Obec Zborov nad Bystricou sa nachádza v nadmorskej výške 419 m n. m. Vznikla na základe kopaničiarskeho osídlenia.
V listine z roku 1583, keď sa vymedzovali hranice medzi Strečnianskym a Budatínskym panstvom, sa spomína miesto Ozborov, patriaci k Strečnu. Ďalší dokument o Zborove je z roku 1635. Hovorí sa tu, že úradníci Trenčianskej stolice prišli na rozkaz podžupana, a na naliehanie Františka Vešeléniho (majiteľa Strečnianskeho panstva) "na miesto nazvané Zborov, kde F. Vešeléni začal budovať dedinu".
Zborov bol teda majetkom strečnianskych zemepánov. Poddaní spoločne platili ročnú daň - 100 zlatých, desiatok z dobytka a brvien, časť z medu a jednu plť. Miesto nich mohli platiť po 5 denárov. Strečnianski zemepáni neskôr zálohovali Zborov Pavlovi Motešickému za 3 200 zlatých a tento ho v 70. rokoch 17. storočia prenajal mestu Žilina, ktorá vlastnila i Krásno, Horelicu a Oščadnicu za 4 985 zlatých.
Obyvatelia Zborova sa tak, na istú dobu, stali poddanými mesta Žiliny a tej tiež museli platiť dane (235 zlatých ročne). Za čapovanie piva platili 10 zlatých. Napríklad v roku 1678 zaplatili 10 zlatých a 35 denárov. V dedine bol tiež mlyn, za ktorý mlynár platil 6 zlatých. Na chotár dohliadal hájnik.
Sakrálne Pamiatky
Kaplnka Ružencovej Panny Márie
Od roku 1870 slúžila veriacim neskorobaroková kaplnka Ružencovej Panny Márie situovaná v centre obce, na mieste súčasného multifunkčného domu (Centro). V okolí kaplnky sa nachádzal cintorín. Dnes sa kaplnka a kríže z cintorína nachádzajú v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke.
Veža má malý štvorboký drevený nadstavec, pokrytý šindľovým ihlancom a cibuľovitou lucerničkou s dvoma zvonmi vo vnútri. V interiéri kaplnky sa nachádza neskorobarokový oltár, polychrómová drevená oltárna architektúra, doplnená bočnými plastikami anjelov a ďalšie barokové plastiky, ktoré sú ľudovým dielom zo začiatku 18. storočia. Plastika Krista na kríži, ktorá pochádza z konca 18. storočia svedčí o vyzretejšom barokovom rezbárovi. Ďalšia plastika, Madona, bola zhotovená koncom 19.
Architektúra Banskej Bystrice - mestské opevnenie - história a súčasnosť

Rímskokatolícky Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie
Kostol má tvar sedemcípej hviezdy, čo predstavuje Sedembolestnú Pannu Máriu a kapacitu cca 2 000 ľudí, čo ho radí medzi väčšie kostoly na Slovensku. Unikátny štyri metre vysoký kríž a korpus Ukrižovaného z duralumínia vyhotovil akad. sochár Alexander Trizuljak a 40 kusov nádherných okenných vitráží je od akad. maliara Vincenta Hložníka. Preto sa tomuto kostolu hovorí aj „Kysucká Sixtínska kaplnka“.
Zvony vyrobila pani Marie Dittrichová z Brodku pri Přerove. Projekty na výstavbu kostola boli hotové už v roku 1969. V tých rokoch sa začala plánovať aj stavba Kysuckého múzea vo Vychylovke a ako kostolík bola vybraná kaplnka zo Zborova. To, napriek tomu, že panoval komunistický režim, podnietilo k výstavbe kostola.
Rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa začal stavať v marci 1969 a pri výkope základov vtedy pracovalo až 200 ľudí. No prišiel rok 1970 a stavba mala byť zastavená. Vďaka snahe a diplomacii sa miestnemu duchovnému správcovi Ľ. Balážimu podarilo stavbu udržať a v roku 1971 dostavať. Rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie bol vysvätený 8. decembra 1973.

