Biblické Rozuzlenie Dieťaťa: Princípy Výchovy a Vzťah k Bohu

Predtým, než som mala svoje deti, roky som pracovala ako psychologička na táboroch a ako učiteľka na veľkej štátnej strednej škole. Na oboch týchto pozíciách som sa veľa naučila o tom, akú dôležitú úlohu vo vývoji dieťaťa má disciplína. Počas rokov mojej práce s deťmi mi ako psychologičke, učiteľke, no najmä ako mame, pomohlo päť hlavných princípov.

1. Učenie a Naprávanie

Deti sa potrebujú naučiť, čo je správne, úplne rovnako ako potrebujú, aby sme ich naprávali. Deti potrebujú, aby sme im každodenne pripomínali, ako byť priateľmi, ako sa správať na verejnosti, ako reagovať na to, keď vidia, že sa niekto správa neláskavo alebo ako sa ospravedlniť. Proaktívne rozobrať, čo môžeme v potravinách čakať, ešte predtým než sme do nich vošli, veľmi napomohlo poslušnosti mojich detí.

2. Odmeny a Následky

Keď Boh uzavrel zmluvu so svojím izraelským národom, povedal im o požehnaniach aj o kliatbach (Dt 30). Veľmi jasne im ukázal, aké požehnanie dostanú, keď ho budú poslúchať, aj aké následky bude mať ich neposlušnosť. Niektorí rodičia sa boja deťom dávať odmeny, lebo to považujú za niečo podobné podplácaniu. Odmeny a podplácanie sú však kategoricky rozdielne v tom, čo komunikujú. Odmeny povzbudzujú a chvália dobré správanie. Podplácanie odmeňuje a povzbudzuje nesprávne správanie.

Príklad odmeny:

Predtým, než vystúpia z auta, sa mama pozrie dieťaťu do očí a hovorí: „Viem, že niekedy je ťažké obsedieť v nákupnom vozíku. Takže, ak to pekne zvládneš, mám pre teba malé prekvapenie. Myslíš, že to dnes dokážeš?“ Dieťa odpovie: „Áno,“ a teší sa na prekvapenie. Vojdú do obchodu, dieťa si pokojne sadne do vozíka a mama mu ukáže lízatko. V druhom prípade má situáciu pevne pod kontrolou mama a dieťa dostáva odmenu za dobré správanie. V prvej situácii má všetku kontrolu v rukách dieťa. V princípe dostáva odmenu za krik, kopance a vzdor.

3. Konzistentnosť

Keď som začala učiť, niektorí z mojich žiakov boli len o päť rokov mladší, než som bola ja sama. Uvedomila som si, že na to, aby som si získala rešpekt, potrebujem uplatňovať pravidlá, ktoré som zaviedla. Museli mi veriť, že keď poviem, že niečo platí, bude to skutočne platiť a keď niečo zakážem, tak to tak naozaj myslím. To isté platí aj pre naše deti. Ak svojmu dieťaťu poviete, že odídete z ihriska, ak niekoho udrie, tak to aj naozaj musíte urobiť, ak sa to stane. Ak svojmu synovi poviete, že nebude môcť ísť do kina, ak si neustelie posteľ, tak to musíte dodržať, ak vás neposlúchne. Jedna vec, ktorú k tomu treba dodať: keď deťom hovoríte o následkoch, ktoré ich neposlušnosť bude mať, musia to byť veci, ktoré ste ochotní naozaj uplatniť.

Všetci musíme prijať, že vychovávať naše deti väčšinou pre nás nie je veľmi pohodlné. Veľmi často neposlúchajú, keď potrebujeme robiť iné veci, no namiesto toho si musíme nájsť čas na to, aby sme ich láskavo napomenuli. No ovocie vernej a konzistentnej výchovy za tú obeť, ktorú si to vyžaduje, skutočne stojí.

4. Rozmanitosť Prístupov

Rôzne rodiny používajú na výchovu svojich detí rôzne metódy. Dokonca aj v tej istej rodine, rôzne deti potrebujú rozdielne výchovné prístupy. Bez ohľadu na to, akú metódu výchovy použijete, musí to byť pre vaše dieťa niečo nepríjemné. Aby som ale vysvetlila, čo tým myslím, neznamená to, že akékoľvek tresty sú v pohode a že nevadí, keď sa rodič „vyzúri“ na svojom dieťati. Výchova je niečo, čo robíte pre dobro daného dieťaťa, nie je to miesto, kam má rodič smerovať svoj hnev.

