je členené pilastrami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu. Je lemovaná pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou. Súčasným správcom farnosti je vdp.

Kostol bol dokončený v roku 1682 a prestavaný v roku 1900. Ďalšími historickými pamiatkami sú kríže popri cestách. V areáli cintorína je aj pamätník obetiam prvej svetovej vojny.

Zvonica

Zvonica bola postavená v roku 1788, pôvodne s tromi zvonmi. Rekviráciou kostolných zvonov sa zachoval len jeden zvon s nápisom "Tyrnaviae 1762 Matheus Orfandl, S. Stephane ora pro Nobis" v preklade " V Trnave 1762 Matej Orfandl, sv. Štefan, oroduj za nás".

Kríže v obci

• Kríž pri kaplnke pri ceste z Nižnej do Veľkých Kostolian s nápisom "Na česť a chválu - božiu dali vystaviť Blanárik - Štefan a Mária - 1891".
• Kamenný kríž z roku 1808 povyše mlyna pri ceste. Socha smeruje do Dechtíc alebo na Dobrú Vodu, tam tamojší sochári tvorili podobné súsošia. Nápis na kríži je:"Tuto stavbu dal vistavit ke cti a chvale Panu Bohu Hulman Jan v roku 1808".
• Kamenný kríž z roku 1863 sa nachádza na cintoríne.

Kaplnka - Božia muka

Kaplnka s okrúhlym výklenkom na sošku Panny Márie na hornom konci dediny.

Socha Panny Márie

Socha Panny Márie s nápisom: "SOCHA NA DREVENOM STĹPE S OBETIVANLIVOSTI OBČANOV NIŽNANSKYCH ROKU 1897 KAMENNOU NAHRADENA, B.P. MARIA LURDSKA ORODUJ ZA OBEC NIŽNANSKU".

Pomník padlých

Pomník odhalený v roku 1965, nachádzajúci sa v areáli parku.

Ľudová architektúra

Oblúková brána na dome č. 36 pani Amálie Piačkovej. Otvorený komín - rampúch v dome č.

Kostolík Koscelek pri Nižnej

Umiestnenie: 2,5 km južne od obce, za riekou Olšavou sa nachádzajú základy sakrálnej stredovekej pamiatky. Ide o kostolík z 13. storočia. Z objektu sa zachovali takmer 1 m vysoké múry s fragmentami omietok, kamenná oltárna menza a torzá tehlových dlážok. Archeologický výskum v rokoch 1996 a 1997 odhalil zvyšky kamennej architektúry kostola a hrobov prikostolného cintorína.

Už v prvej sezóne výskumu bolo možné pôdorys sakrálnej stavby spoľahlivo rekonštruovať vzhľadom na pomerne dobre zachované základy. Stavba má klasickú orientáciu východ - západ, avšak s výraznou odchýlkou od základnej osi smerom na juh. Touto odchýlkou sa stavitelia kedysi zrejme prispôsobili terénu. Vonkajšie rozmery kostola sú 14,5 x 8,5 m. Východný uzáver tvorila pravouhlá apsida s vnútornou svetlosťou 3,8 m a s vonkajšími rozmermi 5,5 x 5 m. Vchod bol široký 160 cm a bol situovaný na západnú stranu.

Počas výskumu bol odkrytý aj starší južný vstup do kostola, ktorý bol neskôr zamurovaný. V priestore presbytéria sa odkryli základy oltárnej menzy, ktoré pozostávali z veľkých kameňov kladených na sucho. K apside bola neskôr pristavaná sakristia s rozmermi 5 x 4,5 m. Dlážka kostola bola tehlová. V lodi kostola sa našli, okrem nesúvislej deštrukcie tejto dlážky, aj jej zachované fragmenty. Po skončení výskumu kostola archeológovia prikročili k jeho rekonštrukcii a konzervácii. Chýbajúce časti muriva doplnili s použitím pôvodného kameňa zo sute, ktorý pre tento účel odkladali.

