Dominanta Žiaru nad Hronom: História a silueta kostola

Žiar nad Hronom, mesto s bohatou históriou, sa nachádza v srdci Slovenska. Dominantou mesta je impozantný kostol, ktorý spolu s kaštieľom a areálom tvorí národnú kultúrnu pamiatku v ochrannom pásme.

V Žiarskej kotline začiatky prvotného osídlenia a ľudskej činnosti zistili archeológovia na základe náhodných nálezov z doby bronzovej a staršieho halštátu (15. - 6. stor. p.n.l.). To znamená, že územie kotliny bolo osídlené pred príchodom Slovanov. Z tejto doby pochádzajú nálezy bronzových ihlíc, nástrojov a dva meče.

Lehôtka pod Brehmi a jej historické pozadie

Vznik a prvé osídlenie obce Lehôtka pod Brehmi nie je historicky doložená. Na prelome 13. a 14. storočia obec, pôvodne občina, je historicky doložená až v roku 1391 pod názvom LEHOTHA. Ako manská osada patrila panstvu Revište a štvrtina z nej opátstvu v Hronskom Beňadiku. Po zániku hronsko-beňadického opátstva sa panstvo dostalo do vlastníctva ostrihomskej kapituly v r. V 17. storočí.

V novodobých dejinách Lehôtka pod Brehmi patrila pod okresy Nová Baňa a Žiar nad Hronom.

Koreň slova Lehota - Lehôtka vyvoláva predstavy vzniku osady ako Lehota - to bola osada, ktorá bola oslobodená na základe dohovoru so zemepánom od platenia naturálnych a finančných poplatkov na dohodnutú dobu.

V 12. a 13. storočí na území Slovenska bolo približne 50 takýchto obcí. Povinnosťou obyvateľov bolo rúbať a vyklčovať les, ako aj zúrodniť pôdu.

Podľa Jozefa Koštu z materiálov Genealógia Lehôtky pod Brehmi sa pôvodne obec ešte aj v 17. storočí nazývala Pod bralom Lehôtka alebo Lehôtka pod Bralo, čo by mohlo naznačovať, že pôvodne Lehôtka bola tesne pri Hrone povyše Močidla, teda skutočne pod Bralom, a že sa na terajšie miesto presídlila niekedy v 16. storočí. Podobný osud malo viac obcí pri Hrone.

Symbolika obce Lehôtka pod Brehmi

Historický symbol obce je jedinečný a vychádza zo znakov oblasti.

Obecný znak podľa heraldického výkladu na poľnohospodárstvo nijako nepoukazuje. Vidieť v ňom skôr cirkevný motív, a to aj napriek tomu, že v obci sa starý kostol vôbec nespomína a dnešný - zasvätený Božskému srdcu, je až z roku 1913. Moderné patronícium si skutočne zasluhuje osobitnú pozornosť, pretože historickým znakom je do stredu srdca postavený kríž, ktorý z oboch strán obkolesujú dve ratolesti.

Za erb obce bol navrhnutý červený štít, v ktorom sa vznáša strieborná (biela) silueta srdca. V strede srdca je zlatý (žltý) latinský kríž, ktorý horným zvislým brvnom srdce nevšedným spôsobom prekrýva. Spod kríža vyrastajú dve strieborné (biele) palmové ratolesti. Nad srdcom sa vznáša zlatá (žltá) zatvorená koruna.

V tejto podobe je erb Lehôtky pod Brehmi historicky verný, heraldicky správny, v domácej obecnej heraldickej tvorbe jedinečný, a aj umelecky veľmi pôsobivý.

Pečatidlo je z roku 1783.

Obec počtom obyvateľov patrí medzi malé komunity.

Jej obyvatelia pracovali prevažne ako roľníci v poľnohospodárstve.

Malá výmera poľnohospodárskej pôdy dávala malé výnosy, a preto sa obyvateľstvo zaoberá výrobou košíkov určených na prácu do baní a hutí, na prepravu rudy.

V roku 1736 boli v obci šiesti obchodníci.

