Čo zlé dievčatá dostanú na Vianoce: tradície, tipy a inšpirácie pre dokonalé sviatky

Pri slove Vianoce sa v mysli každého človeka objaví niečo iné. Pre niekoho sú to sviatky pokoja a lásky, inému ako prvé napadne štedrá večera, Tichá noc či pieseň Last Christmas. Vianočné sviatky majú pre všetkých nezabudnuteľnú iskru, ktorú vidieť hlavne v očiach detí.

Sviatky prežívajú obzvlášť intenzívne, pretože ešte veria na mágiu, zázraky a na pár dní sa ponoria do rozprávky. „Malé deti majú magické myslenie. Znamená to, že veria na zázraky a rôzne bytosti. Patrí to do detského sveta, a tak prežívajú toto obdobie ako čarovné,“ hovorí psychologička a hrová terapeutka Silvia Érseková. Preto je dobré, ak rodičia uchopia Vianoce čo najvhodnejšie.

Sviatky môžu využiť na formovanie správnych hodnôt u detí, avšak nesprávnym prístupom môžu veľa pokaziť. Aké sú pre deti najkrajšie Vianoce? Vianoce slúžia na to, aby rodina trávila čas spoločne. Aby sme spomalili a vychutnávali si rodinné rituály a tradície, ktoré v nás vzbudzujú pocit spolupatričnosti.

„Deti sa majú zoznamovať práve s rodinnými tradíciami. Budú na to spomínať celý život a v dospelosti to bude mať vplyv na to, akým spôsobom budú tráviť Vianoce ony,“ hovorí Érseková. V budúcnosti totiž nebudú spomínať na to, aký drahý dar dostali, ale koľko krásnych chvíľ strávili s najbližšími. Najmä v prípade, kedy je dieťa s rodičmi stále menej.

„Deti by mali zažiť, že Vianoce nie sú len o prázdninách a darčekoch. Mali by cítiť, že teraz sme tu s nimi naozaj. Pozorne ich počúvame a užívame si prítomnosť jeden druhého,“ odporúča Érseková. Krásne Vianoce preto rozhodne nie sú o množstve darčekov, ale o zážitkoch s rodinou.

„Matkou som už takmer desať rokov a dnes s deťmi prežívame najkrajšie Vianoce v kruhu čo najširšej rodiny. Kedysi som si myslela, že ako mladý párik by sme si to mali vychutnať osamote. Zmenilo sa u nás veľa. Milujeme byť spolu. Spolu je najlepšie,“ hovorí o príklade naplnených Vianoc Adriana Kráľová, sprievodkyňa materstvom a matka troch detí.

„Našou špecialitou je dôraz na lásku a spoločnosť. Malá rodinná besiedka je u nás tradíciou. Počas Vianoc je viac priestoru, aby boli deti nielen s rodičmi, ale aj so širšou rodinou a naučili sa lepšie vnímať hodnotu vzťahov. Každý môže obohatiť toho druhého.

„Starí rodičia prinášajú do našej rodiny tradície. Radi rozprávajú príbehy z ich mladosti a detstva. Vďaka tomu deti získajú predstavu o tom, ako vyzeral svet pred niekoľkými desiatkami rokov, ako trávili Vianoce, čomu sa tešili, čo bolo dôležité,“ hovorí Érseková. Pre deti sú historky starých rodičov krajšie než akékoľvek rozprávky a cennejšie ako mnohé hmotné dary. Aj preto sú Vianoce ideálnym časom na posilnenie rodinného ducha.

„Na Štedrý deň sme s rodičmi. Na Prvý sviatok vianočný sa stretávame úplne všetci. Aj tento rok sa stretneme v našom dome štyri generácie od prastarej mamy Emy po môjho najmladšieho syna Gabriela. Je nás presne devätnásť. Sme naozaj veľká rodina.

