Školský Úrad Kláštor pod Znievom a jeho história v kontexte archívu v Martine a sociálneho zariadenia Dobrý Pastier

Dejiny Štátneho archívu v Martine sa začali písať v roku 1923. V tomto období ešte vystupoval pod názvom Župný archív a jeho úlohou bolo uchovávať a sprístupňovať spisový materiál bývalej Turčianskej župy a novovzniknutého Okresného úradu v Turčianskom Sv. Martine.

Z dôvodu vojnových udalostí druhej svetovej vojny bola činnosť župného archívu zastavená a obnovená až v roku 1951. Táto obnova činnosti súvisela s výnosom Povereníctva vnútra Krajského národného výboru v Žiline, ktorým malo dôjsť k usporiadaniu spisového materiálu všetkých verejných archívov v kraji. Na uznesení Rady Okresného národného výboru v Martine bol výnos prerokovaný dňa 6. júna 1951.

Výsledkom bolo ustanovenie povereného zamestnanca, ktorý mal vykonávať dozor nad správou archívu bývalej Turčianskej župy, mestského archívu a archívu ONV v Martine a zároveň takého, ktorý usporiada archívny materiál pre potreby verejnosti. Na túto neľahkú úlohu bol vybraný odborný archívny pracovník Dr. Pavol Halaša, v tom čase zamestnaný v Slovenskej národnej knižnici v Bystričke. On sám prejavil ochotu usporiadať archívny materiál, a to po dobu 4 hodiny denne až do úplného usporiadania.

O rok neskôr bol Dr. Halaša Radou ONV v Martine na základe nariadenia Referátu pre vnútorné veci KNV v Žiline poverený vedením jedného okresného archívu, ktorý mal riadiť činnosť všetkých archívov pôsobiacich v okrese po stránke odbornej a organizačnej a bol by akousi spojkou medzi archívmi a registratúrami miestnych národných výborov a krajským archívom. Dr. Halaša mal na túto funkciu predpoklady, nakoľko si svoju prácu odborného archívneho pracovníka plnil zodpovedne a okrem toho už od roku 1925 sa venoval bibliografickej a dokumentačnej činnosti pre Maticu Slovenskú. Redigoval aj časopis Slovenskej národnej knižnice „Slovenská bibliografia“, ktorá sa venovala zachytávaniu vývoja slovenskej literatúry po roku 1945.

Už od počiatku svojej činnosti však archív zápasil so zlým priestorovým umiestnením. Archívne miestnosti sa nachádzali v prízemí starého župného domu a neskoršom sídle okresného úradu. Riešenie týchto problémov už čakalo na nového pracovníka, ktorý do služby okresného archivára pri ONV v Martine nastúpil 15. novembra 1955. Bol ním Martin Oríšek, bývalý školský inšpektor v Turčianskom Sv. Martine, Košiciach a Gelnici a od 1. januára 1940 na nútenej penzií v Martine, z dôvodu obhajovania Československej republiky a prezidenta Dr.

Ako prvé do čoho sa pustil hneď po nastúpení do úradu bolo uskutočnenie prieskumu archívnych priestorov a do zistenia stavu usporiadania a spracovania archívnych fondov. Počet archívnych fondov z roka na rok narastal. S narastajúcim počtom archívnych fondov bolo potrebné prijať ďalšiu kvalifikovanú pracovnú silu. V roku 1961 na miesto archívnej pracovníčky nastúpila Anna Krivošíková, ktorá v archíve pracovala nepretržite až do roku 1984.

Nasledujúci rok 1962 požiadal okresný archivár Martin Oríšek o uvoľnenie zo zamestnania. Svoju žiadosť odôvodnil nutnosťou uvoľnenia svojho pracovného miesta pre nových, mladých promovaných archivárov. Podľa rozhodnutia ONV v Martine, odboru pre vnútorné veci v Martin bol s ním rozviazaný pracovný pomer dňom 16. augusta 1962. Na uvoľnené miesto vedúceho archívu nastúpila Pavlína Valková, ktorá vo funkcií vedúcej a neskôr riaditeľky okresného archívu zotrvala až do roku 1999, kedy odišla do dôchodku. Jej prvoradým cieľom bolo zabezpečenie vhodnejších priestorov pre uchovávanie archívneho materiálu. V roku 1965 sa jej snaha vyplatila, nakoľko bola uskutočnená čiastočná prestavba budovy okresného archívu. Bola vybudovaná a zariadená nová pracovňa a študovňa.