Zdrojom ich obživy bolo obchodovanie s poľnohospodárskymi produktami. Obchodníci dostali pomenovanie bajulátor - podomoví obchodníci.

Zlepšenie životných podmienok nastáva až po zrušení poiddanstva.

Po definitívnom vydelení pôdy ajej výkupu sa obyvatelia zbavili feudálnej závislosti.

Časť obyvateľov obce Lehôtka pod Brehmi si našla prácu na železničnej trati Levice - Zvolen, ktorá bola daná do užívania v r.

Vznikom 1. ČSR sa podstatne nezlepšili životné podmienky. Miestne podmienky nedávali potrebné pracovné a zárobkové príležitosti.

Život obyvateľov a historické udalosti

Ľudia ťažko robili na políčkach, výnosy z nich uživili sotva l O rodín, a tak si obyvatelia pri- vyrábajú príležitostnými povozníckymi prácami v lese. V tom čase neboli v obci rozšírené remeslá. V obci žil jeden kováč a kolár, ktorí zabezpečovali potrebné opravy na hospodárskom náradí, jeden obuvník, traja murári a to bolo takmer všetko. Zásobovanie obyvateľstva zabezpečoval malý obchodík s krčmou.

V obci sa nachádzal mlyn, ktorý zabezpečoval mletie obilia aj pre blízke okolie.

Občania odchádzali za prácou na veľkostatky južného Slovenska a na Dolnú zem, až do prvej svetovej vojny chodili prevažne do Csanádskej župy. Doma ostávali starci a deti, čo malo za následok úpadok vlastného hospodárstva. Nábor na sezónne poľnohospodárske práce robili takzvaní gazdovia. Svoje skupiny začali organizovať už v zime.

Od najatých ľudí brali zálohy na cestovné a uzatvárali s nimi pracovné zmluvy. Gazdovia za každého sezónneho robotníka dostávali prémie. Na sezónne práce odchádzali celé rodiny - muž, žena i dospievajúce deti. Ubytovaní boli spravidla spoločne v humnách alebo maštaliach. Pracovali v ťažkých podmienkach od svitu do mrku za veľmi nízke mzdy. Priemerná mzda v roku 1900 v čase kosenia sena bola 80 halierov a 2 dl pálenky na jeden deň.

Mzda vo forme pálenky bola veľkým zlom pre sezónnych robotníkov, lebo ich zákonite viedla k alkoholizmu. Počas žatvy sa denná mzda pohybovala okolo 1,20 korún. K mzde patrila aj strava, ktorá sa podávala vo veľkých miskách pre 8 -10 ľudí. Z našej obce sa sezónni robotníci sústredili po Veľkej noci a na vozoch odchádzali do najbližšej, v tom čase vlakovej stanice v Handlovej.

Približne v roku 1923 obyvatelia odchádzajú prevažne do Francúzska, Belgicka, menej do Južnej Ameriky a Kanady. Do roku 1930 sa vysťahovalo z obce takmer 12 % obyvateľov. Ťažko pracovali ako poľnohospodárski robotníci, menej obyvateľov získalo ťažkú prácu vo fabrikách alebo baniach. Neovládali jazyk, a tak sa vracali späť domov. Časť občanov sa po roku 1930 vracia živoriť domov, do rodnej obce, na svoje zanedbané hospodárstva.

Dopad svetových vojen na život v obci

II. svetová vojna a obdobie po nej ovplyvňuje a silne poznačuje život obyvateľov. Ľudia trpia nedostatkom potravín. Po vyhlásení Slovenského štátu 14. marca 1939 sa aj v obci Lehôtka pod Brehmi uskutočňujú zmeny. V obci bolo zrušené obecné zastupiteľstvo a funkcia obecného starostu bola nahradená obecnou radou na čele s vládnym komisárom.

