História a zrúcaniny: Kostol a hrad v Žiari nad Hronom

Žiar nad Hronom, mesto s bohatou históriou, sa nachádza v Žiarskej kotline na pravom brehu rieky Hron. Okrem bežnej cestnej komunikácie a elektr. železnice je tu dnes v rozbehu výstavba diaľnice. Dominantou regiónu sú nielen prírodné krásy, ale aj historické pamiatky, ktoré svedčia o búrlivej minulosti tohto územia. Medzi ne patrí aj zrúcanina kostola v Kupči a Šášovský hrad, ktoré sú svedkami dávnych čias.

Šášovský hrad: Strážca ciest a svedok histórie

Hrad v minulosti strážil križovatku ciest popri Hrone v smere na Zvolen a v smere na Kremnicu. Prvá zmienka o hrade sa objavuje v listine z roku 1253. Jeho majiteľom v tomto čase bol ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča a jeho príbuzní Peter a Vincent, ktorí ho údajne aj postavili. Za dávnych čias bol hrad strediskom provincie, zvanej Šúšolská a v starých listinách sa i spomína pod menom "Castrumde Susol".

Okolo roku 1250 začala výstavba Šášovského hradu, dlhého 75 metrov a širokého 16 metrov. Pôvodná dispozícia kamenného hradu s obrannou vežou, obytným palácom a obvodovou hradbou je charakteristická pre naše ranogotické hrady. Dominantné stavby tu predstavovali valcová veža pri vstupe na západnej strane a palác na východnej strane. Veža mala nepravidelný kruhový pôdorys s vnútorným priemerom 5,5 až 6,7 m a hrúbkou múru v prízemí okolo 3 m. Na podlhovastom nádvorí bola vykopaná kruhová cisterna ako jediný zdroj pitnej vody.

Na stredovekom feudálnom sídle sa najväčšie prestavby uskutočnili v 15. storočí. Táto stavebná aktivita spadá do obdobia zvýšeného stavebného ruchu v blízkych banských mestách - Kremnici a Banskej Štiavnici, ktorých rozkvet bol bezprostredne spojený s konjunktúrou ťažby drahých kovov. Do dispozície horného hradu pribudol severný palác dlhý 33 m. Na prízemí sa rozprestieralo päť funkčne odlišných miestností so samostatnými vstupmi. So stavbou severného paláca súvisela i väčšia spotreba vody, a tak uprostred nádvoria vyhĺbili druhú cisternu.

V omietke nad ohniskom sa zachovala unikátna kresba anonymného autora, na ktorej zobrazil pohľad na hrad pred jeho zničením. Neznámy autor zreteľne zobrazil hlavné časti horného hradu a bralo s prístupovou cestou pod ním. Dominantný východný palác je nakreslený so štyrmi štítmi sedlových striech, ozdobených vlajkami. Kresba zachytáva i severný palác, západným smerom klesajúce nádvorie, vežu nad vstupnou bránou a vežičku nad vstupom do prvého predhradia. Výrazne znížený obrys severného paláca a jeho clonenie južnou hradbou potvrdzujú, že autor rytiny bol inšpirovaný obrazom hradu, ktorý bolo vidieť pri vstupe z južnej strany hradného kopca. Ide o verné zobrazenie jednotlivých architektúr. Zobrazenú podobu nadobudol hrad po neskorogotickej prestavbe v 17. storočí.

Vodu z nádrže čerpali pomocou vedra zaveseného pravdepodobne na drevenej tyči vahadla. Okrem dažďových zrážok zo striech sa voda do cisterien zhromažďovala potrubím, ktorým pritekala z vyššie položených miest a prípadného prameňa. Konečné vyriešenie zásobovania vodou na Šášovskom hrade však predstavoval až trvalý zdroj - studňa v predhradí.

Súčasne v súlade so všeobecným zdokonaľovaním opevňovacích systémov od druhej polovice 15. storočia zdvojili vstupnú bránu do horného hradu jednoduchým barbakánom a opevnili južný svah hradného brala. Vzniklo tak malé trojuholníkové predhradie, uprostred ktorého bola studňa s vodnou hladinou v hĺbke približne 15 m. Oproti vstupnej bráne mimo opevnenia predhradia, vo vzdialenosti 22 m, bola do protiľahlého svahu vykopaná podlhovastá pivnica. Situovanie pivnice si vynútil nevhodný terén vnútri opevnenia. Jej vznik súvisel s hospodárskymi aktivitami majiteľov hradu. V pivnici sa pravdepodobne skladovalo pivo z hradného pivovaru, spomínaného v urbári z roku 1665. Juhovýchodným smerom od hradu sa mimo hradieb týčila vysunutá pevnosť, ktorá prevyšovala hradné bralo o 45 metrov. Akropolu pevnosti chránila kamenná hradba s pôdorysom v tvare nepravidelného päťuholníka, s vonkajšími rozmermi strán 16, 18, 15, 12 a 9 m. Pevnosť postavili pravdepodobne v prvej polovici 15. storočia v snahe zvýšiť obranyschopnosť hradu zabezpečením strategického bodu v jeho blízkosti.

