Špiritizmus je snaha priamo komunikovať s duchmi alebo s dušami zosnulých. Zvyčajne ľudia hovoria, že komunikujú s anjelmi, s nejakými božstvami, s kozmickými bytosťami, s nejakými astrálnymi bytosťami, ale v skutočnosti sa za tým vždy skrývajú zlí duchovia, nikdy nie dobrí duchovia.
Prečo komunikujeme s duchmi alebo dušami zosnulých? Lebo chceme od nich získať buď informácie, alebo pomoc.
Praktiky špiritizmu
K najznámejším praktikám u nás patrí vyvolávanie duchov cez nejaké médium. Najčastejšie tým médiom, prostriedkom môže byť človek. Človek, ktorý je citlivý na duchovný svet a ktorý sa doslova vzdá svojej vôle i svojho rozumu a úplne sa dá k dispozícii duchom. Médiom môže byť aj nejaký predmet. Zvyčajne sa používa doska, na ktorej býva vyobrazená celá abeceda a základné číslice (od o po 9). Na doske je položený pohár alebo nejaký predmet, ktorý sa posúva. Ďalej existuje tzv. nekromancia.
Iným veľmi rozšíreným spôsobom je automatické písmo alebo písanie. Človek sa dostáva do akéhosi tranzu, vytrženia a píše, ani nevie čo, sú to nejaké posolstvá od duchov - sprievodcov. Potom, keď sa z tranzu preberie, číta to, čo napísal. V poslednej dobe sa na Slovensku šíri veľa takýchto správ. Osobne som sa dva roky stretával s osobou, ktorá písala takéto správy. Na prvý pohľad sa zdalo, že sú to dobré a krásne veci, o Ježišovi, o Panne Márii, o svätých, o duchovnom živote, nejaké vysvetlenia Biblie, ale vždy sa pomedzi to objavil nejaký blud či nezmysel.
Napokon poslednou praktikou, ktorá je na Slovensku v ostatnom čase dosť rozšírená, je tzv. kanálovanie (channelling). Prišlo k nám z Ameriky. Človek sa tiež dostáva do určitého tranzu, avšak svoje posolstvá od tzv. Stáva sa, že toto automatické písanie i kanálovanie zamieňame za charizmu proroctva alebo slova poznania.
Biblický pohľad
V Piatej knihe Mojžišovej čítame, že Boh toto všetko zakazuje. Niektorí ľudia sa odvolávajú na situáciu z Biblie, keď kráľ Saul prehrával boj s Amalekitmi. Keďže si nevedel pomôcť, vyvolal ducha proroka Samuela (porov. 1 Sam 28, 1 - 25). Mnohí ľudia hovoria, že ak to mohol urobiť on, prečo by sme to nemohli robiť aj my. Ak sa však pozrieme na túto biblickú situáciu do dôsledkov, uvidíme, ako Saul nakoniec dopadol. Prorok Samuel mu v zjavení najskôr vyčítal, že ho vyrušuje. Tým chcel jasne naznačiť: Prečo robíš niečo, čo nemáš robiť? Saul, prvý izraelský kráľ, koná práve naopak, nepýta sa Boha, ale veštkyne, (porov. 1 Sam 28 - 30). v prvej knihe Kroník potom nachádzame posmrtnú spomienku na tohto kráľa: „Takto zomrel Saul pre svoju nevernosť, ktorou sa prehrešil proti Pánovi, lebo nezachoval Pánovo slovo, vyhľadal vyvolávačku duchov, aby sa jej radil, a neradil sa Pána. To znamená, že podobné správanie neospravedlní ani to, že naším úmyslom bolo vyvolať dobrého ducha. Nemôže byť cieľ dobrý a prostriedky zlé.
Cirkev veľmi jasne hovorí, že uchyľovanie sa k zlým duchom a vyvolávanie mŕtvych je hriechom (porov. KKC, 2116 a 2117). Teologická komisia vo Vatikáne na otázku, kto sa objavuje pri špiritistických seansách, odpovedala, že to nie sú ani nijakí dobrí duchovia, ani svätí, pretože Boh nebude podporovať márnivosť a zbytočnú zvedavosť človeka; pri takýchto seansách sa vždy objavujú len zlí duchovia.
Nie tak, že ich budeme vyvolávať a že s nimi budeme komunikovať priamo. Ale učí nás, že naša komunikácia má spočívať v modlitbe za nich. Takisto za nich, za ich spásu môžeme obetovať svätú omšu a sväté prijímanie. Cirkev nám dokonca ponúka odpustky - v dušičkovej oktáve máme možnosť každý deň získať plno- mocné odpustky za duše v očistci. Tiež môžeme za zosnulých obetovať almužny, ktoré dávame. Podobne môžeme konať rôzne kajúce skutky s tým úmyslom, že ich obetujeme za zosnulých. Toto všetko sú korektné spôsoby komunikácie s našimi zosnulými. A Cirkev ide ešte ďalej a učí nás, že čím viac sa modlíme za duše v očistci, tým účinnejšia je ich modlitba za nás (porov. KKC, 958).