Počas Slovenského štátu na východný front proti ZSSR narukovalo 10 vojakov z obce. V bojoch nikto nepadol. Na stranu Červenej armády prebehol jeden vojak - Jozef Harach. V zmysle Ochrannej zmluvy s Nemeckom bol Slovenský štát povinný dodať okrem poľnohospodárskych produktov, dreva, rôznych surovín aj pracovné sily. Z obce odišlo na práce do Nemecka a protektorátu Čiech a Moravy 28 občanov. Muži pracovali vo fabrikách a ženy na poľnohospodárskych prácach.

Pracovné príležitosti, a tým aj zlepšenie svojho života po oslobodení, nachádzajú pri odstraňovaní vojnových škôd. V rámci industrializácie Slovenska boli v roku 1951 v Hliníku nad Hronom novovybudované Pohronské strojárne, bola otvorená zlieváreň a strojárenská prevádzka zameraná na výrobu zariadení pre banskú technológiu. V tesnej blízkosti chotára našej obce 24. novembra 1951 sa začala výstavba hlinikárne KOVOHUTY HRON, národný podnik. Výstavba bola daná do prevádzky 29. Exhaláty z novopostaveného závodu v Žiari nad Hronom obmedzujú a zužujú poľnohospodársku výrobu.

Na jar 1956 do obce prišla pracovná skupina z povereníctva, zložená z odborníkov na životné prostredie, preskúmala zdravotný stav zvierat. Príčinou veľkého uhynú dobytka bola otrava fluórom. Všetok hovädzí dobytok sa musel v stádach Horných Opatoviec a Lehôtky pod Brehmi zlikvidovať. Otázka zvierat bola doriešená a bolo treba riešiť situáciu ľudí. Na základe administratívnych opatrení bol vyhlásený stavebný uzáver v Lehôtke pod Brehmi a vysťahovaním všetkých obyvateľov Horných Opatoviec, ktoré sa započalo v roku 1961.

Vývoj počtu obyvateľov obce

1939 - 447 obyvateľov. Pohyb počtu obyvateľov súvisí so sociálnymi a ekonomickými podmienkami, ktoré sú dôsledkom svetových vojen, alebo spokojných sľubných období. Najnižší počet obyvateľov bol zaznamenaný v r. 1869. Najvyšší počet obyvateľov obec registruje v r. 1955.

Obdobie nepokojov a vojen

V 16. storočí sa v dejiny Európy charakterizujú ako búrlivé, plné konfliktov, vojen a chorôb. Slovenský národ nebol výnimkou. Ľudia trpia rovnako v celej Európe. Pre naše územie sa veľkou pohromou stávajú vnútorné spory Ferdinanda Habsburského s Jánom Zápoľským a hlavne útoky a rabovanie Turkov. Obyvateľstvo a jeho sociálne položenie navyše sťažujú živelné pohromy, infekčné choroby, neúrodné roky a hlavne prechody vojsk, vyhľadávajúcich osady za účelom rabovačiek. Toto všetko sa dotýka aj našej malej obce. Navyše ľudí sužuje a ničí aj bezohľadnosť pánov šašovského hradu - Lipcseyovcov.

Za ich života prepukli spory o hranice majetkov panstva Šašov s Ostrihomskou kapitulou. S verdiktom v tomto spore Lipcseycovci nie sú spokojní a vyvolávajú násilnosti v lesoch Horných Opatoviec a Lehôtky. Ostrihomská kapitula podáva vr. Najvýznamnejším faktom bol zánik hronskobeňadického opátstva. Budovu tohto kláštora v r. Storočie, ktoré nasledovalo potom, je tiež nesmierne ťažké, pretože je poznačené bojom proti Turkom a odbojom proti Habsburgom. Utrpenia nieje stále dosť. Po odtiahnutí Bočkayových vojsk územie začali obsadzovať vojská Gabriela Betlema. V roku 1619 sa usídlili v Svätom Kríži nad Hronom a v Hliníku nad Hronom, kde zostali až do konca mája 1621. Pre obyvateľov to znamená nevyhnutnosť dodávať vojakom potraviny a krmivo pre kone.