Odkryté hroby cintorína sa rozprestierali na južnej a čiastočne na juhovýchodnej strane sakrálnej stavby. Už počas výskumu bolo zrejmé, že odkryté hroby nepatria k najstarším hrobom prikostolného cintorína. Kostol patril zaniknutej dedine, ktorá sa rozkladala v bezprostrednej blízkosti sakrálnej stavby na brehu rieky Olšava.

Výskum sa ale mohol oprieť len o skromné písomné pramene, ktoré ale nespomínajú skúmaný kostol ani zaniknutú dedinu. Datovanie kostola sa opiera jednak o skromný materiál z výskumu, ale hlavne o datovanie obdobného pôdorysného stvárnenia stojacich a zaniknutých kostolov v najbližšom okolí. Vznik stavby možno rámcovo určiť do druhej polovice 13. stor. a následné stavebné úpravy do prvej polovice 14. storočia. Preskúmané hroby sa datovali na základe hrobových nálezov do 16. - 18.

Každoročne v júli sa v lokalite Koscelka koná sv. omša na sviatok sv. Márie Magdalény. Aj keď sa nezachovala žiadna historická listina, ktorá by dokumentovala, aké patrocínium mal kostol. Iba na základe novších prameňov sa predpokladá, že bol zasvätený Márii Magdaléne. Obec Vyšná Myšľa ako aj dobrovoľníci z občianskeho združenia Sasanka dbajú o zachovanie miesta, ktoré dýcha históriou a pokojom. Starajú sa o okolie kostolíka. Záleží nám na zachovaní tohto miesta pre budúce generácie.

Aj spomínaný archeologicko-architektonický výskum uskutočnený v rokoch 1996 - 1998 sú toho dôkazom. Výskum realizoval Archeologický ústav SAV s podporou Collegium Myssle, o. z.

Zemianska Dedina

V katastri obce sa nachádzajú tri cintoríny. Najstarší, evanjelický cintorín sa nachádza na vyvýšenine, juhozápadne od kaplnky, za potokom Hldočín. Toto miesto dnes označuje už len pôvodný hlavný kríž cintorína. Druhý - cholerový cintorín bol založený po epidémii cholery, ktorá zúrila v Uhorsku v roku 1831. V Zemianskej Dedine si tiež vyžiadala mnoho obetí. Tretí cintorín, ktorý slúži dodnes, bol založený 7. apríla 1863.

V katastri obce môžeme ešte nájsť kríž nad cestou do „Svrčníka“. Tu na jeho pôvodnom mieste potom obyvatelia postavili jednoduchý kríž zo žuly v drieku s otvorom, v ktorom je umiestnená soška Panny Márie. V októbri 1948 pribudol v dedine ešte jeden dominantný pamätník. Je ním stĺp so sochou Božského Srdca Ježišovho, ktorú zadovážil a posvätil nižniansky farár Jozef Laurinec. Jedná sa o prvý pomník či sochu, nachádzajúci sa v obci Zemianska Dedina. Môžeme ho nájsť približne v strede obce, pred domom č. 51.

Zemianska Dedina sa charakterizuje ako kuriálna, teda zemianska obec. Oprávnene, veď v roku 1778 tu žilo 28 zemianskych rodín. Erbový symbol Zemianskej Dediny pozostáva z dvoch častí. Na modrom štítovom poli sa v hornej polovici erbu nachádza zlatá, perlami zdobená antická koruna, z ktorej vyrastá obrnené strieborné rameno, držiace striebornú šabľu so zlatou rukoväťou.

Pranostiky spojené s menom Gál

Naši dedovia stále veľmi pozorne sledujú počasie 16. októbra - na deň sv. Gála. Gazdov vždy zaujímalo, aký nadíde deň. Verili, že ak sa Gál pociká, aj ďalšie jesenné dni budú bohaté na vlahu. Vraví sa: Dážď na Gála, dážď i na Martina.

Poriadni gazdovia dbajú na to, aby do termínu Gálových menín mali pod strechou v bezpečí najmä kapustu na nakladanie - stará povera obsahuje varovanie: Ak do Gála nepozbieraš kapustu, nebude dobrá na varenie.

Významné udalosti v Nižnej

tags: #zaujimavosti #o #kostole #v #niznej #sv