Darčeky, ktoré potešia

Žiadny rodič nezabudne ani na klasické darčeky pre deti. Tie by však nemali byť hlavnou témou. A už vôbec by sviatky nemali byť o hneve, ak dieťa nedostane všetko vysnívané. „Môžete sa dopredu dohodnúť, kto si koľko darčekov a v akej hodnote môže želať. Odporúčam, aby deti dostali jednu vec z dlhého listu želaní, nie však všetko, aj keď na to máte peniaze. Takýmto spôsobom im odkazujete, že darčeky nie sú na prvom mieste,“ radí Érseková a dodáva, že ak rodičia chcú na Vianoce kompenzovať nedostatočnú pozornosť materiálnymi darmi, deťom len uškodia.

„Stratia sa hodnoty a ideály. Budú sa hnať len za materiálnymi vecami, darčekmi, jedlom, drahými zážitkami a nebudú šťastné. Budú sa porovnávať s inými a nebudú si vedieť vážiť to, čo majú. Pokrivia sa im hodnoty, kedy ľudia a dobré vzťahy s nimi budú až na poslednom mieste,“ vysvetľuje psychologička. Na takomto správaní sa však niekedy podpisuje širšia rodina, ktorá sa snaží predbiehať v tom, čo dieťaťu dá. Lenže láska sa nedá pretaviť do ceny.

„Dnešní starí rodičia majú potrebu zasypať deti kopou nezmyslov a plastov. Počúvam: 'Vraj starká môže, pretože je starká'. Namiesto skutočných hodnôt ľudia podľahli konzumu, vlastnému vylepšovaniu pred deťmi a predbiehajú sa, kto dá viac. Zabudlo sa na ekológiu a na to, že v živote je najvyššia hodnota láska.

Mnoho rodičov rieši dilemu, či deťom nepokazia detstvo, ak im prezradia, že na Vianoce darčeky nosia blízki. Bojujú aj s tým, ako zareagujú v kolektíve. Pre deti to však nie je podstatné. „Je na rodičoch, ako sa rozhodnú. Nie je nič zlé na tom, ak deťom povedia, že darčeky si dávame preto, lebo sa milujeme a je to jedna z foriem, ako lásku vyjadriť,“ hovorí Érseková a dodáva, že nie je problém ani povedať, že darčeky nosí Ježiško.

Dieťa sa však už na základnej škole môže dostať do kontaktu s inými, ktoré na Ježiška neveria. Bude konfrontované s odlišnými príbehmi, aké mu hovorili rodičia. Netreba sa toho však báť. „Je to v poriadku. Môžete im povedať, že tie deti to majú tak a vy to máte takto. Deti v školskom veku už často minimálne tušia tajomstvo okolo darčekov a niekedy tú hru s nami ešte hrajú kvôli nám,“ dodáva psychologička.

Tipy na krásne Vianoce s deťmi

Najdôležitejšie je, akú atmosféru doma vytvoríte. Výbornou formou na prežitie Vianoc je zapojenie detí do príprav, vyrábania darčekov, pečenia medovníčkov, upratovania aj zdobenia. Vianoce vytvárajú priestor, aby sa deti naučili nielen prijímať, ale aj dávať. Aby nebrali veci ako samozrejmosť. Pretože niekedy dieťa nesníva o novej hernej konzole, ale potešilo by ho, keby ho mal kto aspoň pohladkať. Je dobré deťom ukázať, že práve o tomto sú Vianoce. Naučiť sa vážiť si, čo máme, vedieť sa o veci podeliť a myslieť aj na iných.

Môžeme obdarovať starších ľudí v domove pre seniorov i pripraviť vlastnoručné pozdravy pre rodinu. Navyše môžete pre deti v detských domovoch spoločne pripraviť škatuľku prekvapení z vlastných hračiek, ktoré sú v dobrom stave, ale už sa s nimi deti nehrajú. „Treba ich usmerniť, aby vyberali nepokazené, naozaj funkčné hračky, ktoré by niekoho potešili,“ radí Érseková, ako v deťoch formovať schopnosť deliť sa. Jednou zo spoločných vianočných aktivít môže byť aj pomoc deťom v pestúnskych rodinách a rodičia môžu ísť príkladom. Môžete sa s deťmi porozprávať o deťoch v domovoch a v pestúnskych rodinách a zapojiť sa do ich podpory.