Veľa slz vytieklo na zmučenú zem počas expanzie osmanskej ríše. Veľká turecká pohroma prišla v roku 1647 začiatkom apríla, keď Turci pod vedením bega Ibrahima vydrancovali Novú Baňu, Revište, Žarnovicu, Hliník nad Hronom a samozrejme aj na ceste stojacu Lehôtku pod Brehmi. Marec v roku 1663 sa stal opäť pre mnohých obyvateľov Žiarskej kotliny osudným. Kruté roky pre ľudský rod pretrvávajú naďalej. Ženy, deti, muži trpia nielen násilnosťami Turkov, ale svoju negatívnu úlohu zohrávajú aj cisárske vojská, ktoré sa nechávajú vydržiavať chudobným obyvateľstvom a krajinu drancujú horšie ako Turci.

Ľudia boli na pokraji akéhokoľvek vyčerpania, sú na konci svojich síl. Dolieha na nich hlad, bieda, mor a cholera. Utekajú. Prichyľujú ich iné kraje. Priaznivý vývoj života v 18. storočí je v Hornom Uhorsku poznačený atmosférou schyľovania sa k novému šľachtickému povstaniu. Vojská Františka II. Rákocziho už v roku 1703 ovládli takmer celé Slovensko. Povstanie ťažilo zo zlej situácie ľudu a pod vplyvom politických pohybov v západnej Európe, najmä vo Francúzsku, sa začali hlásať heslá o slobode.

Na jeseň v roku 1703 Rákocziho vojská prenikli do oblasti stredoslovenských banských miest, a tým aj na územie Žiarskej kotliny a obcí ležiacich v nej. Pri Svätom Kríži nad Hronom sa 20. novembra odohrala krvavá bitka, v ktorej Kuruci porazili cisárske vojská generála Šimona Forgacha. Ovládli Kríž a okolité obce, ktoré potom drancovali až do 28. novembra 1706 keď boli porazené Rákoczyho vojská. Vojsko strieda vojsko. Cisárski vojaci, ktorí sa tu usadili dobili, vypálili a delami dokončili dielo skazy. Šašovský hrad 27. Končia vojny a ťažké roky utrpenia pre pospolitý ľud.

Reformy Márie Terézie a revolučné roky

Vytúžená úľava však neprichádza, ale naopak zvyšovanie daní a poplatkov v súvislosti s odstraňovaním vojnových škôd. Panovníčka Mária Terézia v roku 1764 po rozpustení bratislavského snemu z dôvodu nesúhlasu jeho účastníkov zvýšiť štátne dane - a hlavne zdaniť šľachtický majetok - pristupuje k reformám hospodárskeho života. Mária Terézia 13. januára 1767 vydáva Urbár - nariadenie upravujúce jednotne vzťah a podiel daní poddaných a zemepánov. Avšak právomoci k výkonu tohto nariadenia neupravuje, ponecháva ich na stoličných, ktorí si zákon prispôsobujú na svoje.

Druhé desaťročie 19. storočia v rokoch 1814 -1816jepre obyvateľov Žiarskej kotliny poznačené strachom z vyčíňania zbojníckej bandy Ondreja Barana z Lutily. Lúpi a drancuje obce od Kremnice až po Hliník nad Hronom, spôsobuje chudobnému obyvateľstvu ďalšie utrpenie. Prepady kupcov vedú k obmedzeniu obchodu. Vinníkov chytia a v r.

Revolučné roky 1848 - 1849 sa dotkli nášho územia až v januári 1849, keď honvédi zvádzali pod velením vrchného veliteľa A. Gorgyeyho tvrdé boje s cisárskym vojskom generála Gotza Aulicha.