Farnosť
Farnosť bola filiálkou Krásna až do roku 1996 kedy sa osamostatnila a prvým správcom sa stal Milan Gábriš. Organ je reprezentatívnym nástrojom od firmy Rieger-Kloss Krnov, opus 3489. Postavený bol vo februári, roku 1979, 5 rokov a 2 mesiace po vysvätení kostola. Má elektrickú hraciu aj registrovú traktúru,3 manuály,26 registrov a 2310 píšťal.
V tej dobe patril k najmodernejším organom na Slovensku a dodnes ho obdivuje mnoho odborníkov. Stavba organu bola spojená s mnohými komplikáciami, ale pre krnovský závod to bola veľká výzva, pretože išlo o novostavbu organa do novostavby kostola. Projektov tohto typu bolo vo vtedajšom Československu minimum.
Nástroj má netradičné priestorové riešenie, pretože je umiestnený do troch samostatných skríň. Špeciálnym registrom je horizontálny jazykový register Trúbka španielska 8´. Registrov tohto typu je v súčasnosti na Slovensku 8. Čistenie organa vykonal organár F. Harant v rokoch 2014-2016.
Školstvo
V obci sa nachádza základná škola spojená s materskou školou. Prvá škola v Zborove bola jednotriedna rímskokatolícka ľudová škola u Fojtov, postavená v roku 1850. V súčasnosti navštevuje školu cez 300 žiakov a škôlku 80. Škola má 16 tried (10 na prvom a 6 na druhom stupni).
Aktivity v Obci
Obec je vyhľadávaným miestom hlavne kvôli horám plným húb a iných lesných plodov. Cez obec prechádza cyklotrasa začínajúca v Krásne nad Kysucou a končiaca v múzeu vo Vychylovke.
Časť filmu "Pole neorané" sa v roku 1953 natáčal aj v Zborove, konkrétne pri kaplnke. Vo filme si zahrali aj obyvatelia obce. Kaplnka sa v roku 2003 objavila aj vo filme Želary.
Jozef Hanula a Jeho Pôsobenie v Kysuckom Regióne
Jozef Hanula sa narodil 06. mája 1863 v Štubnianske Teplice, okr. Turčiansky Sv. Martine. Mal štyroch súrodencov. ešte keď bol dieťa. a podporovateľom zároveň. Strednom Sliači.
kulisy i rôzne portréty podľa fotografií. v Budapešti. maliara objednal už spomínaný biskup Juraj Částka. namaľoval portrét cisára Františka Jozefa I. v životnej veľkosti. konzervačných prácach v Spišskej Kapitule. Jozefa Škultétyho a iných. škole Simona Hollósyho, na ktorej zotrval takmer jeden rok. zároveň čakal na prijatie do akadémie v Mníchove. Országhom Hviezdoslavom. akadémii výtvarných umení v Mníchove. každodenný život obyčajných ľudí. remeselníkov, pltníkov, žien i detí. Z jeho tvorby sú známe i podobizne Ľudovíta Štúra, Andreja Kmeťa, Jána Palárika i Jozefa Miloslava Hurbana. Za svojho života pôsobil i ako ilustrátor a pedagóg. realizoval odhadom na základe 70 objednávok.
s touto umeleckou tvorbou zavítal Jozef Hanula i na Kysuce. i v obci Čierne. Vsi, kde je i pochovaný (1). výročia jeho narodenia. pamiatok Slovenskej republiky. Kysucou v Kostole sv. Ondreja; /kysuce-história-a-archeológia-regiónu/krasno-nad-kysucou. Čierne. Nástenná maľba „Anjeli“ (2) sa nachádza v interiéri Kostola sv. z Loyoly. presbytéria (priestor pre kňaza a hlavný oltár). vyhlásená dňa 21. 02. 1967 (3). sekcii; /nkp-na-kysuciach.
Zdroj informácií: 1. H. - KORMOŠOVÁ, R.: Jozef Hanula. Publikáciu pri príležitosti 150. Ves. ISBN 978-80-971337-0-2. 2. Krajský pamiatkový úrad Žilina. 3.
| Informácia | Hodnota |
|---|---|
| Nadmorská výška | 419 m n. m. |
| Prvá písomná zmienka | 1583 |
| Osamostatnenie farnosti | 1996 |
| Kapacita kostola | cca 2 000 ľudí |