V našej rodine začína prvá fáza trestu prísnym napomenutím a pripomenutím následkov daného správania. Dieťa odstránime z krízovej situácie, znížime sa na jeho úroveň a jasne mu povieme, že to, ako sa správa nie je správne. Ak nezvládne zareagovať na naše varovanie, väčšinou mu na pár minút zakážeme hrať sa, v závislosti od veku. Ako deti rastú, tieto metódy prestávajú byť efektívne a potrebujeme situáciu prehodnotiť. Zákaz určitých aktivít, finančný trest (keď niečo zničili) alebo povinnosti navyše sú lepšími trestami pre staršie deti. Realita rodičovstva je veľmi ťažká. Milujem, keď sú moje deti šťastné a je veľmi bolestivé, keď im spôsobujem bolesť. No prísľub z Hebrejom 12:11 upokojuje náš strach. Pre tých, ktorých vycvičila prísna výchova, príde žatva ovocia pokoja a spravodlivosti.

5. Povzbudzovanie

Zistila som, že veľmi silnou metódou výchovy je povzbudzovanie. Často v zbore učím štvorročné deti. Najrýchlejší spôsob, ako dosiahnuť, aby všetci sedeli potichu je povedať: „Pozrite sa! Chvála je veľmi mocný nástroj a požehnanie pre deti. Pomáha im uvedomiť si, čo je správne a komunikuje im to aj fakt, že vám na nich záleží. Každý z nás by sa potešil, keby náš šéf videl dobré veci, ktoré robíme a pochválil nás namiesto toho, aby len naprával naše chyby. Takýto typ povzbudzovania je výnimočne dôležitý pre deti, ktoré majú problém so správaním alebo deti, ktoré prechádzajú výrazným obdobím neposlušnosti. Ich ušká zareagujú aj na najmenší náznak pochvaly. Nachytajte ich ako robia niečo - hocičo - dobré.

Tieto výchovné princípy pomohli môjmu manželovi aj mne, no majú isté obmedzenia. Iba Boh dokáže zmeniť srdcia našich detí. Ani tá najmúdrejšia výchova na svete nedokáže zachrániť, či zmeniť naše deti. Pri našej snahe hľadať tie najmúdrejšie výchovné techniky, tá najdôležitejšia vec, ktorú potrebujeme robiť, je tráviť čas čítaním Slova a modlitbou, v ktorej budeme Boha prosiť, aby nás viedol. On načúva, rozumie a sľubuje, že nám bude verne dávať všetku múdrosť, ktorú potrebujeme (Jk 1:5).

Rady od Mamičiek Vychovávajúcich Deti vo Viere

Tieto rady som zozbierala od maminiek, ktoré odmalička vychovávali svoje deti vo viere, a ony aj v dospelosti stále milujú Pána Ježiša Krista.

1. Odovzdajte deti Bohu a dôverujte Mu, že ich ochráni od všetkého zlého a postará sa o ne. Najdôležitejšia vec: Nebojte sa o svoje deti a verte Bohu, že ich ochráni.
2. Deti musia vidieť, že vy Boha milujete, spoliehate sa na Neho a veríte Mu. Ukážte im, že sa na Boha obraciate nielen v chorobe či v problémoch, ale aj v radostiach a dobrých dňoch. Pokiaľ chcete mať z dieťaťa človeka, ktorý miluje Boha a spolieha sa na Neho, nemôžete byť iba „nedeľní kresťania“, ale kresťanský život musíte žiť každý deň. Taktiež zborové bohoslužby nech sú vaším druhým domovom.
3. Dieťa by tiež malo vidieť, že Boh vám pomôže v tom, za čo sa modlíte (uzdraví vás, dá vám silu a pod.). Víťazstvá, ktoré vám dal Boh, musia byť vo vašom živote zjavné. Nech dieťa vidí, že to funguje a nie je to len rozprávka. Hovorte s dieťaťom o tom, čo pre vás Pán urobil a že vám pomohol.
4. Odmalička za svoje dieťa ďakujte Bohu (za to, že je zdravé, múdre, poslušné a milujúce Boha). Buďte Mu vďační, že máte zdravé deti a ďakujte Mu za ich prednosti. Budete si deti aj viac vážiť a viac im veriť. Ďakujte Bohu za tieto prednosti aj pri modlitbe s nimi, aby to vaše deti počuli.