Slovenské vianočné zvyky a tradície

Vianoce sú sviatkami pokoja, mieru, rodiny a lásky k blížnym. Sú však aj sviatkami jedla, pitia a hodovania. Vianočné jedlo je možno viac kalorické ako zdravé a my si ho radi užívame do prasknutia. Veď čo? Tieto sviatky tu máme iba raz do roka a chceme si ich poriadne užiť.

Vianočný Stromček a Darčeky

K Vianociam neodmysliteľne patrí vianočný stromček. Tento zvyk sa traduje ešte od spomenutých pohanských čias. Počas Vianoc by mal bohato zdobený vianočný stromček svietiť v každej jednej slovenskej domácnosti. V minulosti sa ozdoboval jabĺčkami, orechmi, hruškami či slamenými ozdobami a figúrkami. V kresťanskom ponímaní Vianoc pribudol pod stromčekom aj vianočný betlehem ako miesto narodenia malého Ježiška.

Ďalší element Vianoc, na ktorý sa tešia najmä detičky, sú darčeky, ktoré po štedrej večeri (o tej si povieme neskôr) nájdeme pod vianočným stromčekom. Mnohí z nás si bez darčekov nevedia vianočný čas ani predstaviť.

Štedrá Večera

K Vianociam neodmysliteľne patria špecifické vône a chute, na ktoré sa netrpezlivo tešíme počas celého roka. V mnohých rodinách slávnostne rozvoniava sviatočná kapustnica, ktorá sa môže pripravovať so sušenými hubami či slivkami. Ako druhý chod sa podáva pečený vianočný kapor s poriadnou porciou zemiakového šalátu s majonézou.

Večera sa začína vianočnými oblátkami s medom a cesnakom, ktoré symbolizujú kresťanskú hostiu, čiže Božie telo. Nasleduje kapustnica. V niektorých častiach Slovenska sa namiesto kapustnice servíruje rybia alebo hubová polievka. Vianočné jedlá teda skutočne nie sú žiadnou diétou, veď nečudo, nasledujú po štvortýždňovom pôstnom období adventu, počas ktorého vám riadne vyhladne! Samozrejme, ak ho dodržiavate.

Ak už máte v sebe všetky chody štedrej vianočnej tabule, nasleduje nekonečné prejedanie sa vianočnými zákuskami a množstvom iných dobrôt. Asi najznámejšími vianočnými sladkosťami na Slovensku sú medovníčky. Výroba a pečenie medovníkov má u nás bohatú tradíciu a slovenské gazdinky sa predbiehajú, ktorá ich ozdobí krajšie či originálnejšie.

Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu.

Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie.

Vianočné Povery a Zvyklosti

K najkrajším sviatkom roka zaiste patria aj rôzne zvyklosti a povery siahajúce do ďalekej minulosti až k našim dávnym predkom. V mnohých rodinách sa napríklad dodnes traduje krásny vianočný zvyk rozpolenia jabĺčka. Ten spočíval v tom, že sa náhodne vybralo jedno jablko a prerezalo sa na dve polovice. Ak bol jeho stred v tvare hviezdy, znamenalo to pre rodinu hojnosť, zdravie a šťastie počas celého nasledujúceho roka, no ak sa nedajbože v strede jablka objavil kríž, rodinu čakalo nešťastie v podobe choroby alebo smrti.

Ďalším zo zvykov je aj tanier za štedrovečerným stolom navyše. Ten charakterizoval akt milosrdenstva a spolupatričnosti. Prestieral sa pre náhodných hostí alebo pre zosnulých v rodine. Na Vianoce zvykli slobodné dievčatá hádzať za hlavu topánku smerom k dverám. Ak sa topánka otočila špičkou k nim, znamenalo to, že sa do roka vydajú. Ak sa obrátila špičkou dnu a pätou k dverám, veštilo to, že dievča zostane rok slobodné.

