Vianoce sú pre väčšinu ľudí časom radosti, hojnosti a lásky. Teraz.sk pripravil Vianočný ONLINE, v ktorom nájdete všetko najdôležitejšie, čo treba vedieť o Vianociach a čo sa počas Vianoc udeje. Aj napriek tomu, redakcia Teraz.sk praje všetkým našim čitateľom pokojné prežitie Vianočných sviatkov v kruhu svojich blízkych, veľa zdravia, šťastia radosti a pre tých, čo si zaslúžia, aj darčeky pod vianočným stromčekom. Počas Vianočných sviatkov pripravili ONLINE, v ktorom budeme mapovať nielen vianočné zvyky a tradície, ale aj udalosti, ktoré sa cez Vianoce udejú. Začíname mapovať všetko dianie v súvislosti s Vianocami, sledujte ho s nami prostredníctvom tohto ONLINE-u.
Vianočné Zvyky a Tradície
Spišský región je známy nielen svojou bohatou históriou, gotickou architektúrou a vzácnymi pamiatkami, ale aj rôznorodosťou viacerých etník. Na území severného Spiša a Pienin žijú okrem Karpatských Nemcov aj Gorali z oblasti Pienin či Rusíni. Rozmanitosť tohto kraja a jeho obyvateľov sa premieta aj do vianočných zvykov a sviatočného menu. Vianoce tu podľa etnologičky Moniky Pavelčíkovej vždy znamenali veľkú udalosť a zvyky sa dodržiavajú po celé generácie.
Tradičné vianočné zvyky, ktoré sa v stredoslovenskej Očovej dodržiavali bežne ešte v prvej polovici 20. storočia, už dnes v tamojších rodinách takmer nepoznajú. "Tradičné čaro Vianoc nám ostáva už len v spomienkach, aj keď sa ešte občas stane, že aj v mladšej generácii sa nájdu takí, ktorí sa prezlečú za betlehemcov a chodia vinšovať po domoch," hovorí vedúci Folklórneho súboru Očovan Pavel Holík.
K symbolom Vianoc patria aj betlehemy. Takýto maľovaný betlehem z 19. storočia môžete nájsť v kostole sv. Michala vo Vyhniach.
Vianočné Sviatky a Ich Význam
Vianoce patria k najväčším sviatkom roka. Z kresťanskej tradície sa začínajú polnočnou svätou omšou, vigíliou oslavy narodenia Spasiteľa, ktorý prišiel na svet v Betleheme. Novonarodenému Ježišovi sa prišli pokloniť pastieri, ktorí v okolí strážili stádo a traja mudrci, ktorých k dieťaťu priviedla hviezda. Tí mu priniesli dary - zlato, kadidlo a myrhu.
Hoci duchovné posolstvo Vianoc zostáva nemenné, v každom regióne sa spájajú s inými zvykmi a tradíciami. Neodmyslyteľnou súčasťou sviatkov je vzájomné obdarúvanie sa, ktoré môže mať rôznu podobu.
Sviatky:
- 24.12. - Štedrý deň - celodenný pôst a spoločná večera, vzájomné obdarovanie
- 25.12. - Narodenie Ježiša - Prvý sviatok vianočný
- 26.12. - Sv. Štefan, prvý mučeník - Druhý sviatok vianočný
- 27.12. - Sv. Ján, apoštol
- 28.12. - Sväté Neviniatka
- 31.12. - Sv. Silvester, pápež
- 1.1. - Sviatok Bohorodičky
- 6.1. Zjavenie Pána - Traja králi - začiatok Vianoc u pravoslávnych a pre časť gréckokatolíkov (juliánsky kalendár)
Pohyblivé sviatky:
- Sviatok svätej rodiny - Ježiša, Márie a Jozefa - 1. nedeľa po Vianociach
Vianočné Posolstvo Miloša Zemana
Český prezident Miloš Zeman predniesol v utorok svoje tradičné vianočné posolstvo. Informoval o tom spravodajský server Novinky.cz.
Zeman v tomto svojom poslednom vianočnom prejave v aktuálnom funkčnom období ocenil ekonomické výsledky Českej republiky, ktorá podľa neho predstihla i Švajčiarsko. Ocenil úspechy, ktoré dosiahol Sobotkov kabinet. "Som rád, že vám môžem povedať, že tých radostných správ je ďaleko viac." Zeman pritom poďakoval všetkým, ktorí sa na úspechu podieľali.
Českí prezident sa vo svojom posolstve oprel okrem iného o hodnotenie britského Inštitútu pre hospodárstvo a mier. "Česká republika je šiesta najbezpečnejšia krajina na svete, sme dokonca lepší než Švajčiarsko. Máme najnižšiu mieru nezamestnanosti v Európskej únii a tiež najnižšiu mieru príjmovej diferenciácie, respektíve mieru chudoby v Európskej únii," povedal Zeman v súvislosti s pozitívami v Česku z uplynulého obdobia.