Napríklad, modlím sa aj pred deťmi: „Ďakujem Ti, Pane, že sa moje deti nehádajú a že sa vedia vždy spolu dohodnúť, ďakujem Ti, že sa nebijú, ale že si navzájom pomáhajú.“ Samozrejme, niekedy sa pohádajú aj pobijú, ale keď počujú od rodiča takúto modlitbu, je to pre deti balzam na ich dušu, že v nich nevidí iba to zlé. Deti to počujú a stávajú sa takými, akými ich chceme mať.

• Modlite sa a proste Boha o ochranu vašich detí.
• Proste Boha, aby vám dal múdrosť pri výchove Jeho detí. Boh nám dá intuíciu, čo by sme mali urobiť, ale tiež nám dal knihy o výchove detí, a preto by sme ich mali zopár prečítať. Každá kniha posunie rodiča dopredu, dá mu odpovede na jeho otázky a určite urobí menej chýb vo výchove detí, ako keby žiadnu knihu nečítal. Minimálne tri kresťanské knihy o výchove detí by mali prečítať aj otec aj mama a spolu tvoriť jednotu.
• Doma si často púšťajte chvály a čítajte si z Božieho slova aj pred deťmi. S chválami príde do domu Božia prítomnosť, spievajte si spolu s nimi a ukazujte si znakovou rečou slová piesne. A keď si budete čítať z Biblie, bude to vaše deti priťahovať: „Mama, prečítaj nahlas aj mne.“ Dieťaťu môžete povedať o Biblii, že je to vzácna a veľmi dôležitá kniha pre každého človeka. Je v nej návod na život. Ježiš je cesta, pravda i život. Je to rozhovor so samotným Bohom. V Biblii sú rôzne príbehy, ako napríklad Boh pomáha ľuďom, ale tiež nás táto múdra kniha učí, čo je v Božích očiach správne a čo nie. Dajte jej váhu pred deťmi a tak k nej aj pristupujte.
• Každý večer pred spaním sa so svojimi deťmi modlite, aj keď ešte nevedia rozprávať. Nech sa večerná modlitba stane vaším stálym rodinným stretnutím (otec, mama a deti). Ak máte priestor na rannú modlitbu, určite ju praktizujte. Je to dobrý návyk, ktorý si môže dieťa vypestovať. Možno bude stačiť 5-10 minút a váš deň aj deň vašich detí bude oveľa lepší. Každý zvlášť poďakujte Bohu, poproste o odpustenie hriechov a povedzte svoje prosby. Aj pred deťmi sa modlite za niektoré veci týkajúce sa rodiny (za zdravie starého otca, za viac financií alebo za to, aby niekto spoznal Boha a bol spasený). Deti budú do toho zainteresované a budú si pripadať dôležité. Keď už budú vedieť trošku rozprávať, môžu sa modliť s vami.
• Hovorte s dieťaťom o Bohu. Už po narodení dieťaťa mu môžete hovoriť o Bohu, aj keď sa zdá, že aktívne nekomunikuje. Komunikuje, a to neverbálne. Dieťa všetky slová, podnety absorbuje, vníma a zaznamenáva. Okolo roka ukážte dieťaťu, kde býva, ako ho Boh veľmi miluje a dieťa objímte: „Táákto silno ťa Boh miluje.“ Môžete mu hovoriť, že ho Boh stráži, pomáha mu - všetko úmerne veku. Na prelome druhého a tretieho roka, keď už deti vydržia počúvať nejaký príbeh, začnite im čítať, rozprávať príbehy z detskej Biblie. Deti majú rady obrázky.
• Ďalšou úlohou rodiča je povedať dieťaťu, čo je hriech, čo sa Bohu nepáči, z čoho je smutný a naopak, čo má Boh rád a čo sa Mu páči. Veľmi som sa za to modlila, hľadala odpovede v kresťanských knižkách a v Božom slove, aby som to vedela svojim deťom dobre podať, tak aby nehrešili, aj keď s nimi nebudem. Nechcela som, aby nehre­šili kvôli mne, ale kvôli tomu, že Boh je smutný.
