Sväté písmo je najpredávanejšou knihou všetkých čias, ale to z nej nerobí tú najvzácnejšiu knihu na svete. Mnoho ľudí považuje Bibliu za zbierku fantastických príbehov, v ktorých ryby jedia ľudí, zvieratá rozprávajú a z pár chlebov sa najedia tisíce ľudí. Iní ju považujú za zbierku pravidiel a zákazov. Ďalší zase nedokážu pochopiť, ako môže tisícky rokov stará kniha súvisieť s ich životom v 21. storočí. V skutočnosti, Biblia je oveľa viac.
Biblia (z gr. biblia = knihy, príbehy) alebo Písmo, Sväté písmo alebo Svätá Biblia je zbierka obsahujúca knihy (spisy), ktoré kresťanstvo (a prvú časť aj židovstvo) pokladá za sväté. Biblia sa pokladá aj za cenný kultúrno-historický dokument ľudstva. Nie je to len kniha, je to kultúra, Božie Slovo, literárny žáner i história Izraela.
Kresťania o Biblii veria, že obsahuje Bohom zjavené pravdy, a že je Bohom inšpirovanou normou života a viery. Biblia je najčítanejšia a najpredávanejšia kniha sveta. Poznáme ju aj ako knihu kníh. Je základnou knihou kresťanstva, z ktorej sa dozvedáme o stvorení sveta, Bohu a jeho pláne s človekom, ako aj o Ježišovi Kristovi, ktorý nás vykúpil svojou smrťou, aby sme mohli mať podiel na nebeskom kráľovstve.
Sväté písmo je Božie slovo - Slovo Boha, ktoré nám dáva život. Ježiš povedal: „Človek bude žiť nielen z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“ (Mt 4,4). Boh chce so svojimi deťmi neustále komunikovať a to v prvom rade cez svoje Slovo. Biblia - Božie slovo, je vždy aktuálna a má nám čo povedať aj dnes.
Apoštol Pavol o nej hovorí: „Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na učenie, karhanie, nápravu a výchovu v spravodlivosti, aby Boží človek bol dokonalý a pripravený na každé dobré dielo“ (2Tim 3,16-17). Slovo „vnuknuté“ v gréčtine doslovne znamená vdýchnuté. Písmo je stopercentne dielom človeka, ale je stopercentne inšpirované Bohom. To znamená, že čo hovorí Písmo, to vlastné hovorí Boh.
Ak verím, že Biblia je Bohom inšpirovaná, potom by sa mala stať zvrchovanou autoritou našej viery a nášho konania. Bibliu môžeme považovať za návod na život. Určité veci sú v nej popísané celkom jasne: hovorí, ako sa zachovať napríklad v práci či podnikaní, ako žiť rodinný život a pod. Boh však nestanovil pravidlá na to, aby nás obmedzoval, ale nastavil mantinely, medzi ktorými sa môžeme pohybovať slobodne a bezpečne. Keď povedal nezabiješ alebo nescudzoložíš, vedel, že ak sa ľudia dopustia takých vecí, nebudú šťastní, ale budú trpieť.
Božie slovo je prostriedok, vďaka ktorému spoznávame Ježiša Krista. Svätý Hieronym vravel: „Kto nepozná Písmo, nepozná Krista.“ Ak chceš vedieť, čo má Ježiš rád, čo sa mu páči, a čo nie, čítaj si Bibliu. Biblia je ľúbostným listom od Boha, v ktorom nám ukázal, ako môžeme cez Ježiša Krista nadviazať vzťah s Bohom.
Štruktúra Biblie
Biblia sa skladá zo Starého zákona a Nového zákona. Starý zákon obsahuje 46 kníh, v ktorých sa dozvedáme viac o dejinách Bohom vyvoleného národa a ich očakávaní Spasiteľa, a Nový zákon obsahuje 27 kníh, v ktorých sa dozvedáme viac o Ježišovi Kristovi, Mesiášovi a Božom Synovi. Štúdium Biblie je veľmi dôležité pre každého kresťana, pretože práve vďaka Biblii spoznávame Boha a stávame sa mu bližšími.
Štruktúra Biblie
Kresťanská Biblia obsahuje dve veľké zbierky kníh. Prvá z nich vychádza z posvätných textov židovského náboženstva a druhá z nich má začiatok v prvých kresťanských spoločenstvách. Prvá časť sa zvykne nazývať „Starý zákon“ alebo „Stará zmluva.“ Druhú časť, ktorá sa volá „Nový zákon“, vytvorili Ježišovi učeníci. Kým Starý zákon je posvätný pre židovské náboženstvo, pre kresťanov sú rovnako posvätné obidve časti Biblie, medzi ktorými vidia vzájomné neoddeliteľné prepojenie. Kresťanstvo prijíma Nový zákon ako naplnenie prisľúbení, ktoré Boh dal v Starom zákone prostredníctvom patriarchov, Mojžiša a prorokov. Preto je Kristus stredobodom Božieho zjavenia a kresťania cez optiku Božieho Syna nazerajú na celé posolstvo spásy.