Súčasné Vianočné Tradície

Všetko staré nahrádza nové, a tak sa vianočným zvykom stalo aj pozeranie rozprávok a vianočných filmov v televízii či na DVD. Ruku na srdce a priznajte sa, viete si bez nich predstaviť pravé čaro Vianoc? Ktorá rozprávka je vaša obľúbená? Princezná so zlatou hviezdou na čele, Pyšná princezná či Tri oriešky pre Popolušku s legendárnou Libušou Šafránkovou, ktorá sa stala asi najznámejšou tvárou slovenských a českých televíznych Vianoc? Ak nie ste na rozprávky, sú tu pre vás známe vianočné filmy. Určite vás pobaví Kevin zo Sám doma a príjemnú nostalgiu navodí český film Pelíšky. „Maršal Malinowski!“, tak znie známy prípitok z tohto famózneho filmu. A my pripomíname, aby ste to s prípitkami na Vianoce nepreháňali, aj keď alkoholické nápoje sú tiež jednou z vianočných tradícií.

Vianočné Tradície v Rôznych Regiónoch Slovenska

Väčšina domácností začína Štedrú večeru oblátkami. Spôsob ich konzumácie je však odlišný. Niektoré domácnosti ich jedia s medom, iné s cesnakom alebo len čisté. Čo sa týka polievok, tak to býva rôzne. Môžeme sa tu stretnúť s typickou kapustnicou s hubami, s mäsom, bez mäsa, so slivkami alebo so smotanou. V niektorých domácnostiach pripravujú na Vianoce šošovicovú, hríbovú, hrachovú či rybaciu polievku. Môžeme sa však stretnúť aj s netradičnou hŕstkovou, ktorá sa pripravuje spoločne z fazule, hrachu a šošovice.

Ako druhý chod sa zvykne vo viacerých oblastiach Slovenska pripravovať typická ryba, a to na viacero spôsobov. Väčšinou sa jedáva s majonézovým šalátom. Niekde robia namiesto majonézového šalátu, zemiakovo-cibuľový a niekde nie je ničím výnimočným, ak sú prílohou ku hlavnému jedlu len opekané zemiaky.

Hlavne na strednom Slovensku sa jedávajú aj opekance s makom. Jedná sa o špecialitu, ktorá sa konzumuje výlučne počas štedrovečernej večere. Na Kysuciach sú zvyky úplne iné. Tam sa v tento deň neje nič mäsové. Kysučania tak môžu zabudnúť na výbornú kapustnicu a na Štedrý večer sa musia namiesto nej uspokojiť s hrachovou polievku so slivkami. Potom nasleduje ryba a majonézový šalát. V oblasti južného Slovenska, hlavne v okolí Levíc, sa zase po oblátke podáva hustá rybacia polievka - halászlé. Hlavné jedlo tvorí v tejto oblasti netradične pečený pstruh s opekanými zemiakmi. Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá sa pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi. Zvykne sa podávať spoločne so zemiakovou kašou. Na oravskom štedrovečernom stole nemôže chýbať ani hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou.

Samozrejme, v každom regióne sa môžete stretnúť ešte s ďalšími odlišnosťami.

Prehľad Tradičných Vianočných Jedál Podľa Regiónov:

Vianočné Obdobie v Minulosti

Predvianočné a vianočné obyčaje sa začínajú od skončenia jesenných poľných prác do sviatkov Božieho narodenia. Začínali na Ondreja, slobodné dievky liali do vody rozohriate olovo a vzniknutý tvar im pripomínal to, aké bude mať povolanie ich nastávajúci. Na Barboru, kde v predvečer sviatku chodievali po dedinských domoch "barborky". Ženy a dievčatá sa zahalili do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Na jej sviatok chodievali ženy v bielom a rozdávali deťom darček. Poslušným sladkosti a neposlušným metličku. Vydajachtivé dievky si odlomili čerešňovú halúzku a keď im rozkvitla na štedrý deň, tak to znamenalo, že sa dobre a skoro vydá.