Prvá a druhá svetová vojna

V roku 1914 sa schyľovalo k vzniku 1. svetovej vojny. Obec bola opäť ťažko skúšaná. Mobilizácii sa nevyhli muži od 18 do 50 rokov. Malo to veľký dopad na rodiny a ich život. Obci vzali dva zvony na potrebu výroby ďalších zbraní, rekviroval sa dobytok a obilie. Nešťastia akoby nebolo stále dosť. Veľké suchá a tuhé zimy boli ďalšou pohromou pre život obyvateľov obce. Najväčšou katastrofou však bolo to, že na frontoch umierali a položili život pre svojvôľu bohatých mnohí zdraví a schopní ľudia. Medzi nimi boli aj obyvatelia Lehôtky pod Brehmi: Pavel Harach, Štefan Homola, Laurinec Kicko, Mikuláš Kicko, Ján Kmeť, Michal Kubík, Ján Mikuláš, Štefan Prôčka, Peter Sečkár, Juraj Šimko, Martin Toman a Ján Zaťko.

II. Už pri samotnom vzniku Slovenského štátu sa začalo formovať hnutie odporu. V našej lokalite strediskom hnutia bol Hliník nad Hronom. Významná tajná schôdzka sa uskutočnila v roku 1942 v lese Čičava. Za politické zmýšľanie boli z obce Lehôtka pod Brehmi trestaní a väznení Ján Pittner, Viliam Kmeť, Ján Harach a ďalší. Dňa 29. augusta 1944 Slovenská národná rada vyhlásila vznik povstania. Do povstaleckej armády narukovalo 15 občanov, z ktorých dvaja - Július Sutto a Jozef Kicko padli do zajatia.

Zo zajateckého tábora sa domov dostali až v júli 1945. Dňa 5.101944 nemecké voj ská, ktoré likvidovali povstanie, obsadili Hliník nad Hronom a bez boja aj Lehôtku pod Brehmi. Na kopci, nad dedinou čakalo niekoľko zakopaných povstaleckých vojakov na Nemcov. Partizánov však bolo málo, a tak sa bez boja presunuli do Banskej Štiavnice. V roku 1944 si občania vybudovali silný protitankový zátarás na ceste do Sklených Teplíc. Nebol využitý a občania ho po potlačení povstania museli rozobrať.

Povstanie v obci prebehlo bez boja. Počas týchto pohnutých dní svoje životy za slobodu položili občania Jozef Ivan - Huceje, ktorý ako spojka bol 3.10. Po čiastočnom potlačení povstania začiatkom decembra sa cez obec presúvajú jednotky ustupujúcej maďarskej armády, ktorej menšia skupina bola 15. Do obce dňa 22. decembra 1944 prišla skupina príslušníkov gestapa z Handlovej hľadajúc účastníkov odboja. Ján Vallo ušiel smerom k Hronu, a tak Nemci zaistili jeho otca, o osude ktorého sa nikto nedozvedel. Vtedajší richtár, ktorý musel sprevádzať Nemcov, zachránil hrdinským činom život Jánovi Pittnerovi. Po vianočných sviatkoch sa na niekoľko dní ubytovali v obci nemeckí vojaci, príslušníci SS divízie.

Likvidovali všetko, hlavne železničné trate, mosty, telegrafickú sieť. Dňa 8. februára 1945 vyhlásili Nemci evakuáciu obce, nikto sa však dobrovoľne neprihlásil a z obce nikto neodišiel. Obec strádala, lebo posledný prídel potravín dostali pred Vianocami 1944 a na nový prídel čakali až do marca 1945. Na jar sa blížila oslobodzovacia armáda. O tvrdosti bojov v lese nad Lehôtkou pod Brehmi svedčil aj vysoký počet mŕtvych na oboch stranách. Dňa 19. marca 1945 sa oslobodzovacia armáda dostala až po kostol. Obyvateľstvo sa ukrývalo vo svojich domoch, v pivniciach a v rôznych iných úkrytoch. Na bielu sobotu dňa 31. marca 1945 prestali boje a odstreľovanie obce. Veľkonočný ponde­ lok bol najsmutnejší v histórii obce, pretože obyvatelia šli hľadať a pochovávať mŕtvych. V obci pri kostole pochovali 7 vojakov Červenej armády.

Nepriaznivá situácia v obci pretrvávala aj po vojne.

tags: #ziar #nad #hronom #kostol #silueta