V roku 1969 bolo okresnému archívu pridelené tretie systematizované pracovné miesto, a to administratívnej pracovníčky. Na toto miesto bola od 1. Problém s nevhodnosť priestorov, v ktorých sa nachádzal okresný archív však pretrvával aj naďalej, dokonca vzišla aj požiadavka na vybudovanie novej účelovej budovy. V septembri roku 1973 sa archív predsa len sťahoval do novej budovy. Bola to práve novostavba budovy ONV. Toto premiestnenie však bolo len dočasné, a to z dôvodu rekonštrukcie budovy bývalého župného úradu na Daxnerovej ulici, pre účely galérie.

Čo sa týkalo stavu archívneho materiálu podľa správy z roku 1973 bolo v archíve umiestnených celkovo 180 fondov v celkovom rozsahu 1200 bm. K definitívnemu vysťahovaniu okresného archívu z budovy bývalého župného domu do náhradných priestorov sa uskutočnilo v roku 1978. Keďže samostatná budova okresného archívu bola v nedohľadne časť materiálu a kancelárie museli byť presťahované do budovy ONV a väčšia časť do priestorov bývalej meštianskej školy vo Vrútkach. Náhradné priestory vo Vrútkach boli absolútne nevyhovujúce pre archivovanie a vôbec neposkytovala vhodné pracovné podmienky. Spôsobilo ho prasknutie vodovodného potrubia, čo malo za následok zvlhnutie a následné znehodnotenie archívneho materiálu v depozite.

V priebehu roku 1983 sa preto začali prípravy na výstavbu vlastnej budovy archívu. Uskutočnil sa výber staveniska v obci Bystrička a zadaná projektová úloha na Okresný stavebný podnik v Martine. V roku 1987 bol Agrostavom Martin vykonaný geologický prieskum pozemku. Budova bola slávnostné odovzdaná do užívania 1. apríla 1993. Na slávnostnom otvorení sa okrem pracovníkov archívu zúčastnil aj zástupca MV SR odboru archívnictva a spisovej služby, okresného úradu, Obecného úradu v Bystričke a dodávateľ.

Zmeny nastali aj v personálnom zložení archívu. Od 1. Apríla 1984 nastúpila na miesto odbornej archivárky Mgr. Táňa Duchajová, absolventka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, odbor historické vedy. Ako odborná archívna pracovníčka pracovala v okresnom archíve do roku 2000, kedy sa stáva jeho riaditeľkou po odchode bývalej riaditeľky Pavlíny Valkovej do dôchodku. Na poste riaditeľky zotrvala až do konca augusta 2012, kedy sa rozhodla odísť do predčasného dôchodku. V roku 2013 bol na post riaditeľa zvolený PhDr. Ján Žucha. Od 1. novembra 2015 prijatím zákona 266/2015 Z. z. dochádza k zmene organizačnej štruktúry štátnych archívov.

Medzi tie najvýznamnejšie možno jednoznačne zaradiť fondy mestečiek, a to fond Mestečko Turany, Mestečka Mošovce, Mestečko Kláštor pod Znievom, Mestečko Martin a fondy Cechy mestečka Martin, Mošovce, Slovenské Pravno, Kláštor pod Znievom, Sučany. Bádateľskej verejnosti je na štúdium k dispozícií aj archívna knižnica. V roku 2019 obsahovala celkovo 4458 zväzkov kníh a časopisov. Archív v Martine svoju činnosť prezentoval predovšetkým formou rôznych besied, prednášok o archíve, exkurzií a dní otvorených dverí hlavne pre žiakov základných a stredných škôl, a to nielen na pôde samotného archívu ale formou výjazdov po jednotlivých školách.

