Zázraky Vianoc: Tradície a zvyky, ktoré pretrvávajú stáročia

Vianoce sú jedným z najkrajších období roka, ktoré spája rodiny a prináša radostné chvíle. Mnohé tradície sa s drobnými obmenami zachovali dodnes. Toto obdobie má zvláštnu moc, tak prečo ju nevyužiť? Aj vy si môžete pričarovať šťastie, vykúzliť lásku alebo zabezpečiť hojnosť a ochranu.

Adventné obdobie: Príprava na príchod Vianoc

Adventné obdobie ľudstvo oslavuje už od 7. storočia nášho letopočtu. Začína sa 4 nedele pred Štedrým dňom a práve na Štedrý deň končí. Samotné slovíčko „advent" znamená v preklade príchod. Každá nedeľa v období adventu má svoj špecifický liturgický význam.

• Prvá nabáda na bedlivosť.
• Druhá je v znamení pokánia.
• Tretia sa nesie v znamení radosti. Hoci pre advent je typická fialová farba, práve v tretiu adventnú nedeľu ju nahrádza veselšia ružová. Akoby už táto farba zvestovala a nabádala k oslavám a radosti.
• Štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiška.

Adventné obdobie vrcholí vigíliou.

Adventný veniec patrí k najstarším symbolom Vianoc v kresťanských rodinách. Poslednú zo štyroch sviec na adventnom venci zažali v nedeľu milióny kresťanov, ktorí tak naplnili svoju intenzívnu duchovnú prípravu na vianočné sviatky. Prvý takýto veniec vyrezal z dreva v roku 1838 teológ Johann Henrich Wichter. Zavesil ho na dvere sirotinca, ktorého bol správcom a každý deň naň zavesil zapálenú sviečku. Pod vencom stála pokladnička,do ktorej zbožný veriaci vhadzovali vianočné milodary pre opustené deti.

Štedrý deň: Vyvrcholenie vianočných sviatkov

Štedrý deň, Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň či Kračun sú pomenovania 24. decembra odvodené od charakteru obyčají, ktoré mali zabezpečiť zdar v budúcom roku, spokojný a blahodarný život. Podľa starých svetonázorových predstáv bol 24. december prvým dňom, počas ktorého sa uskutočňovali rôzne magické úkony. Ľudia nimi chceli ovplyvniť priebeh budúcich javov a činností. Napríklad sa verilo, že akú náladu má človek, alebo ako sa správa v tento deň, taký bude po celý rok. Ak deti boli neposlušné, budú sa tak správať aj v budúcom období.

Prípravy na Štedrý deň

Štedrý deň sa niesol v znamení príprav na štedrovečernú večeru. Celá rodina preto vstávala v tento deň zavčasu, aby si každý stihol splniť povinnosti neobyčajného sviatku. Muži museli od východu slnka pripraviť nové náradie na pečenie, obriadiť dobytok. Gazda ráno obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Štedrého dňa a na jeseň priniesli bohatú úrodu. Potom zamieril do maštale, kde vložil dobytku do tlám kúsok oblátky natretej cesnakom. Verilo sa, že to pomôže celý rok odháňať choroby. Neskôr prišla do maštale gazdiná, ktorá nad teľnou kravou prelomila prvý upečený koláč so želaním, aby sa kravička šťastne otelila. Rodina sa zoradila do sprievodu, na ktorého čele kráčal gazda s kadidlom v ruke. Za ním gazdiná robila cesnakom kríže na dverách a oknách domu, bránke do dvora a na vrátach maštale. Cesnaku sa údajne veľmi báli bosorky, strašidlá a zlí duchovia. Rodičov nasledovali so sviečkami deti a všetci odriekali otčenáš. Kadidlom, plamienkami sviečok a modlitbou prosili ľudia o pomoc nebeského otca. Celý deň sa držal pôst, až do východu prvých hviezd.