Na Mikuláša ľudia radi uzatvárali zložité obchody. K Mikulášovi sa modlievali dievčatá túžiace po dobrom manželovi, aby mali šťastné manželstvo. Rodičkám pomáhal v ťažkej chvíli. Verili, že na jeho príhovor u Boha sa rodili zdravé životaschopné deti. Tento sviatok sa vždy spájal s vierou v bohatsvo, a preto sa ľudia obdarúvavali sladkosťami a ovocím, ktoré symbolizovali zdravý a sladký život.

Na Luciu chodili panny v bielom zahalené, s tvárou v múke omúčenou, chodili po domoch vymetať s husím perom kúty od zlého. Domáci nesmeli na ,,Lucie“ prehovoriť, lebo by boli prekliaty. Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst a čarovaním sa veštilo všetko, čo sa týkalo zdravia, úspechov, budúcej úrody i osobného života. Štedrý deň predvečerom slávnosti Kristovho narodenia. Cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, lebo by to znamenalo nešťastie. Nesmelo sa nič v tento deň požičiavať, lebo to bolo považované za veľmi zlé znamenie. Pôst sa končil, keď vyšla na oblohe prvá hviezda. V tento deň zdobili stromček, zavesený zo stropu nad stolom, jabĺčkami, orechami, niekedy slamenými ozdobami. Stôl obviazali reťazou na znak súdržnosti, a aby sa stretli o rok zas pri štedrovečrnom stole. Na stôl sa prestieral obrus, pod ktorý sa dávali slamenné kríže, ktoré potom zavesili na stromy, ako ochrana pred húsenicami. Štedrá večera bola symbolom hojnosti a bohatej úrody na budúci rok. Pod tanier sa dávali mince a pod obrus šupiny z kapra na znak bohatstva.

Vianočné Tradície v Európe

Vianočné tradície sú spojené s vystavovaním vianočných pohľadníc na rímsu kozubu, pobozkať sa pod vetvičkou imela ako aj vešanie pančúch na kozub, do ktorých prináša darčeky Santa Claus. Štedrovečerná večera sa koná 25. decembra. Podáva sa plnená sliepka, hus alebo moriak a ako dezert špeciálny dlho pripravovaný vianočný puding.

Bulharsko

Na Vianoce nesmie chýbať v izbe bulharskej rodine stromček a slama, ktorá má pripomínať chudobu chlieva, kde prišiel na svet malý Ježiško. Zaujímavosťou je, že darčeky tu rozdáva dedo Koleda a tradičných vianočných jedlom je bravčové mäso, šošovica, fazuľa, ryža a kapusta.

Česká Republika

U susedných Čechov sú podobne ako u nás Vianoce sviatkami rodiny, keď sa pod jednou strechou stretne celá rodina. Ľudia sa od rána postia, aby večer uvideli "zlaté prasiatko" v podobe šošovicovej, zemiakovej alebo rybacej polievky, mäsového pokrmu alebo ryby a iných dobrôt, ako sú vianočky, "kuba" z krúpov a cesnaku. Cez deň sa zdobí stromček, aby pod neho mohol večer Ježiško priniesť darčeky a pri stromčeku všetci spievajú koledy.

Dánsko

Prvými poslami blížiacich sa Vianoc sú v Dánsku adventné vence. Štyri horiace sviece znamenajú štyri obdobia ľudského života - detstva, mladosti, dospelosti a staroby. Darčeky sú pre Dánov veľkým prekvapením, o ktorých obdarovaný nesmie vedieť. Čím väčšie prekvapenie, tým ich čaká šťastnejšia budúcnosť.

Fínsko

Fíni sú presvedčení, že ich krajina je pravlasťou Santa Klausa, ktorý od nich roznáša darčeky po celom svete. Vianoce sú pre nich aj veľkou slávnosťou vianočného stromčeka gigantických rozmerov, okolo ktorého sa hrajú deti, tancujú a spoločne radujú z darčekov.

Francúzsko

Vianoce sú pre Francúzov taktiež rodinným sviatkom. Deti dokonca veria, že darčeky im prináša stromček na Štedrý deň večer, keďže sú priviazané papierovými stuhami o stromček. Večera je výnimočne slávnostná a gurmánska. Predjedlami sú dary mora a hlavným jedlom je pečený moriak s gaštanovou plnkou a lanýžovou pastou a kurčatá so zeleninovým šalátom, paradajkami a olivami, ale tiež pečená hus na divoko. Okrem klasických sladkých dezertov sa podáva čokoládová saláma a roláda v podobe vianočného polena. Keď sa večera pretiahne, darčeky sa rozdávajú až na druhý deň ráno.