Veľmi dôležitá je publikačná činnosť. Pracovníci archívu sa spolupodieľali pri zostavovaní monografií miest a obcí v Turci, napr. monografia mesta Vrútky, či monografia obce Slovenské Pravno. Taktiež prispeli niekoľkými článkami do celoslovenských periodík, ako napríklad „Fórum archivárov“ a „Archívny almanach“, ale aj niektorých regionálnych periodík, ako napríklad „Hlas Mošoviec“.

V kontexte škôl v Kláštore pod Znievom je zaujímavá informácia o stave okien na ZŠ F. Hrušovského. Okná na ZŠ F. Hrušovského v Kláštore pod Znievom sú v havarijnom stave, niektoré už ani neotvárajú, radšej ich pribili. Na tretej budove prvého gymnázia, ktoré ešte v 19. storočí založili v Kláštore pod Znievom, sa od svojho postavenia okná nevymieňali. Od roku 1936 sú tam stále tie isté. Starosta Maroš Halahija ich označil sa havarijné. Obec ako zriaďovateľ školy preto cez krajský školský úrad predložil projekt so žiadosťou na odstránenie havarijného stavu. Maroš Halahija odhaduje, že na výmenu asi 50 okien na celej škole budú potrebovať zhruba 130 tisíc eur.

S Vianocami si úzko spájame radosť z rozdania či prijatia vianočných darčekov a tento čas v nás vyvoláva aj tie emócie, kedy viac myslíme na druhých a máme viac otvorené srdcia. Práve táto téma nás inšpirovala k návšteve občianskeho združenia Dobrý Pastier v Kláštore pod Znievom, ktoré pár dní pred Vianocami, dňa 18. decembra v roku 2008 dostalo svoj vianočný darček v podobe oficiálneho povolenia k jeho vzniku zo strany Biskupského úradu v Banskej Bystrici a vďaka pomoci a požehnaniu dnes už zosnulého biskupa Rudolfa Baláža.

Stalo sa tak aj vďaka finančnej podpore Žilinského samosprávneho kraja a zásluhou húževnatého, obetavého a sociálne cítiaceho kňaza a správcu centra d.p. Závislosť a následné bezdomovectvo sa veľmi kruto vedia pohrať s osudom človeka - to dôstojný pán farár Vladimír Maslák pochopil už v Koši pri Prievidzi, keď si k svojim bežným kňazským povinnostiam dobrovoľne pridal aj vtedajšie pôsobenie v miestnom resocializačnom zariadení Provital. Tu nahliadol do psychiky človeka, ktorého trápi závislosť či už na drogách, alkohole alebo hracích automatoch. Keď spoznal týchto ľudí nielen zvonka, ale aj ich vnútro a pochopil ich trápenie, začal im pomáhať riešiť ich kríž.

V priestoroch v správe biskupského úradu v bývalom, v tom čase už schátralom kláštore, ktorého história sa datuje do roku 1251, do obdobia vlády uhorského kráľa Bela IV., z rozhodnutia ktorého tu bol založený premonštrátsky kláštor. Kláštorný komplex bol jedným z najvýznamnejších náboženských a vzdelanostných centier vtedajšieho Uhorska. Súčasťou je pútnický kostol Panny Márie z r. 1249, ktorý patrí k najstarším ranogotickým sakrálnym stavbám na Slovensku. Poskytujeme tu služby ľuďom od 18 rokov, pomoc pre širokú paletu ľudí, ktorí stratili bývanie, pre ľudí bez prístrešia, pre tých, ktorí už vyšli z detského domova po dovŕšení dospelosti, domov pre tých, ktorí prešli rozličnými závislosťami a stratili bývanie aj pre tých, ktorí prichádzajú po výkone trestu a nemajú sa kde vrátiť.