Ženy zase upiecť koláče a uvariť vianočné jedlá. Od vydarenej prípravy závisela nielen štedrovečerná slávnosť, ale aj blahobyt v budúcom roku. Mnohé práce sa spájali s príkazmi či zákazmi a mágiou slova. Ľudia od nepamäti verili v čarovnú moc a magickú silu Štedrého dňa, ktorý bol najmä na vidieku bohatý na tajuplné úkony, obrady a zvyky.

Štedrovečerná večera

Vyvrcholením Štedrého dňa bol Štedrý večer, na Slovensku považovaný za najväčší sviatok roka. Má veľa pomenovaní - Badňak, Dohviezdny večer, Kračun, Posiat hvizdny, Pôstny večer či Svätý večer. Podľa ľudových zvykov sa začínal väčšinou pri východe prvej hviezdy a jej zjavenie sa oznamovalo streľbou či zvonením zvonov. Až vtedy sa na stole zapaľovala sviečka. Tradovalo sa, že na koho plameň ukáže, ten bude o rok pri stole chýbať. Keď všetci zadržali dych a plamienok sa ani nepohol, rodine odľahlo. Okolo stola sa omotala reťaz, aby bola rodina počas roka súdržná. Súčasťou slávnostnej večere, ktorá sa začínala modlitbou, boli okrem jedál určených na tento večer aj úkony na zabezpečenie zdravia, prosperity, veštenie stavu zdravia i priebehu života na nasledujúci rok.

Gazdiná potom namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním mužovi i deťom krížik na čelo. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a všetkým dal z neho kúsok. Znamenalo to, že rodinu tvorí každý jej člen, tak ako kúsky tvoria jabĺčko. Samotnú večeru otvoril gazda prípitkom, po ktorom sa jedli oblátky s medom a cesnakom, orechy, jabĺčka, hríbová, šošovicová alebo kapustová polievka s hubami a sušenými slivkami. Na vyzdobenom stole bývali placky z chlebového cesta, osúchy, pupáčiky, lekvárové cestenice, makové lokše, krupicová kaša (tiež nazývaná Ježiškova kašička),uvarený hrach, uvarená zmes sušeného ovocia tzv. vilia, peceň chleba, tvaroh, mak, pohár s medom i hrnček s mliekom. Takto prestretý stôl symbolizoval aj vďaku roľníka za dary zeme. Dnes sme večeru obohatili najmä zemiakovým šalátom a chutnou rybou pripravenou na mnoho spôsobov.

Tradičné jedlá a zvyky na Štedrý večer

Každá rodina má nejaké to svoje štedrovečerné menu, ktoré sa dedí. Je to úloha ženy, ktorá ho pripravuje. Dnes má večera viacero chodov, samozrejme to už nemusí byť 12 chodov ako kedysi, ale môžu to byť dva tri chody. V našich slovenských rodinách okrem toho, že sú aj regionálne jedlá, ktoré sa varia, tak musia byť oblátky, med, cesnak a samozrejme vianočná polievka. Môže to byť kapustnica či rybacia polievka, ale takisto aj strukovinová. Servírujeme cestovinové jedlá s makom, lámance, bobáľky alebo opekance. Ide o jedno a to isté jedlo, len inak sa regionálne nazýva. Obyčajne je na večeru ryba, ktorá sa objavuje v rodinách, ktoré sa hlásia k rímskokatolíckemu náboženstvu. V súčasnosti mnohí na Vianoce podávajú aj mäso.

Pod obrus si dávajú šupinu z vianočného kapra a rozkrajovanie jablka, aby sa v ňom našla hviezdička.

Prvý sviatok vianočný a návštevy

Prvý sviatok vianočný patril výsostne rodinným návštevám. Bol to deň blízkych príbuzných. Táto tradícia nám zostala. Ľudia, ktorí nejdú na lyžovačku alebo na chatu, sa tak cez vianočné sviatky navštevujú. Toto obdobie využívajú nadácie na rôzne zbierky.

