V malebnej obci Závada pod Čiernym Vrchom, ukrytej v lone Strážovských vrchov, sa nachádza architektonický skvost - románsky kostol. Tento kostol je nielen dôležitou sakrálnou pamiatkou, ale aj svedkom bohatej histórie a kultúry tohto regiónu. Poďme sa ponoriť do jeho príbehu a objaviť jeho význam.
Strážovské vrchy, v ktorých sa nachádza Závada pod Čiernym Vrchom.
Počiatky a vznik
Osídlenie územia, kde sa nachádza Závada pod Čiernym Vrchom, siaha hlboko do minulosti. Archeologické nálezy svedčia o dávnom osídlení, pričom už v predslovanskom období sa tu povrchovo ťažili rudy. Počas obdobia Veľkej Moravy však nie sú známe žiadne konkrétne informácie o cirkevnej organizácii v tejto oblasti. Cirkevná organizácia bola stabilizovaná až za Uhorska, počas panovania sv. Štefana.
V 12. a 13. storočí vznikali fary po osadách, ktoré boli podriadené hradnej fare. To bolo z praktických dôvodov, pretože veriaci museli cestovať ku hradnému kostolu, kde sa nachádzal cintorín. Hradné kostoly tak slúžili ako miesta pohrebísk. Roľníci v týchto krajoch dostávali výmeru 24 katastrálnych jutár pôdy a mali zabezpečeného duchovného pastiera. Pre jeho výživu bol vyčlenený duplikovaný majetok, 48 katastrálnych jutár. Pôdu mu obrábali farníci, čím sa zabezpečovali jeho potreby. Takéto fary sa nachádzali napríklad v Ponikách a Hornej Mičinej v hornozvolenskej župe.
Architektúra a charakteristické prvky
Kostol pod Čiernym Vrchom má prvky románskeho, gotického i barokového staviteľstva. Kostol románskeho štýlu stál už pred rokom 1255. Súčasťou pôvodného románskeho kostola je veža štvorcového pôdorysu. Na prvom a druhom poschodí má združené románske okná. Veža je ukončená segmentovo zakončenými oknami z doby renesančnej. Na profilovanej rímse sedí cibuľovitá helmica s laternou.
Kostol Sv. Kríža v Žiari nad Hronom, ukážka románskej architektúry.
Kostol je jednoloďový s pristavenými kaplnkami. Svätyňa bola polygonálna, dlhá 14 metrov. Vzadu je organový chór klenbovej architektúry. V priečelnej strane, troška bokom, stojí veža štvorcového pôdorysu. V lodi bol maliar viazaný na deliace pásy klenby. Z južnej strany je štýlový, gotický portál. Strany hlavného oltára zdobia mohutné stĺpové retablá. Vo svätyni predstavuje apoteózu P. Márie.
Bočné kaplnky kostola zahŕňajú kaplnku sv. Barbory, spojenú s kostolom otvorom v stene. Má cenný gotický oltár z roku 1504. Jedinečné dielo predstavuje aj kamenná krstiteľnica, dielo majstra Jodoka z roku 1475. Ďalšou je kaplnka Tela Kristovho, ktorá má gotický charakter. Časť okien bola zamurovaná pri oprave po veľkom požiari, no neskôr bola odkrytá a tak zvýraznila pôvodný vzhľad.
Vplyv reformácie a jezuitov
Počas reformácie sa v Banskej Bystrici šírili myšlienky luteránstva. Magistrát si najímal farára, ktorého voľba bola v jeho rukách. Farár nesmel kázať bez súhlasu magistrátu. Do sporu sa zapojila aj kráľovná Mária, ktorej mesto patrilo právom vena. Neskôr, v roku 1608, bolo nariadené, aby aj Slováci boli volení do magistrátu. Jezuiti zohrali významnú úlohu v protireformácii. V roku 1648 prišli do Banskej Bystrice P. Pavol Hellenstein a P. Matej Faber, aby šírili katolícku vieru. V roku 1655 Trikell povýšil misiu na rezidenciu. V roku 1671 prevzal plukovník Alex vojenskou mocou kostoly a vrátil ich do katolíckych rúk.
Obdobie po jezuitoch a rozdelenie farnosti
Po odchode jezuitov v roku 1773 sa stal farárom exjezuita I. Rauch. Počas tohto obdobia došlo k rozdeleniu farnosti. Už za reformácie bola erigovaná fara na Španej Doline, ktorú spravovali pátri. K nej patrili všetky osady až po Donovaly. V roku 1806 boli zriadené samostatné kaplánske stanice, ktoré boli povýšené na fary. Na území jedinej banskobystrickej farnosti sa tak do 16. storočia vytvorilo niekoľko kaplánskych staníc.
Tabuľka: Vývoj cirkevnej správy
| Obdobie | Významné udalosti |
|---|---|
| Pred Veľkou Moravou | Povrchová ťažba rúd |
| Uhorsko | Stabilizácia cirkevnej organizácie |
| 12.-13. storočie | Vznik fár podriadených hradným farám |
| Reformácia | Šírenie luteránstva, spory o voľbu farára |
| 1773 | Príchod jezuitov, protireformácia |
| Po 1773 | Rozdelenie farnosti, vznik kaplánskych staníc |
Románsky kostol pod Čiernym Vrchom je významným svedectvom histórie a kultúry Slovenska. Jeho architektúra, ktorá kombinuje románske, gotické a barokové prvky, je jedinečná. Kostol prežil búrlivé obdobia reformácie a protireformácie a dodnes slúži ako dôležité duchovné centrum pre miestnych obyvateľov.
Kostolík svätého Michala Archanjela v Dražovciach, ďalší príklad románskeho kostola na Slovensku.