Netradične si pritom vybral dátum 26. december pripadajúci na Druhý sviatok vianočný. Jeho predchodcovia Václav Klaus aj Václav Havel pritom preferovali takzvaný novoročný prejav prednášaný tradične 1. januára. Vianočné prejavy spadajú skôr do tradície 1. republiky.
Zeman vianočnom posolstve nabádal na plnenie sľubov. Pripomenul, že až do roku 1948 prezidentské prejavy boli vianočné. Aj československí prezidenti Edvard Beneš a Emil Hácha využívali médiá na celonárodné prejavy počas Vianoc. Väčšinou cez rozhlasové mikrofóny a na Štedrý deň.
Vianoce a Komunistický Režim
Podľa jedného zo scenárov vypracovaných v ústredí komunistickej strany mali tradičné Vianoce najprv prísť o svoj kresťanský obsah a neskôr aj zaniknúť. Ľuďom malo stačiť slávenie Nového roku s niektorými prenesenými vianočnými zvykmi. Ako v Sovietskom zväze. Malo ísť o postupný transformačný proces, rozvrhnutý na niekoľko rokov, možno aj desaťročí.
Ako uvádza súčasná ruská historička Marina Bravinová, v prvých rokoch boli pokusy zaviesť "červené“ alebo tzv. komsomolské Vianoce. Staré sviatky dostávali nový, "revolučný“ obsah. Vo väčších mestách sa konali karnevalové sprievody, na ich záver mládež verejne pálila vypchaté figuríny bohov a farárov, ikony a obrazy svätcov, vykrikovala proticirkevné heslá. Mladí revolucionári vystupovali vtedy aj proti vianočnej jedličke. "Ten, kto ju zdobí, nielenže ničí naše lesy, ale je priateľ popov,“ hlásali titulky novín.
V predvečer roku 1929, ktorý sa podľa Stalinovho vyjadrenia stal rokom veľkého prelomu, zakázali boľševici sláviť Vianoce a Narodenie Pána (1. sviatok vianočný) zaradili medzi obyčajné pracovné dní. Režim zároveň odštartoval tzv. socialistickú industrializáciu, násilnú kolektivizáciu poľnohospodárstva a politické represie proti celým sociálnym skupinám. V duchovnej oblasti ich sprevádzal bojovný ateizmus a zápas za tzv. sovietsky spôsob života.
Koncoročné sviatky sa do krajiny sovietov vrátili až v roku 1935, keď Stalin povedal: "Žije sa nám veselšie a družnejšie“. Boľševici však neobnovili Vianoce v ich "červenej“, a tobôž nie tradičnej kresťanskej podobe. Namiesto nich sa začal sláviť Nový rok. Dokonca aj vianočný zvyk dávať darčeky (na počesť obdarovania novonarodeného Ježiša tromi mudrcami z východu) sa preniesol na novoročný sviatok. Režim pri tejto príležitosti prinavrátil deda Mráza a jeho vnučku Snehulienku, ktorí mali rozdávať darčeky deťom.
Ideológovia v komunistickom Československu vychádzali síce pri "transformácii“ Vianoc zo sovietskeho modelu, ale prispôsobovali ho domácim podmienkam. Propaganda sa od začiatku zamerala na deti. Už v roku 1950 bolo možné zaznamenať pokusy spochybniť Ježiška. Detské časopisy priniesli množstvo článkov o skutočnom pôvode vianočných darčekov: "Nepíš Ježiškovi, ale svojmu otcovi úderníkovi.“
Nápad nahradiť Ježiška dedom Mrázom sa zrodil tiež niekedy začiatkom roku 1950 v hlave nemenovanej tajomníčky Zväzu československo-sovietskeho priateľstva z Jičína. Ešte v tom istom roku ho začala používať propaganda v celej krajine. Vyšla dokonca knižná publikácia pod názvom Dedo Mráz príde do Československa.
V roku 1951, ktorý sa začal inscenovaným procesom s katolíckymi biskupmi, sa prípravy na akciu Dedo Mráz rozbehli naplno. Mal priblížiť takpovediac politický zemepis Sovietskeho zväzu. Veď starec mal pred sebou nepredstaviteľne dlhú cestu. Vyrazil z ďalekej Čukotky, cestoval najprv do Komsomoľska na Amure, neskôr si to namieril do Buriatskej autonómnej republiky.
Vianoce sú pre ľudí časom stretnutia sa s rodinou, ale aj zastavením, hovorí katolícky kňaz Ľubomír Majtán, ktorý je zároveň správcom Slovenskej katolíckej misie v Ríme.
Želáme vám šťastné a veselé sviatky.