V tomto období aj ľudia, ktorí sú vyťažení a nemajú finančný problém, ochotní dať štedré finančné dary. Niekedy to je pre nich také zaplátanie si svedomia. Mnohí to robia celkom nezištne a chcú naozaj pomôcť. Dokonca sa nemusí jednať o veľké finančné dary. Je dôležité, aby si ľudia dokázali všímať aj druhých ľudí, ktorí sú v sociálnej núdzi. Potrebujú často nielen materiálnu pomoc, ale aj dobré slovo. Často starší ľudia sú osamelí a treba sa o nich zaujímať. Formy pomoci sú rôznorodé.

Svätý Štefan: Druhý sviatok vianočný

Deň Štefana je súčasne aj druhým sviatkom vianočným. V roľníckom prostredí ľudia vykonávali praktiky, ktorých cieľom bolo zaistenie dobrej úrody a pevného zdravia. Na Orave po návrate domov obhadzovali kone ovsom, aby boli silné a tučné. Štefan bol prvým Ježišovým učeníkom, ktorý za neho podstúpil mučenícku smrť ukameňovaním. Nazývaný je preto Prvomučeník. Bol jedným zo šiestich diakonov druhej cirkvi a pôsobil v Jeruzaleme. Svätý Štefan je uctievaný v katolíckej, pravoslávnej aj anglikánskej cirkvi.

V tento deň gazdiná upratovala štedrovečerný stôl a izbu. Na stole ostal len chlieb a pečivo. Plodiny, ktoré boli na stole a pod stolom, sa roztriedili a pridali k tým, ktoré boli určené na sadenie. K semenám na siatie sa dali aj omrvinky zo štedrovečerného stola, pretože sa verilo, že to zaistí dobrý rast plodín.

V niektorých obciach na západnom Slovensku chodili malí chlapci koledovať. V hontianskych obciach zase chodili krstné mamy a nosili svojim krstným deťom špeciálne pečivo, nazývané kačky, do ktorého zapichli mince. Okrem tohto daru im krstné matky dali aj šatku či cukríky. V obciach v okolí Krupiny a Starej Turej chodili podľa etnologičky Emílie Horváthovej mládenci šibať dievčatá brezovými prútmi. Na Myjave zase chodili dievčatá oblievať, začo boli obdarovaní peniazmi a naturáliami.

Svätá Lucia: Kráľovná zimy a ochrankyňa pred čarodejnicami

Ďalším dňom, ktorý podľa starých mýtov, oplýval magickou silou a rôznymi rituálmi, bol 13. december. Svoj sviatok vtedy podľa rímskeho misála slávi svätá Lucia. Vravievalo sa o nej, že je kráľovnou zimy a dievčatá ju očakávali s tajomným vzrušením. Podľa našich ľudových tradícií, bola Lucia najmocnejšou čarodejnicou a pred jej silou sa obyčajní ľudia museli chrániť. Nemožno sa čudovať, že sa tento deň stal najvýznamnejším spomedzi stridžích dní. Po stáročia sa tradovalo, že v tento deň ožívajú démonické i magické bytosti a na krížnych cestách tancujú strigy. Preto bol už aj jeho predvečer plný čarov a povier.

Samotný deň, kedy slávi sviatok sv. Lucia, býval tak časom pre najrôznejšie tradície, zvyky či legendy. Hovorievalo sa, že od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc. Nie nadarmo bývali tieto dni dňami mágie a rituálov, ktoré sa týkali nielen lásky, veštieb či ochrannej mágie. Mnohé z týchto zvykov sa pritom zachovali dodnes. Pripomeňte si s nami tie najznámejšie zvyky a rituály našich predkov počas sviatku sv. Lucie.

Meno Lucia pochádza z latinského slova lux, ktoré znamená svetlo. Pôvod mena Lucia pochádza z latinského Lucius, čo znamená svetlý, žiariaci. Lucia sa radí ku kresťanským mučeníčkam. Narodila sa zrejme v roku 286 n.l. v Syrakúzach (Sicília, Taliansko) do bohatej rodiny, ktorá ju vychovávala v kresťanskej viere. Ešte ako malé dievča stratila otca. Svoj život zasvätila Bohu a tajne zložila sľub vernosti a večne panenskej nepoškvrnenosti.

