Horné Opatovce, kedysi jedna z najväčších obcí v Žiarskej kotline, dnes už neexistujú. Jej príbeh je spojený s divokou industrializáciou Slovenska v 50. rokoch 20. storočia a s ekologickou katastrofou, ktorá viedla k jej zániku. Dnes už bývalú dedinu pripomína len kostol sv. Vavrinca, ktorý je v súčasnosti kultúrnou pamiatkou, a cintorín pri súčasnom závode.
Kostol sv. Vavrinca v Horných Opatovciach
História Obce
Na území obce sa nachádzalo sídlisko a pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, ktoré je významné z historického hľadiska. V písomnom zázname beňadického opátstva sa spomína v roku 1253 ako terra Apáthy de Grana. Obyvatelia osady sa prevažne venovali poľnohospodárstvu, ale aj furmanke, obchodovaniu. Osud obce Horné Opatovce nebol jednoduchý.
Trpela častými lúpežnými vpádmi šášovských kastelánov. V dôsledku polohy obce (v blízkosti križovatky ciest smerom na Zvolen, Kremnicu, Banskú Štiavnicu a Hronský Beňadik) bola svedkom rôznych vojnových ťažení a drancovania počnúc tureckým. V 17. a 18. storočí to boli boje medzi cisárskymi a povstaleckými vojskami, ako aj rôzne vojenské ťaženia smerom na Kremnicu. V novodobejšej histórii 1. a 2. svetová vojna. Mnohé tieto útrapy obec poškodili, ale nikdy ju nezničili.
Horné Opatovce v roku 1914
Výstavba Kovohút Hron a Zánik Obce
Výstavbou Kovohút Hron sa začal zánik obce. V decembri roku 1950 bolo prijaté uznesenie československej vlády v Prahe o zriadení Kovohút Hron vo Sv. Kríži nad Hronom. Samotné rozhodnutie o výstavbe hlinikárne v Československu a jej umiestnení na katastrálnom území obce Horné Opatovce malo politické a vojensko-strategické dôvody (miesto bolo údajne vybrané na odporúčanie vtedajších sovietskych expertov). Bol to následok rozdelenia Európy po roku 1948, keď na dovoz hliníka do Československa bolo uvalené embargo. Celý projekt bol prísne utajený a občania, ktorým na pozemkoch vymeriavali miesto pre novú továreň, ani nevedeli čo sa v nej bude vyrábať.
Prípravné stavebné práce sa začali v jarných mesiacoch roku 1951 a už 29. augusta 1953 bol závod dokončený a začal sa vyrábať prvý elektrolytický hliník. Výroba hliníka priniesla závažné problémy, ktoré ako keby nebol nikto predpokladal. Najvážnejším problémom bola práve elektrolytická výroba hliníka. Z jeho výroby sa dostávali do ovzdušia exhaláty fluóru, polycyklické uhľovodíky (dechty), prach s obsahom oxidu hlinitého a uhlíka, oxid uhoľnatý a uhličitý. V tom čase nebolo plne zabezpečené ich zachytenie a likvidácia, čím zamorovali životné prostredie v šírom okolí závodu.
Zamorovanie a poškodzovanie životného prostredia sa v najväčšej miere prejavilo na zlej ekologickej situácií v obci Horné Opatovce. Obec bola len niekoľko stoviek metrov od hlinikárne a navyše v smere prevládajúcich vetrov. To, že niečo nie je v poriadku, po spustení výroby hliníka, si začali všímať aj samotní obyvatelia obce. Okná po umytí boli v krátkom čase opäť špinavé, deti ktoré sa hrali vonku prichádzali domov ufúľané, čoraz viac boli chorľavé. Nemohli vonku sušiť opranú bielizeň. Všetko pokrývala čierna mastná hmota.
Neskôr sa tento stav začal prejavovať aj na živočíchoch. Dobytok počas pastvy nevládal stáť na nohách, začali hynúť včely a aj ostatný hmyz. Postupne prestali rodiť aj stromy. Aj keď sa v hlinikárni postupne robili rôzne opatrenia na zníženie emisií, začalo sa v rokoch uvažovať o presídlení obce. V roku 1960 československá vláda prijala uznesenie o likvidácii dediny. V tom čase žilo v obci takmer 1400 obyvateľov v 228 domoch.
Obec Horné Opatovce, v pozadí hlinikáreň
Toto rozhodnutie zmenilo životy všetkým Opatovčanom. Postupné vysťahovanie dediny trvalo takmer 10 rokov. Ľudia sa sťahovali, využívajúc na to skromné náhrady za domy, hlavne podľa svojho zamestnania. Bolo to najmä do Žiaru nad Hronom a Hliníka nad Hronom, ale aj po celej republike. Bývalá vláda Československej socialistickej republiky uznesením č. 188 rozhodla o likvidácii obce k 31. júlu 1969.