Pre úplnosť je potrebné doplniť, že Katolícka cirkev vyznáva, že Božie zjavenie sa nachádza nielen v Svätom písme ale aj v Tradícii, ktorou sa rozumie ústne odovzdávanie toho, čo apoštoli prijali z Kristových slov a skutkov. Sväté písmo je Božie slovo zaznačené písomne a Tradícia je Božie slovo odovzdané ústne.
Vývoj a preklady Biblie
Knihy prvej časti Biblie (Starej zmluvy) boli zväčša ustálené už v 5. storočí pred Kr., ale definitívna podoba Biblie sa ustálila až v 9. stor. Prvý preklad bol grécky. S postupom kresťanských misií vznikali iné jazykové verzie, ktoré často mali silný vplyv na samotné jazyky.
V 3. stor. pred Kr. počas židovskej gréckej diaspóry v Egypte už Židia nedostatočne rozumeli hebrejčine, preto v tomto čase došlo k prekladu Starého zákona do gréčtiny (Septuaginta). Hieronymova Vulgáta (5. stor. Alkuinova Biblia (8. stor. Od r. 1965 pracovala pápežská komisia na novom preklade: Neovulgáte (Nova Vulgata), ktorý v r. Kamaldulská Biblia: kamaldulskí mnísi v Nitre alebo v Červenom Kláštore; v prvej polovici 18. staročeský preklad (? Kralická Biblia (1579-1593): prvé šesťdielne vydanie vychádzalo postupne v rokoch 1579-1593, zahrňovalo okrem prekladu aj výklad. Prvé vydanie v jednom zväzku bez výkladu v roku 1613. Pochádza z prostredia Jednoty Bratskej, t.j. z husistkej vetvy reformácie. Významná jazyková pamiatka, slovenskí evanjelici používali jazyk tejto Biblie až do 19. stor. ako jazyk svojej literatúry a do 20. storočia ako liturgický jazyk (tzv. Svätováclavská Biblia (18. Biblia pauperum (=Biblia chudobných): skrátený Nový zákon s kopou obrázkov, najmä v 14. a 15. stredoveké preklady (Heliand, Otfrid a pod. Martin Luther (od roku 1522): prvý nem. 16. stor. (H. Emser, J. Eck, J. J. Wiclif (14. Great Bible (1539): z poverenia T. zač. 12. stor. : prvý fr. Lyonská Biblia (15. stor.): prvá tlačená fr. preklad od J. Calvina, P. R.
Interpretácia Svätého písma
Ako sme povedali na úvod, Biblia je živé Božie slovo a Boh chce cez ňu hovoriť aj dnes k nám. Niekedy ľudia študujú Bibliu, ale nedochádza u nich k nijakej zmene. Pokiaľ pri čítaní Písma nestretneme Ježiša, potom to nemá veľký zmysel. Nečítaj Bibliu ako historický opis dávnych udalostí, ale ako slová, ktoré ti hovorí Boh. Čítanie Biblie ti posilní vieru, naplní ťa nádejou, radosťou a láskou a bude pre teba posilou aj v ťažkých životných okolnostiach. Pobyt v Kristovej prítomnosti a počúvanie jeho hlasu spôsobí, že sa začneš naňho podobať. Keď sa jeho slovo v tebe zakorení, premení ťa na jeho obraz.
Existuje viacero spôsobov a metód, ako čítať Bibliu. Nájdi si tú, ktorá ti bude vyhovovať najviac. Netráp sa, ak nebudeš hneď všetkému rozumieť. Uvedom si, že pisatelia Biblie boli tiež deťmi svojej doby a žili v úplne odlišnej kultúre. Aj napriek tomu, Boh môže k tebe cez tieto texty hovoriť. Na čítanie si vyhraď čas a vopred si ho naplánuj. Najlepšie je začať čítaním Novej zmluvy, postupne sa prepracuješ aj k Starej. Nemusíš čítať dlhé úseky, začni kratšími staťami, alebo jednou kapitolou denne a daj Bohu priestor, aby cez toto slovo v tebe konal.
Pre správny výklad Svätého písma treba zachovať isté princípy, ktoré nám určujú akúsi základnú líniu jeho výkladu. Duch Svätý, ktorý inšpiroval svätopiscov, zároveň inšpiruje aj nás čitateľov, a tým je prirodzené, že ten istý text vyvoláva v rôznych čitateľoch rôzne rezonancie a vedie k rôznym duchovným povzbudeniam. Božie slovo je nám dané pre našu spásu.
To, čo je zapísané v Biblii, nie sú príbehy o bájnych hrdinoch či mravoučné poučenia múdrych filozofov. Je to svedectvo o vzťahu medzi Bohom a človekom, ktorého vrcholným momentom je naše vykúpenie a končeným cieľom naša spása. Boh chce spasiť každého človeka, preto každý z nás sa má dať viesť Duchom Svätým na tejto ceste spásy.