Táto ranokresťanská svätica žijúca v čase prenasledovania kresťanov za vlády Diokleciána, zasvätila svoj život Bohu a pomoci chudobným. Sv. Keď jej matka Euthícia ťažko ochorela, presvedčila Luciu, aby sa vydala sa na púť k hrobu sv. Agáty do Catanie. Pri hrobe sa jej zjavila svätica obklopená anjelmi a matka sa vyliečila. Vtedy sa matke priznala so svojou túžbou ostať zasvätená Bohu a žiť medzi chudobnými. Zároveň zrušili Luciino zasnúbenie. Matka súhlasila, no odmietnutý nádejný ženích udal Luciu ako kresťanku vtedajšiemu konzulovi.

Jedna z legiend hovorí, že aby sa Lucia zbavila záujmu svojho snúbenca, vylúpla si oči (ktoré mal na nej najviac obdivovať) a poslala mu ich. Slepá ale nezostala, za svoj sľub čistoty ju Mária obdarovala novými, ešte krajšími očami. Jej ohrdnutého nápadníka to neodradilo, ale poriadne rozzúrilo. Lucia bola väznená a nútená k obetovaniu pohanským bohom, čo samozrejme odmietla. Svojej viery sa nevzdala ani pod hrozbou mučenia. Za trest, aby potupili jej česť, ju mali odvliecť na službu do nevestincov, no keď ju mali odviesť na voze ťahaným záprahom volov, nepohli sa ani o centimeter.

Za vlády Diokleciána ju uväznili, no Lucia sa i napriek útrapám odmietla vzdať viery a zomrela mučeníckou smrťou. Lucia bola neskôr vyhlásená za patrónku mesta Syrakúz.

A práve prebodnuté hrdlo, oči na zlatej tácke, s palmovou ratolesťou alebo sviečkou v druhej ruke sa stali atribútmi svätice, ktorú kresťania uctievajú ako svätú od 5. storočia.

Okrem toho, že je svätá Lucia patrónkou chudobných, slepých a chorých, stala sa ochrankyňou farmárov, sklenárov, tkáčov, sedlárov, čalúnnikov, krajčírov, elektrikárov, nožiarov, kočišov, školníkov, úradníkov, vrátnikov, tulákov, spisovateľov, notárov, advokátov. Pomáhať má pri očných chorobách, úplavici, bolestiach hrdla a pri infekčných chorobách. Navyše mala poskytovať aj ochranu pred čarodejnicami. Tých podľa ľudových povier malo byť obzvlášť mnoho na prelome jesene a zimy.

Tradície a zvyky na Luciu

Sviatok svätej Lucie bol najtajomnejším sviatkom zo stridžích dní. Ľudia si v minulosti tento deň spájali s mágiou a tajomnými silami, pred ktorými sa musia ochrániť. Ako ináč rituálmi ochrannej mágie.

Ochrana pred zlými silami

Svätú Luciu pokladali za ochrankyňu pred zlými silami, najmä pred bosorkami. Jedným zo spôsobov, ako si zabezpečiť ochranu pred zlom - či už strigami alebo upírmi, bol cesnak. Keďže cesnak má povesť účinnosti proti nadprirodzeným silám, ľudia ho pred Luciou jedli častejšie, prípadne vešali cesnakové vence na dvere. Dávali ho jesť aj hospodárskym zvieratám. Aby temné sily nemali do hospodárstiev prístup, veraje maštalí natierali kolomažou a na dvere robili cesnakový kríž.

Osobitnú ochranu si vyžadovalo mlieko. To sa v žiadnom prípade nesmelo po západe slnka vyniesť z domu. Keby si ho niekto pýtal, bola by to určite striga. Iba tej to bolo vtedy „dovolené“. Ak jej ho gazdiná nedala dobrovoľne, musela si preň ísť sama do maštale. Lenže medzi dverami býval snop slamy.

