Farnosť Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Zdobe má bohatú históriu, ktorá sa prelína s dejinami obce. V tomto článku sa pozrieme na dejiny farnosti, farského chrámu, kňazov, ktorí tu pôsobili, a historické udalosti, ktoré formovali túto oblasť.
História farnosti Zdoba
Dejiny farnosti a farského chrámu sú úzko späté s dejinami obce. Prvá zmienka o Zdobe pochádza z roku 1337. Vtedy obec patrila benediktínom v Krásnej nad Hornádom. V 16. storočí prešla do majetku Gašpara Seredyho a od roku 1562 patrila jezuitom v Trnave. V roku 1776 prešla pod študijný fond a v 19. storočí patrila semináru v Ostrihome. V rokoch 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku pod názvom Izdoba.
OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi
Podľa tradície bola Zdoba oddávna gréckokatolíckou farnosťou. Dôkazom nábožnosti obyvateľov a úcty k chrámu je erb Zdoby, ktorý bol získaný z historických záznamov obce. V Zdobe stál drevený chrám, ktorý pravdepodobne stál v dnešnej farskej záhrade.
Farský chrám v Zdobe
Dnešný gréckokatolícky chrám bol postavený v roku 1805 v štýle klasicizmu a upravený bol v roku 1912. Chrám je zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie (Zosnutiu Presvätej Bohorodičky).Chrám sa skladá z troch častí: predsieň, loď a svätyňa. Vo svätyni za oltárom sa nachádza obraz „Uspenije Presvjatoj Bohorodicy“. Na strope vo svätyni je stropná maľba Najsvätejšej Trojice. Všetky maľby sú od košického maliara Orosza.V chráme sa nachádza Ikonostas, ktorý bol postavený v septembri roku 1912. Rezbárom a oltárnym staviteľom bol Anton Helfer z Bardejova. Ikonostas bol postavený za o. Harčara. Oprava Ikonostasu a oltára bola prevedená v r. 1982. Túto opravu vykonala Chrámová služba - Červený Kostelec, za o. Michala Vasiľa. Opravu prevádzali J. Rosa, M. Havrila a Ján Kozák.
V lodi chrámu sa nachádzajú stropné maľby: Vzkriesenie, Krst Pána Ježiša, štyria evanjelisti. Tieto maľby namaľoval tiež maliar Orosz. Pri oprave chrámu v roku 1982, tieto maľby boli rekonštruované. Reštaurátorom bol A. Achak z chrámovej služby Č. Kostelec. Na stenách sú menšie obrazy sv. Cyrila a Metoda a sv. Michala archanjela. Tieto boli zhotovené v roku 1982 pri obnove chrámu. Na stenách lode je Krížová cesta v reliéfoch, ktorú zhotovil vtedajší o. Michal Vasiľ.V interiéri sa nachádzajú obrazy akademického maliara Mikuláša Klimčáka a to obraz Kráľovnej pokoja a po stenách Sv. Cyril a Metod, a z druhej strany sv. Gorazd a sv. Naum. Vo svätyni nad žertvenikom je obraz Pána Ježiša od známeho východoslovenského maliara Bohdanovského. V predsieni je obraz sv. Tadeáša, ktorý namaľoval o. Michal Vasiľ. Posviacka chrámu bola v roku 1983. Svätenie vykonal vtedajší diecézny biskup Mons. Ján Hirka, v tom čase ordinár Prešovskej diecézy.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti Zdoba
V priebehu rokov vo farnosti Zdoba pôsobili rôzni kňazi, ktorí zanechali svoj odkaz. Medzi nimi boli:* Cisenko Johanes (1773-1795)* Hodobay Bazilius (1795-1805)* Tabakovič Joanes (1805-1817)* Zubrický Michal (1817-1850)* Lipcsey Michael (1850-1870)* Artim (1870-1871)* Majoroš Michael (1877-1894)* Harčár Nikolaus (1894-1933)* Kokinčák Mikuláš (1933-1951)Počas obdobia pravoslavizácie pôsobili kňazi Vojtech Šalamún (1952-1954), Vojtech Slivarik (1955), Fedor Sivák (1956-1961) a Jozef Anďal (1961-1968). Neskôr sa vrátili gréckokatolícki kňazi, ako Mikuláš Kokinčák (1968-1974), Michal Vasiľ (1976-1997), Jozef Miňo (1997-2004) a Marek Maďar (od 2004).