• Nedovoľte, aby sa k vám dieťa správalo neúctivo a zámerne vás neposlúchalo. Pretože ak sa bude dieťa neúctivo správať k vám, je veľká pravdepodobnosť, že sa neúctivo bude správať aj k pastorovi, k autorite a aj k Bohu.
• Žite tak, ako chce Boh, aby sme žili. Pre deti je veľmi ťažko pochopiteľné, keď im hovoríme, aby neklamalo, a my sami deťom klameme. Rozhodli sme sa našim deťom nikdy neklamať a hovoriť im veci na rovinu. Hovoriť pravdu za každých okolností, aj v prípade, ak sa to deťom nepáči, zarmúti ich to alebo rozplače. Povedať im, že idem na pár hodín, dní preč, aj keď riskujem plač a potom slovo dodržať.
• Nikdy nekritizujte zbor, pastora, iných kresťanov pred deťmi.
• Modlite sa s deťmi za ich uzdravenie, keď sú choré, a za ich problémy. Pomodlite sa niekedy za to, keď si dieťa ublíži, a keď to prestane bolieť, povedzte mu, že Boh ho uzdravil. Takisto sa s nimi modlite, keď vám povedia o nejakom probléme, a keď sa vyrieši, vyzdvihnite Boha a poďakujte Mu za pomoc.
• Budujte si vzťahy medzi kresťanmi navzájom a aj vaše deti nech si vytvoria pevné vzťahy v kruhu kresťanov. Keď budú mať dobrých kamarátov medzi kresťanmi, tak si ich už nemusia hľadať medzi ostatnými vo svete.
• Buďte pevní vo svojich hodnotách. Nedovoľte deťom klamať, čarovať a pod. V tomto nech vidia vašu istotu, že to neprijímate do svojho života a nechcete, aby sa veci proti Bohu robili u vás doma.
• O svojich deťoch sa vyjadrujte ako o Božích deťoch. Božie dieťa v žiadnom prípade nie je trdlo, nie je zlé, nič sa mu nedarí, ale je hlavou a nie chvostom, je hore a nie dole, všetko, na čo položí ruku, sa mu podarí, jeho listy nevädnú a načas dáva ovocie. Naučte správne na seba vyznávať aj deti, pretože každý sa nasýti ovocia svojich úst.
• Vyformujte u detí pracovitosť. Zabezpečí mu to dobrú budúcnosť a tiež sa začlení do služby v zbore. Službu nebude brať ako ťarchu, ale bude ju robiť s radosťou. Hneď ako vám niečo napadne, čo by vaše dieťa mohlo či chcelo v zbore robiť, postavte ho do služby. Takto sa dieťa bude cítiť dôležité a nenahraditeľné.
• Vaša rodinná atmosféra, vaše rodinné vzťahy navzájom, nech sú pokojné, plné lásky, milosti a radosti.


Rodina v Božom Slove

Biblia je plná rodín, generácií, príbehov o láske aj o rodinných krízach hneď od prvej strany, kde na scénu vstupuje rodina Adama a Evy s bremenom násilia, ale aj so silou života, ktorý pokračuje (porov. Gn 4), až po poslednú stranu, kde sa píše o svadbe Nevesty a Baránka (porov. Zjv 21, 2. 9). Dva domy, ktoré Ježiš opisuje, postavené na skale alebo na piesku (porov. Mt 7, 24 - 27), predstavujú symbol mnohých rodinných situácií, vytvorených slobodou osôb, a preto sú krehké a plné plánov a očakávaní (porov. Ž 127 - 128).

Pár, ktorý miluje a plodí život, je skutočnou živou „sochou“ schopnou znázorniť Boha Stvoriteľa a Spasiteľa. Plodná láska sa preto stáva symbolom intímnych Božích skutočností (porov. Gn 1, 28; 9, 7; 17, 2 - 5. 16; 28, 3; 35, 11; 48, 3 - 4). Boh Trojica je spoločenstvom lásky a rodina je jeho živým odrazom.

tags: #rozotnutie #dietata #biblia