Chorvátsko

Vianoce sú pre Chorvátov najdôležitejším sviatkom v roku. Darčeky im na Štedrý večer nosí Ježiško a v tento deň sa dodržiaval pôst. Dobrovoľné hladovanie si vynahradia o deň neskôr, v prvý sviatok vianočný.

Grécko

Grékom nosí netradične darčeky až na Nový rok svätý Vassilios. Vianoce spájajú s tradíciou hrania rôznych hier šťastia a krájania novoročných koláčov. Ten, kto vo svojom dieliku objaví zlatú alebo striebornú mincu, bude mať v nasledujúcom roku šťastie.

Holandsko

Zo Španielska pripláva 25. decembra dobrácky dedo Sinter Klaas na bielom koni. Vznesie sa nad strechami domov a cez komín sype deťom darčeky zabalené v pestrofarebných papieroch, rovno pod vianočný stromček. Niekedy mu pomáhajú sluhovia - muríni, ľudia ich však volajú čiernymi Petrami. Pre dobré deti majú darčeky, neposlušné deti odnášajú vo vreciach do Španielska, kde musia celý rok slúžiť Sinterovi Klaasovi. Domov sa vrátia až o rok. Obľúbených vianočným jedlom je pečený králik s brusnicami.

Írsko

Na Štedrý večer sa v Írsku nechávajú pootvorené dvere pre svätú rodinu i chudobných pútnikov.

Maďarsko

Maďarské Vianoce sa od tých našich slovenských odlišujú iba jednou výnimkou - vianočné darčeky si rozdávajú už pred štedrou večerou.

Malta

Otváranie adventných kalendárov a čokoládových bonbónov - to je zvyk v prvý adventný deň v Nemecku. Prvým poslom Vianoc je Mikuláš, ktorý 6. decembra do vyčistených topánok dáva darčeky. Na tie ďalšie si budú musieť deti počkať až do Štedrého večera. Obdarováva ich nielen Ježiško, ale i vianočný duch menom "Weinachtsmann". Má ryšavé fúzy a bradu. Nosí plášť s kapucňou a cestuje na osedlanom divokom vetri. Obľúbeným jedlom je pečená hus a tradične sa podávajú aj sladké ovocné kompóty. Na niektorých stoloch nechýba pečená klobása a zemiakový šalát alebo kapor.

Poľsko

Poľské Vianoce sa odlišujú od tých našich jednou tradíciou - na štedrovečernom stole je o jeden príbor navyše pre náhodného návštevníka alebo hladného pútnika. Keď sa potom na oblohe objaví prvá hviezda, sadajú si k stolu. Pán domu rozdáva oblátky a podáva sa dvanásť chodov symbolizujúcich 12 mesiacov v roku. Hlavný chod - rybu vystriedal pečený moriak a rybaciu polievku nahradil boršč z červenej repy alebo kapustnice s hríbmi.

Rakúsko

Tradíciou Rakúšanov sú ručne vyrábané ozdoby na stromček, výroba jasličiek a betlehemov, svietnikov a vencov. Taktiež svorne očakávajú príchod sv. Mikuláša, ktorí deťom rozdáva predovšetkým sladkosti a ovocie.

Podľa ľudovej povery, režú na sviatok svätej Barbory čerešňové konáriky a dávajú ich za okná. Komu "barborka" vykvitne na Štedrý deň, ten bude mať po celý nadchádzajúci rok šťastia hojnosti. Keď v Štedrý večer zazvoní zvonček, je čas ísť k stromčeku a rozdávať darčeky, ktoré otvára hlava rodiny. Tradičným pokrmom sú ryby, bravčové mäso, šošovica, fazuľa, ryža a kapusta.

tags: #zle #dievcata #dostanu #na #vianoce