Ponúkame štyri služby: útulok, dom na polceste (ľudia, ktorí chodia do zamestnania a nemajú kde bývať), zariadenie pre seniorov a zariadenie opatrovateľskej služby. Bojujeme proti závislostiam a motivujeme ľudí, aby našli základné priority a vieru. Naši klienti sú vďační, že majú strechu nad hlavou, teplo a majú čo jesť a že sa im prejavuje pozornosť. Chováme asi 60-70 ošípaných, 40 ks hovädzieho dobytka, 250 oviec, 50 kôz, 14 koní a veľa hydiny. Sme sebestační vo varení, praní, žehlení, upratovaní aj pri stavebných, tesárskych či klampiarskych prácach. Každý, kto je zdravý, má prideľované práce podľa potreby. Naši klienti tu v Kláštore sú muži a 10 žien máme umiestnených v rehoľnej komunite sestier Vykupiteliek v neďalekom Vrícku. Máme takmer 30 zamestnancov vrátane desiatich invalidných dôchodcov, ktorí pracujú v našich ochranných dielňach otvorených v tomto roku, pričom niektorí z nich sú aj bývalí klienti. Obyvateľom tohto centra podľa potreby môžeme zabezpečiť pomoc lekára, psychológa alebo psychiatra. Duchovný život je tu bohatý. Čím viac sa modlíme, tým viac nás Pán Boh požehnáva.

Pomáhame aj ďalším sociálnym zariadeniam a charitám v okolí i po Slovensku s prídelom mäsa, zemiakov a iných vlastných produktov. Máme brilantné vzťahy s obcou a jej starostom, naši ľudia sa zapájajú do aktivačných prác v obci t.j. Človeku samozrejme chýba sloboda, zamestnanie a vlastný domov, ale na druhej strane si uvedomujem, že tu sa musí dodržiavať poriadok, inak by to nemohlo fungovať. Stalo sa aj tu, že niekto zlyhal a odišiel, ale po čase sa znovu vrátil; vždy sa môžeme vrátiť. Ľudia sme tu rôzni, ale snažíme sa vychádzať spolu dobre. Časť býva v kláštornej budove v izbách zhruba po štyroch a so spoločnými socilnymi zariadeniami na chodbe. Kúrime si v kachlových peciach. Budova oproti na druhej strane dvora je modernejšia, kde je už ústredné kúrenie a sociálne zariadenia máme na izbe.

Ráno býva budíček pred šiestou, potom káva a o pol siedmej sú ranné chvály. Nasledujú raňajky a potom Vladko rozdelí úlohy. O dvanástej sa modlíme ruženec a potom máme obed. Práce pokračujú v lete do pol piatej a v zime do pol štvrtej. V lete, keď pracujeme so senom, tak aj dlhšie. V zime zasa treba odhadzovať sneh atď.. V podvečer mávame sväté omše tu v našom kláštornom kostolíku. Momentálne sa opravuje dedinský kostol sv. Michala, tak teraz sv. omše bývajú aj za účasti veriacich z dediny. Potom mávame voľno, pozeráme televízor, ja si rád zahrám biliard alebo čítam večer knižku. Večierku máme o 22. hodine. Pracujeme aj v sobotu do obeda, potom väčšinou upratujeme. Ja mám na starosti psa, ktorý momentálne stráži objekt budúceho domova dôchodcov, ktorý sa nachádza neďaleko našich budov a mal by sa otvoriť do Vianoc.

Zariadenie Dobrý pastier môžeme na záver charakterizovať slovami p. „ Pomoc ľuďom v núdzi je ústredným bodom môjho života. Právo na dôstojný život a bývanie má každý človek. Život v útulku je jednou z príležitostí pre závislých ľudí a bez domova. Hneď na začiatku ľuďom hovorím, že nám ide aj o duchovnú terapiu. Ľudia, ktorí prichádzajú k nám, sa môžu rozhodnúť či majú o ňu záujem alebo nie.

V prehľadnej tabuľke uvádzame inštitúcie a podniky, ktoré sídlili v Martine a okolí:

Kláštor pod Znievom

tags: #skolsky #urad #klastor #pod #znievom