Vymetanie zlých síl z domu

Jednou z najznámejších tradícií na deň sv. Lucie je vymetanie zlých síl z domu. Domy vtedy navštevovali „Lucie“, dievčatá celé v bielom s bielym závojom či zamúčenou tvárou. Pomocou husieho krídla či metličky z peria vymetali kúty v dome, ktoré poznačili cesnakovými krížikmi alebo vytreli vápnom.

Ľúbostné čary

Slobodné a vydajachtivé dievčatá si na sviatok sv. Lucie napísali na 12 papierikov mená možných ženíchov. Papieriky poskladali a zalepili. Každý deň až do štedrej večere hodili jeden papierik do ohňa alebo ho roztrhali, a to bez toho, že by nazreli, aké meno vyhadzujú. Na Štedrý deň po večeri otvorili posledný papierik a meno, ktoré na ňom stálo, malo byť menom toho pravého. A to, či ho dievčina prijala záviselo od nej. Ak jej bol srdcu milý, mala si lístoček privinúť na prsia. Keď slepá svätica meno dievčinmu srdcu milého neuhádla, mohla papierik roztrhať. Tým zabezpečila, že sa kúzlo ruší.

Luciin stolček

Do slovenských povestí i diel slovenskej literárnej klasiky sa dostal ďalší zvyk, ktorý je spätý so sviatkom sv. Lucie. Tým je Luciin stolček, ktorý bol rituálom pre mužov. Chlapi na dedinách čakali na sviatok sv. Lucie z iného dôvodu. Chceli zistiť, ktorá zo žien v dedine je striga. Preto si od Lucie začali robiť tzv. Luciin stolček. Ten musel byť zhotovený iba pomocou drevených kolíkov, bez použitia jediného klinca a len z toľkých kusov dreva, koľko dní zostávalo do Vianoc. Potom si naň na polnočnej omši sadli tak, aby boli chrbtom k oltáru, alebo museli sedieť za oltárom a odtiaľ sledovať bosorky z dediny. Tie mali tancovať pred oltárom. Povera hovorí, že takýto muž, keď zistil, ktoré zo žien sú strigy, mal okamžite vziať stolček a utekať domov, čomu sily stačili. A aby ho bosorky nedohonili a neroztrhali, musel cestou domov za sebou rozsypať mak. Verilo sa, že kým bosorky mak nepozbierali, nemohli za ním bežať. Práve to dotyčnému pánovi stačilo na to.

Pranostiky a predpovede počasia

To známe príslovie: „Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc“ sa netýkala len mágie, ako takej. Dni pomedzi týmito sviatkami predpovedali počasie na jednotlivé mesiace nasledujúceho roka. Mnohí z nás si od Lucie do Vianoc každý deň zapisujú aktuálne počasie. Tradovalo sa, že každý deň znamená jeden mesiac nasledujúceho roka a predpovedá počasie, aké bude v danom mesiaci budúceho roka.

Prehľad zvykov a tradícií na Luciu

Zhrnutie najznámejších zvykov a tradícií na Luciu:

Sú najčarovnejším časom roka. Kedy inokedy sa dejú zázraky, ak nie na Vianoce? Kým pre nás sú Vianoce obdobím pokoja a radosti, pre našich predkov to bol magický čas. Nuž, pre niekoho povery, pre iného zvyky, pre ďalšieho mágia. Toto obdobie je opradené rôznymi poverami a zvykmi, ktoré nám majú pritiahnuť lásku, šťastie, bohatstvo či hojnosť.

Ľúbostná mágia našich predkov

Oslovili sme známu slovenskú etnologičku PhDr. Katarínu Nádaskú, ktorá nám ju priblížila.

Barbora ťahá sane do dvora

Na sviatok svätej Barbory (4. decembra) sa praktizovali zvyky spojené s ľúbostnou mágiou. Typické pre tento sviatok bolo takzvané púčikovanie konárikov. Z čerešne sa odrezala vetvička a vložila do vody. Ak do Vianoc rozkvitla, bol to znak, že sa dievčina do roka vydá.

Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc

Dievky od Lucie do Vianoc odhrýzali z jabĺčka. Na Štedrý deň pri večernom zvonení dievčina vyšla na ulicu a zjedla posledný kúsok. Meno prvého chlapca, ktorého uvidela, malo byť menom jej budúceho muža.

Na Luciu sa však vykonávali aj praktiky ľúbostnej mágie. Medzi najrozšírenejšie patrilo písanie lístočkov s menami dvanástich chlapcov, pričom jeden lístok ostal čistý. Dievča si každý večer jeden lístoček vzalo a roztrhalo bez prečítania. Posledný, čo prišiel na rad na Štedrý večer, otvorilo. Ak bol lístok čistý, teda bez mena, znamenalo to, že sa nevydá.

Ak chcete nájsť lásku alebo utužiť tú, čo máte, skúste nejaké recepty starých mám.

Naberanie tečúcej vody na pričarovanie lásky

Ďalšou praktikou ľúbostnej mágie bolo na západnom Slovensku naberanie tečúcej vody pri brieždení. Slobodné dievčatá šli k potoku a odriekali: „Beriem vodu s pravú ruku, žehnám sa ja Bohu Duchu vyše lávky, niže lávky, aby nemal nikde stávky, len u nás.“ Mali na mysli niektorého mládenca. Potom načreli pravou rukou do vody a nabrali z nej do hrnčeka. Prinesenou vodou pokropili prah domu a opäť pri tom odriekali: „Neodlievam, neprilievam, švárnych mládencov pytačov za sebou volám.“ Šlo o zariekanie, využívanie mágie slova. Vďaka zariekaniu spojenému s vodou sa mali dievčine v nastávajúcom roku hrnúť pytači.

Na hornom Gemeri chodievali na Luciu dievčatá búchať varechou na kurník. Ak sa ozval kohút, dievčina sa mala do roka vydať, ak sliepka, tak ešte musela počkať.

Sila Štedrého večera

V dedinskom prostredí sa udržali aj prvky staršej, predkresťanskej tradície - napríklad trasenie plotov na Štedrý večer, aby sa dievky podľa smeru, odkiaľ zaštekal pes, dozvedeli, skadiaľ príde ženích.

Imelo spojí na celý život

V čase od Vianoc do Nového roka plnilo imelo výraznú funkciu v rámci ľúbostnej mágie.

Vianočné tradície vo svete

Vianočné tradície sú po celom svete rôznorodé a jedinečné, ale všetky majú jednu spoločnú črtu - oslavu lásky, rodiny a pokoja, ktoré tieto sviatky prinášajú. Poďme sa pozrieť na niektoré z nich:

• Argentína: Vianoce sa oslavujú v teplom letnom počasí. Zaujímavou tradíciou je zapaľovanie papierových lampiónov, nazývaných „globos“, ktoré lietajú po oblohe po polnoci na Štedrý deň.
• Belgicko: Vianoce sa oslavujú s veľkým entuziazmom a rodinnou atmosférou. Vianočné stromčeky tu zdobia svetielkami, girlandami a rôznymi ozdobami. Na mnohých miestach môžeme vidieť aj kostolné scenérie s živými postavami a zborovou hudbou.
• Grécko: Na Štedrý deň deti, prevažne chlapci, chodia spievať vianočné koledy, známe ako „kalanda“, po uliciach, pričom hrajú na bubny a triangel. Tento zvyk je na gréckych ostrovoch veľmi starý.
• Ukrajina: Vianoce sa slávia až 7. januára, čo je spôsobené tým, že sa tu stále používa starý juliánsky kalendár. Na Ukrajine je bežnou praxou spievanie koledy, známych ako „koliadky“, po večeri.
• India: Namiesto tradičných vianočných stromčekov ľudia často zdobia banánovníky alebo mangovníky. V južnej Indii sa tradične zdobia strechy domov svetlami.
• Kostarika: Vianoce sú preplnené krásnymi tropickými kvetmi, ktoré zdobia domy. V centre vianočných osláv sa nachádza betlehem, nazývaný „Pasito“ alebo „Portal“.

tags: #zazraky #sa #deju #na #vianoce