| Kňaz | Obdobie pôsobenia |
| Cisenko Johanes | 1773-1795 |
| Hodobay Bazilius | 1795-1805 |
| Tabakovič Joanes | 1805-1817 |
| Zubrický Michal | 1817-1850 |
| Lipcsey Michael | 1850-1870 |
| Artim | 1870-1871 |
| Majoroš Michael | 1877-1894 |
| Harčár Nikolaus | 1894-1933 |
| Kokinčák Mikuláš | 1933-1951 |
| Vojtech Šalamún | 1952-1954 |
| Vojtech Slivarik | 1955 |
| Fedor Sivák | 1956-1961 |
| Jozef Anďal | 1961-1968 |
| Kokinčák Mikuláš | 1968-1974 |
| Michal Vasiľ | 1976-1997 |
| Jozef Miňo | 1997-2004 |
| Marek Maďar | 2004-súčasnosť |
Historické udalosti obce Zdoba
Prvú písomnú zmienku o obci poznáme z roku 1335, presne z opisu chotára Krásnej nad Hornádom. Tu sa spomína cesta, ktorá do Krásnej vedie zo Zdoby. V roku 1337 sa vykona súpis majetkov Benediktínskeho opátstva v Krásnej a medzi nimi sa spomína aj Zdoba. Zdoba priamo hraničila s mestom Košice, pretože Košická Nová Ves v tom čase ešte neexistovala. Územím dnešnej Košickej Novej Vsi prechádzala spomínaná cesta.Historik Branislav Varsik sa domnieva, že história Zdoby dozaista siaha do 12. storočia. Opátstvo v Krásnej naviac získalo aj dedinu Hrašovík, ktorá sa nachádza severne od Zdoby, takže o Zdobu neboli ani žiadne spory so susedmi. Portálny súpis Abaujskej stolice z roku 1427 udáva, že v Zdobe bolo 17 port, čiže usadlostí. Ak na jednu portu počítame aspoň päť obyvateľov, v Zdobe žilo minimálne 85 ľudí. Súpis domov Abaujskej stolice z roku 1598 udáva, že v Zdobe sa nachádzalo 10 domov, ktoré však už nepatrili krásňanskému opátstvu, ale ostrihomskej kapitule.Desiatkový súpis z roku 1565 udáva, že v Zdobe žije 11 sedliakov a jeden želiar. Ich mená sú nemeckého, maďarského a neistého pôvodu, prípadne sú nečitateľné. V posledných dvoch storočiach stredoveku teda v dobe došlo k pretrhnutiu kontinuity slovenského obyvateľstva a podobne ako v Košických Olšanoch a v Bysteri aj tu došlo k výraznejšiemu usadeniu nemeckého obyvateľstva.Na prelome 17. a 18. storočia sa Zdoba takmer úplne vyľudnila. Súpis poddaných z roku 1715 udáva, že tu žili len dvaja poddaní, v roku 1720 dokonca len jeden poddaný. Po roku 1720 sa do obce sťahovalo nové, prevažne slovenské gréckokatolícke obyvateľstvo. Konskripcia cirkví a farárov z roku 1746 udáva, že v Zdobe sa rozpráva slovensky a maďarsky, pričom prevláda slovenčina. Podľa sčítania obyvateľov v roku 1900 sa tu k slovenskej národnosti hlásilo 96,9 percent obyvateľov.
Genéza názvu obce
* 1335 - 1382 Sdoba* 1337 - 1437 - 1558 - poss. villa Sdoba, Zdoba* 1385 - Blasius de Zdoba* 1410 - 1769 - Ozdoba* 1427 - Zdoba* 1553 - Zdoba* 1565 - Zdoba* 1608 - Zdoba* 1746 - poss. Zdoba* 1808 - slovensky: Zdoba* 1851 - Zdoba* 1903 - slovensky: Zdoba, maďarsky: Zdoba* 1906 - slovensky: Zdoba, maďarsky: Zdoba* 1913 - úradne maďarsky: IzdobaHistorik Branislav Varsík označuje pôvod názvu obce nasledovne: "Názov Zdoba je slovanského pôvodu a pochádza od osobného mena Zdoba, ktoré zasa pochádza od abstrakta zdoba; staroslovanské zdobný značilo dobrý.
tags:
#zdoba #kostol #cintoriny