Dnes už bývalú dedinu, ktorá bolo svojho času jednou z najväčších v Žiarskej kotline, pripomína len kostol, ktorý je v súčasnosti kultúrnou pamiatkou a cintorín pri súčasnom závode. Po roku 1989 sa okolo kostola začali sústreďovať rodáci, ktorí boli v minulosti vysťahovaní. Založili občianske združenie ktoré sa zameralo na záchranu kostola sv. Vavrinca, ktorý akoby zázrakom ešte zostal stáť. Každoročne organizujú stretnutie rodákov. Horné Opatovce už 55 rokov neexistujú. Nežije tam nikto, zostal iba krásny kostol, budova školy, smetiská a pamätníci, ktorí sa tam raz za rok stretnú pri veľkej makete obce. To všetko preto, že v ich susedstve v 50. rokoch minulého storočia postavili hlinikáreň v Žiari nad Hronom.
Keď budete prechádzať autom po rýchlostnej ceste, po ľavej strane uvidíte známe hlinikárne a po pravej strane zas skládky odpadu. Nikto nevenuje väčšiu pozornosť okoliu a chce mať tento úsek čo najrýchlejšie za sebou. Nielen nevábne prostredie, kedy vysoké komíny sa prsia v krásnej prírode, ale aj jemne zapáchajúce skládky odpadu, ktoré tu ostanú niekoľko desaťročí.
Spomienky Miestnych Obyvateľov
Miestni obyvatelia spomínajú, že čoraz častejšie sa stávalo, že čerstvo umyté okná na domoch boli na druhý deň čierne. Deti, ktoré sa hrali na miestnom ihrisku, prišli domov čierne a kašlali. Mária Kadlecová, ktorá mala vtedy 10 rokov spomína, že keď sa išli hrať do inej dediny, tak nechápali, prečo tam nie sú deti ufúľané. Postupne sa začal zhoršovať zdravotný stav detí. Dobytok či ovce sa nedokázali udržať na nohách, včely hynuli a keď napadol sneh, na druhý deň bol čierny.
Životu v Opatovciach škodil hlavne fluorovodík, polycyklické uhľovodíky, oxid siričitý, oxid hlinitý, arzén, uhlíkový prach a množstvo ťažkých kovov, ktoré vychádzali z miestnej hlinikárne.
Miestni na toto obdobie spomínajú, že nikomu sa nechcelo z rodnej dediny odísť, ale keď videli v akom prostredí by mali žiť, pristúpili ku kompenzácii, ktorá ani zďaleka nepokryla základné majetkové potreby. Ľudia sa odsťahovali do Žiaru či do priľahlých obcí. Aj vďaka tomu sa popretŕhali veľmi silné rodinné a priateľské putá. Obec začala byť vysťahovávaná v roku 1960 a v roku 1969 ju úrady zrušili. Proste po 894 rokoch dedina prestala existovať.
Horné Opatovce - dedina duchov
Kostol sv. Vavrinca
Aj keď nájdete na internete rôzne reportáže o tom, že je to slovenský Pripiať pri Černobyle, dnes tu nenájdete veľa budov. Tie boli postupne strhnuté alebo zarástli trávou. Tie, ktoré ešte stoja silou vôle, sú však neprístupné a ohradené polovičatým plotom. Jediné, čo sa tu drží nad zemou s hrdosťou, je miestny kostol. Kostol svätého Vavrinca ako keby do tohto prostredia nepatril. Zvonku je krásne upravený, okolitý trávnik je pravidelne kosený a dokonca tu nájdete aj maličké infocentrum s maketou dediny pred vysťahovaním.
V sobotu 10. septembra smerovali kroky rodákov z Horných Opatoviec, ale i veriacich zo širokého okolia a celého Slovenska do zaniknutej obce Horné Opatovce. V Kostole sv. Vavrinca si pripomenuli 100. výročie posvätenia miestneho kostola - jedinej zachovanej pamiatky, ktorá sa týči ako memento pre všetkých, ktorí nezabudli, ako aj pre ďalších potomkov.
Slávnostnú svätú omšu celebroval spolu s prítomnými kňazmi farár Jozef Kuna, ktorý v súčasnosti pôsobí v Dolnej Súči. Svätej omše sa mal zúčastniť aj už nedávno zosnulý banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž. Na začiatku bohoslužby si ho prítomní pripomenuli listom, ktorý venoval práve rodákom a pamätníkom tejto dnes už zaniknutej obce. Veriacim sa prihovoril i predseda Občianskeho združenia Horné Opatovce Jozef Hlinka.
