Časťou obce je aj osada Záhrada, kde sa nachádza kaplnka, ktorá je pútnickým miestom pre veriacich zo širokého okolia. Predpokladá sa, že táto oblasť bola osídlená už v 9. storočí.
Zrúcaniny Topoľčianskeho hradu
Prvá písomná zmienka o prašickej farnosti
Prvá písomná zmienka o prašickej farnosti pochádza z roku 1332. Zápis o nej nachádzame vo veľkom registri pápežských kolektorov /vyberači desiatkov/. Vyberači pápežských desiatkov prišli do Uhorska začiatkom 14. storočia.
Z ich päťročnej činnosti (1332-1337) sa zachoval register všetkých existujúcich fár v Uhorsku i s odhadom príjmov ich farárov. Register nám poskytuje hodnoverné údaje o kostole a fare v Prašiciach. V tých rokoch tu pôsobil farár Šalamún, ktorý sa uvádza v zozname farárov pôsobiacich v Prašiciach ako prvý.
Na základe tohto zápisu je zrejmé, že prvotný názov obce bol slovenský názov Prešä resp. Vzhľadom na geografické postavenie i populačný stav sa dedina Prašice stala dôležitým centrom života a vhodným miestom pre založenie farnosti a kostola.
Prašická farnosť z hľadiska cirkevného usporiadania bola od samého začiatku súčasťou nitrianskeho archidiakonátu ostrihomskej arcidiecézy. Do farnosti od najstarších čias patrili filiálne obce Tvrdomestice a Nemečky.
Topoľčany a okolie z neba
Cirkevný život v Závade
Veľký význam pre ďalší rozvoj duchovného života malo osamostatnenie fary v Závade. Kým počas 17. storočia sa v obci konali bohoslužby iba každú druhu nedeľu, príchodom vlastného kňaza sa skončilo nie príliš pohodlné dochádzanie do kostola v Prašiciach. Od roku 1711, keď nastúpil na faru Juraj Jedlička až do 20. storočia nechýbal v Závade duchovný správca.
Stará fara bola pravdepodobne vo veľmi zlom stave, jeho nástupca Ján Kudelovič sa pustil do stavby novej farskej budovy, ktorú dokončili a slávnostne vysvätili v roku 1725. V polovici 18. storočia sa na starom kostole vymurovali väčšie okná, aby bolo vnútri viacej svetla, celý kostol sa viackrát zreparoval v 70-tych rokoch sa namiesto dreveného chóru postavil nový z tehál.
Kostol svojou veľkosťou a polohou už v druhej polovici 18. storočia takej rozsiahlej farnosti nevyhovoval. Preto sa obyvatelia rozhodli v roku 1778 vystaviť si nový kostol, ktorý za dva roky dokončili. V priebehu tohto storočia dostal i starý kostol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi nový oltár so sochou sv. Michala archanjela.
Agilný kňaz, Matej Fabrici, pôsobiaci v rokoch 1775 - 1782 na závadskej fare vymohol pre starý kostol sv. Michala pápežskú indulgenciu, čiže odpustenie hriechov.
Duchovný život sa v tomto období nenapĺňal iba návštevou kostola, ale našiel svoj výraz v náboženskom bratstve, sv. Františka Serafinského, ktoré niekedy počiatkom 18. storočia vzniklo pri farskom kostole v Závade.
Koncom 18. storočia sa pochovávalo na starom cintoríne blízko pôvodného kostola. ktorý bol vtedy obohnaný kamenným múrom, značne však poškodeným.
Kostol sv. Michala Archanjela
V súčasnosti sa konajú omše v Kostole Sv. Michala Archanjela. Kňazom v obci je Jozef Lehocký.
Do konca 18. storočia slúžila veriacim hradná kaplnka zasvätená Panne Márii - Pomocnici. V nej bol hlavný oltár s obrazom Nanebevzatia Panny Márie namaľovaný na dreve s pozláteným rámom. Ďalej v nej bola i drevenná vyrezávaná kazateľnica, chór z dreva a vyrezávané kreslá pôvodne určené zemepánom.
Okrem iného vybavenia sa v kaplnke na hrade nachádzali 2 staré misále, 1 rituál, medenný kalich, ktorý bol z časti i pozlátený a v drevennej truhlici boli uložené rôzne kostolné rúcha.
Kostol sv. Michala Archanjela v Závade
Archeologické nálezy v Závade
Významnú skupinu pamiatok závadského pohrebiska predstavujú bojovnícke hroby. Keď sa za prvého uhorského kráľa Štefana I. a jeho následníkov kládli základy pevnejšej cirkevnej organizácie, jedným z miest, ktoré sa stalo sídlom fary, bola práve obec Závada. O starobylosti tunajšej fary svedčí patrocínium farského kostola, ktorým bol Michal Archanjel.
Na kopci nad dedinou vypína sa kostol s cintorínom, za ktorým ešte dnes je vidieť dobre znateľný obrys zaniknutého starého kostola - archeologického objektu.
Pri odhumusovaní kopca Chríby podľa odhadov občanov, zničilo sa najmenej šesť kostrových hrobov, ktoré buldozér zhrnul do rokliny medzi bývalým židovským cintorínom a miestom zisteného slovanského pohrebiska.
Záchranné archeolofgické práce urobili pracovníci Okresného vlastivedného múzea v Topoľčanoch, ktoré vyzdvihli tri kostrové hroby. Ďalší výskum náleziska prešiel do kompetencie Archeologického ústavu SAV v Nitre. Záchranné práce viedla pani Dr. Darina Bialeková.
V dvoch výskumných sezónach preskúmali 36 kostorových hrobov, datovaných hrobovými prílohami do 9 - začiatku 10. storočia a zistili východný a južný okraj pohrebiska. Je to iba časť pôvodne určite väčšieho pohrebiska.
Hroby na svahoch Chríbov sa rozkladali v nepravidelných radoch. Približne v strednej časti pohrebiska bola prekrytá jeho staršia a mladšia fáza. V každom takomto rade hrobov je počet pochovaných podľa pohlavia a veku viac - menej rovnaký a zodpovedá neveľkej rodinnej jednotke, hlavou ktorej bol muž, pochovaný aj s otrohami a zbraňou.
Opierajúc sa o nálezy z hrobov, ale aj o zistenú vertikálnu stratigrafu a v neposlednom rade aj o antropologické poznatky, môžeme konštatovať, že osada, obyvatelia ktorej mŕtvych pochovávali na Chríboch jestvovala tu už v prvých desaťročiach 9. storočia a pretrvala cez celé obdobie existencie Veľkej Moravy. V priebehu približne jedného storočia niekoľko generácií obyvateľov pochovávalo na Chríboch. Začiatkom X. storočia prestáva sa na tomto mieste pochovávať.
Kam na výlet v okolí Závady
- Vodná nádrž Duchonka - miesto na dovolenku pre rodinu s deťmi a pre seniorov.
- Zrúcaniny Topoľčianskeho hradu - hrad tvorila len veža, palác a malé nádvorie.
- Vodná nádrž Nemečky - priehrada je obľúbeným miestom vychádzok pre rodiny s deťmi a pokojným miestom na relax pri vode.
- Ranč pod Babicou - nachádza sa v obci Bojná, ktorá je známa nálezmi dokladujúcimi proces christianizácie Slovanov.
- Lukostreľba pre radosť - lukostrelecký areál, kde môžete prísť a užívať si tento zaujímavý šport.
- Western klub Topoľčany - malý rodinný podnik je zameraný na výučbu jazdy na koni.