Dnešný čitateľ môže mať ťažkosti s čítaním najmä niektorých častí Starého zákona, lebo naše myslenie, ale predovšetkým predstava Boha a vnímanie náboženstva, je neraz vzdialená od starovekého človeka. Preto na správne porozumenie biblických textov je potrebné čo najlepšie porozumieť historickým okolnostiam, spôsobu myslenia a výrazovým prostriedkom tej doby, v ktorej ten-ktorý autor žil. Biblia bola napísaná v troch jazykoch. Starý zákon v hebrejčine, malá časť v aramejčine a len pár kníh v gréčtine. Celý Nový zákon bol zapísaný v gréčtine. Štúdium týchto jazykov pomáha porozumieť nielen kultúru a myslenie danej doby, ale vedie k správnemu odhaleniu zmyslu a posolstva biblických textov.
Biblia
Pre správny prístup k Svätému písmu a jeho výklad je dôležitá náuka o inšpirácii, lebo práve inšpirácia odlišuje Sväté písmo od svetskej literatúry. Výraz pochádza z latinčiny a doslova znamená „vdýchnutie“. Označujeme ním pravdu viery, že prvým autorom Svätého písma je Boh, ale zároveň sa plne uznáva dôležitosť ľudských autorov, ktorí tieto texty napísali a ktorých voláme „svätopisci“. Presvedčenie o inšpirovanosti biblických textov mal už židovský národ o knihách Starého zákona, ktoré aj prví kresťania prijali, ako dosvedčujú Pavlove slová v Druhom liste Timotejovi: „Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo“ (2 Tim 3, 16 - 17).
Úloha ľudského autora sa preto nemôže chápať mechanicky a pasívne. Božia milosť inšpirácie rešpektuje schopnosti svätopisca a jeho slobodu. Dôkazom toho je rôznorodosť štýlu a vyjadrovania, ktorú vidíme u rôznych svätopiscov. Dokument Druhého vatikánskeho koncilu Dei verbum o tejto spolupráci Boha a človeka uvádza: „Na napísanie posvätných kníh si Boh vyvolil ľudí a použil ich tak, že oni uplatnili svoje schopnosti a sily, no on účinkoval v nich a skrze nich, aby napísali ako skutoční autori všetko to a len to, čo on sám chcel“ (DV 11). Uvedený citát zdôrazňuje, že neomylnosť Svätého písma sa vzťahuje na jeho úlohu viesť nás k spáse, pričom vychádza z pevného presvedčenia, že jeho autorom je Boh.
Dostupnosť Biblie dnes
To, čo spája všetkých kresťanov, je veľká úcta k Božiemu slovu, ktoré je zapísané vo Svätom písme. Dnes už nikto nemôže povedať, že nemá možnosť kedykoľvek sa doň začítať. Či v klasickej knižnej podobe niekde v pohodlí domova, alebo vo svojom mobilnom zariadení prakticky kdekoľvek. Nie je problém stiahnuť si niektorú z biblických aplikácií, ktoré ponúkajú nielen desiatky prekladov samotného biblického textu, ale aj veľa rôznych námetov, ako s ním pracovať.
Cirkev naliehavo pozýva všetkých veriacich v Krista, aby častým čítaním Svätého písma nadobudli „vznešené poznanie Krista Ježiša“ (Flp 3, 8). Lebo „nepoznať Písmo znamená nepoznať Krista“. Buď prostredníctvom liturgie, ktorá oplýva Božími výrokmi, alebo nábožným čítaním, prípadne pomocou iných na to vhodných prostriedkov.
Biblia preskúmaná - Stručná história
Dnešná dostupnosť biblických textov má svoje nespochybniteľné výhody pre náš duchovný život. Je tu však aj jedno úskalie: nie každý, kto si Sväté písmo číta, je schopný si ho aj správne interpretovať. A nájdu sa aj takí, ktorí jeho význam úmyselne prekrúcajú, resp. zneužívajú vo svoj osobný prospech. A to už je veľký problém.
Počúvanie a následné prijímanie Božieho slova je teda v rozpore s jeho zneužívaním vo svoj osobný prospech. Je to priam diabolský prístup, ktorý nachádzame nielen na začiatku knihy Genezis, ale aj v evanjeliách. Takýto diabolský prístup môžeme vnímať u každého, kto sám podľa Božieho slova nežije, neprijíma ho, ale cynicky ho využíva na dosiahnutie svojich osobných cieľov. Radi sa k tomu uchyľujú liberálne uvažujúci, keď pri rôznych hodnotových témach paušálne pripomínajú „miluj blížneho svojho“, pričom sami nechápu, čo tento z kontextu vytrhnutý výrok vlastne znamená. Nezaostávajú však za nimi ani bojovníci na opačnej strane barikády, ktorí síce radi citujú Božie slovo v snahe získať si našu pozornosť a priazeň, no ich život nie vždy svedčí o tom, že podľa Božieho slova aj konajú.
Božie slovo má podnecovať dialóg, no nesmie byť zdrojom konfliktov a napätí, nesmie viesť k nevraživosti medzi ľuďmi a už vôbec nie ku krviprelievaniu. Nemožno konať násilie v mene Boha! Ale nemožno sa o Božie slovo opierať ani pri akýchkoľvek nenávistných prejavoch, veď Boh chce, aby sme milovali aj svojich nepriateľov, teda aby sme sa s nimi dokázali aspoň slušne a vecne porozprávať.