Storočnica kostola sa však nespájala iba so svätou omšou. Pre návštevníkov bol pripravený i ďalší celodenný program. Hneď po skončení liturgie sa premietal film o kostole a obci, ktorý pripravil Jozef Hlinka. Tí, ktorí zostali dlhšie, určite si nenechali ujsť koncerty, ktoré sa konali tak isto priamo v chráme. Svojím spevom pohladila duše návštevníkov Magda Poloňová, vedúca speváckeho súboru Holúbky z Kríža. Prítomní sa počas celodenných osláv mohli pohostiť v parku priamo pri kostole. Stretli sa tu tak so svojimi rodákmi, priateľmi a známymi, ktorých už možno dlhé roky nevideli, a práve o to boli ich zvítania srdečnejšie.
Kostol sv. Vavrinca v Horných Opatovciach
Ohrozenie Kostola Zosuvom Pôdy
Kostolu svätého Vavrinca v Horných Opatovciach, jedinej zachovanej spomienke na zaniknutú obec, hrozí deštrukcia kvôli zosuvu pôdy. Na podnet portálu aktuality.sk tam v júni geológovia Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra vykonali geologický prieskum. Výsledky prieskumu ukázali, že situácia je vážna, poškodenie hrozí kostolu, aj neďalekej skládke odpadu. Odporúčajú preto zosuv pôdy na tomto mieste zaradiť do programu prevencie a manažmentu zosuvných rizík.
Kostol sv. Vavrinca v Horných Opatovciach je miestom, kde sa roky schádzali rodáci, ktorí sa o historický objekt starali. V poslednom období je stav kostola značne poškodený, na opadávajúce kusy muriva, omietky, praskanie stien, aj zvlnenie terénu, už nejaký čas upozorňuje aj predsedníčka Občianskeho združenia Horné Opatovce, Mária Kadlecová, podľa ktorej veľké problémy robí i spodná voda, ktorá narušuje statiku kostola. Situáciu ohľadom stavu kostola vníma veľmi zle.
Podľa geológov zosuv pôdy sa na mieste výrazne zaktivizoval už od októbra roku 2020. Odporúčajú postupovať v činnostiach tak, aby boli vykonané inžinierskogeologické prieskumy smerujúce k návrhu sanácie územia a na základe statického posudku sanácia objektu kostola a objektov v jeho okolí. Zároveň tak, ako bolo konštatované v statickom posudku z novembra 2023, kostol musí byť uzavretý pre verejnosť a pohyb osôb musí byť povolený iba v rámci ďalších úkonov diagnostiky, monitorovania a prieskumu.
Aktívny zosuv odporúčajú zaradiť do Programu prevencie a manažmentu zosuvných rizík (2021 - 2029), ktorý vypracúva a aktualizuje Ministerstvo životného prostredia SR, z uvedených dôvodov medzi lokality navrhnuté na IG prieskum, následnú sanáciu a prípadne na monitorovanie s prioritou (stupňom zosuvného rizika) R4 - veľmi vysoká významnosť. Bez bezodkladného vykonania uvedených opatrení hrozí veľmi veľké riziko poškodzovania Kostola sv.
Mesto situáciu označilo za havarijný stav, v priebehu budúceho týždňa by sa v rámci opatrení malo okolo kostola zriadiť mobilné oplotenie.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1253 | Prvá písomná zmienka o obci ako terra Apáthy de Grana |
| 1950 | Uznesenie o zriadení Kovohút Hron |
| 1953 | Začiatok výroby hliníka v Kovohutách Hron |
| 1960 | Uznesenie o likvidácii obce |
| 1969 | Oficiálna likvidácia obce Horné Opatovce |
Kľúčové míľniky v histórii Horných Opatoviec
Súčasnosť
Pri našich túlačkách po Slovensku sme sa už párkrát stretli so zaniknutými dedinami. Napríklad Piesky a Kalište v Starohorských vrchoch, Čabrať na Krupinskej planine či Ruské v Bukovských vrchoch. Všetky tieto miesta ma vždy fascinovali svojím genius loci. Hoci dôvody ich zániku boli rôzne, po väčšine z nich zostal len cintorín a kostol.
Horné Opatovce boli doslova vyhodené na smetisko dejín! Našťastie, vedľa išla stará lesná cesta a tou sme s malou zachádzkou vyšli na Kečku. Tu sme sa už ocitli na červenej turistickej značke, ktorá vedie zo Žiaru nad Hronom do Sklených Teplíc.