V rokoch 1320-1329 boli na Šášove hradnými kastelánmi štiavnický komorný gróf Ján a Imrich Bečej. Roku 1336 bol na hrade kastelánom syn Imricha Bečeja, zvaný Vesszös (Prútkár), ktorý si násilne privlastnil šesť dedín, patriacich mestu Štiavnica. Jeho následníkom bol Ladislav Köbölkuthy (1352). Za kastelánstva Köbölkuthyho sa Štiavničania obrátili s písomnou sťažnosťou na kráľa Ľudovíta, ktorý rozkazom zo dňa 21. apríla 1352 vrátil privlastnené dediny Štiavničanom. Títo kasteláni znepokojovali i opátstvo hronsko-svätobeňadické, plienili ho a keď sa dalo, poškodzovali jeho majetky. Neobyčajne mnoho škôd narobili kasteláni Baška z Kostolian (1362) a Peter z Branča (roku 1373).

Roku 1390 kráľ Žigmund daroval hrad Lenšťakovi z Jelšavy, po ňom ho zdedil jeho syn Juraj. Roku 1401 bol majiteľom hradu Žigmund zo Štítnika, syn Jurajov, roku 1413 vzal kráľ hrad Šášov pánom Štítnickým a dal im zaň hrad Hrušovský, takže Šášov sa stal zas kráľovským majetkom. Roku 1424 kráľ Žigmund daroval Šášov svojej manželke, kráľovnej Barbore. V rokoch 1441-1447 bol kastelánom Šášova Peter Koller. Za kráľa Ladislava V. boli kastelánmi Šášova Peter Korláthi a Štefan Seči. Seči bol veľký nepriateľ Huňadyovského rodu a mal veľkú účasť na zosadení a popravení Ladislava Huňadyho. Po smrti kráľa Mateja vdova, Beatrice darovala Šášov jágerskému arcibiskupovi Urbanovi Dócimu z Veľkej Lúče, proti čomu v rokoch 1491 a 1515 energicky protestoval hronsko-svätobeňadický opát. Šášov boj majetkom rodiny Dóciovcov až do roku 1648, v tomto roku sa stal zas kráľovským majetkom. Roku 1677 sa zmocnilo Šášova vojsko Imricha Thökölyho a spustošilo ho.

V súčasnosti sa o hrad stará a postupne ho obnovuje Združenie na záchranu hradu Šášov. Pred výstupom na hrad zriadili dom s pamätnou izbou, kde si návštevníci môžu prezrieť etnografickú výstavu, menšie nálezy z hradu alebo sa niečo viac dozvedieť o histórii hradu.

Kostol v Kupči: Od sakrálnej stavby k zrúcanine

Neskoroklasicistický kostol s retardovanými prvkami baroka postavený v roku 1863. Vznikol na cirkevnom majeri Kupča a dal ho postaviť banskobystrický biskup Štefan Moyses pre svojich veriacich. Bol to jednoloďový kostol s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Fasády členili polkruhovo zakončené okná. Trojpodlažná veža bola zastrešená ihlancom.

Kupča bola pravdepodobne založená niekedy v období 18. storočia ako poľnohospodársky statok. Choval sa na ňom dobytok a produkovali poľnohospodárske výrobky pre potreby panstva v Kríži. Na výstavbu kostola bolo poukázaných 7 000 zlatých.

Po roku 1989 ľudia z majera Kupča postupne odišli a vandali začali likvidovať kostol, najskôr boli ukradnuté zvony, postupne vandali rozbíjali murivo a nakoniec na predaj išli orechové aleje, ako v tom období cenené drevo. Z kostolíka zostala zrúcanina, v určitom období s tabuľkou „Kultúrna pamiatka“.

Nárastom obyvateľstva nastala potreba vybudovania sakrálneho objektu pre potreby miestnych obyvateľov, keďže dochádzať na bohoslužby bolo ďaleko. V roku 1863 dal banskobystrický biskup Štefan Moyses, ktorý pôsobil v Kríži od roku 1851 až do svojej smrti v roku 1869, postaviť kostol zasvätený sv. Štefanovi. Prosperovanie majera panstvo využilo a koncom 19. storočia sa niektoré prevádzky dali do nájmu podnikateľom a panstvo už bralo peniaze len za nájom. Niektoré podniky prosperovali a darilo sa im, iné zase nie.

V období združstevňovania prebralo Kupču JRD v Žiari nad Hronom s pokračovaním hospodárskej výroby. Výstavbou ZSNP sa možnosti zamestnania zvyšovali, ľudia pomaly odchádzali a majer sa vyľudňoval. Poslední obyvatelia odišli z Kupče v roku 1974. Potom sa hospodárska etapa majera uzatvára. Nevšímavosť a devastácia zapríčinili jej úplný zánik. Kostol, už predtým málo využívaný, začal chátrať. Nemal sa o neho kto postarať. Cez poškodenú strechu začalo zatekať, múry sa oslabili a strecha sa zrútila. Zostali len obvodové steny, ktoré boli zbúrané, čím sa po viac ako 150 rokoch definitívne skončila história majera Kupča.

Tabuľka: Významné udalosti v histórii Šášovského hradu a kostola v Kupči

Rok Udalosť
1250 Začiatok výstavby Šášovského hradu
1253 Prvá písomná zmienka o Šášovskom hrade
1320-1329 Ján a Imrich Bečej hradnými kastelánmi na Šášove
1677 Vojsko Imricha Thökölyho sa zmocnilo Šášova a spustošilo ho
1863 Postavenie kostola v Kupči
1974 Poslední obyvatelia odišli z Kupče
Po 1989 Postupná devastácia kostola v Kupči

Mesto Žiar nad Hronom so svojimi historickými pamiatkami a prírodnými krásami ponúka návštevníkom pohľad do bohatej minulosti a zároveň priestor pre oddych a rekreáciu.

Šášovský hrad je na hradné hry pripravený

tags: #ziar #nad #hronom #kostol #zrucanina