Okrem toho, že Sväté Písmo zavrhuje špiritizmus, lebo súvisí s neznabožstvom a pôsobením démonických síl, hovorí proti špiritizmu aj preto, že veriacim v Neho ponúka Boh iné možnosti. Izaiáš ostro odmieta okultistov svojich čias, ktorí hľadajú médiá, čo mumlajú a šepocú. Iz 8, 19n: „Keď vám povedia: "Dopytujte sa u čarodejov a veštcov, čo šuškajú a šepocú; či sa nemá národ dopytovať u svojho boha, o živých u mŕtvych?" K náuke a ku svedectvu! Ak nebudú hovoriť takto, budú ako tí, pre ktorých niet svitania. Bude chodiť v nej (v krajine) ochabnutý a hladný, a keď vylačnie, rozzúri sa a bude zlorečiť svojmu kráľovi a svojmu Bohu.
„Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov. Božieho Ducha poznáte podľa tohoto: Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele je Z Boha. Duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je Z Boha. Vy, deti moje, ste Z Boha a zvíťazili ste nad nimi, lebo ten, ktorý je vo vás, je väčší než ten, čo je vo svete. Oni sú zo sveta, preto hovoria podľa sveta a svet ich počúva. My sme Z Boha. Kto pozná Boha, počúva nás. Kto nie je Z Boha, ten nás nepočúva.
Pritom sa špiritizmus v stále väčšej miere vydáva za kresťanské náboženstvo a jeho prívrženci dokonca tvrdia, že vedie k viere v Boha a k večnému životu, odvolávajú sa pritom na Bibliu, ktorej obsah však úplne prekrúcajú a vysvetľujú špiritistický. Stavajú Krista vedľa Brahmu, Budhu, Zarathustru a prejavy vyšších špiritistov - duchov, ktorí údajne hovoria „z poverenia Spasiteľa“, stavajú vyššie nad Božie zjavenie a Svätého Ducha v Biblii. V liste Galaťanom k tomu čítame: „...sú niektorí, čo vás mätú a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium. Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel Z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty!
„Satan je majster vo svojom obore, s dobrým úspechom používa svoju diabolskú múdrosť. Je ochotný a schopný použiť všetkých, ktorí odmietajú Božiu radu určenú pre spásu. Návnada, ktorú hodil, mu pomôže nalákať ľudí do svojej siete. Avšak aj napriek tejto diabolskej taktike, človek skrze svoju vieru v Boha môže byť s Ježišom víťazom. „A Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky“ (1 Jn 3, 8). Kristus je pánom nad všetkými mocami a silami. Preto môže pomáhať tým, ktorí chcú byť slobodní.
Keďže špiritistický systém viery je v rozpore s Bibliou a Sväté písmo ho zavrhuje, je zrejmé, že špiritistické javy nemôžu mať božský pôvod. Ak však špiritizmus naozaj pôsobí, natíska sa otázka: Kto sú duchovia, s ktorými sa na seansách nadväzuje spojenie? Špiritista by odpovedal, že kontaktovaní duchovia sú duchovia mŕtvych osôb, schopní komunikácie a v niektorých prípadoch sa dokážu pred zrakmi živých dokonca aj zhmotniť. Kresťanská odpoveď na túto otázku je zásadne odlišná. Tá sa zakladá na viere, že duchovia kontaktovaní na seansách nie sú nič iné, ako padlí anjeli, démoni, služobníci Satana. Práve preto Sväté písmo zavrhuje špiritizmus, ktorý pokladá za prejav okultizmu. „Jediné vysvetlenie, ktoré by sa mohlo dať, by bolo predstaviť si nadprirodzenú diabolskú zlobu, ktorá nám chce škodiť a klamať nás.“
Okrem toho Biblia učí, že duchovia mŕtvych sa nestávajú ani anjelmi, ani démonmi. Duchovia mŕtvych prebývajú buď u Boha, dočasne v očistci, alebo v pekle. Z toho vyplýva, že duchovia kontaktovaní počas seáns nie sú duchovia mŕtvych, ktorí sa zhovárajú so živými. Ak sa počas seansy nadviaže ozajstné spojenie, ide o spojenie s padlými anjelmi, ktorí sa falošne vydávajú za zosnulých.
Kresťanská viera sa nedá zosúladiť so špiritizmom, hoci sa špiritisti o to často pokúšajú, a preto aj sfalšovali a poprekrúcali Bibliu, napr. Johaiues Gvebev (1876 - 1944). Zvlášť kresťansko-špiritistické prúdy sa častejšie odvolávajú na Bibliu. Zastávajú názor, že Nový zákon obsahuje všelijaké špiritistické prvky. Vzkriesenie Lazára bolo podľa nich materializáciou. Zjavenie Mojžiša a Eliáša na hore Premenenia považujú za zjavenie mŕtvych. Sám Ježiš je pokladaný za veľmi silné médium.
Aj životné skúsenosti nám jasne hovoria, ako špiritizmus odporuje kresťanskej náuke. „Ex-médium Vietor Ernest sa pri jednej seanse pýtal ducha v médiu, či verí, že Ježiš vylial svoju krv na odpustenie hriechov. Duch zhodil médium, ktoré kričalo od bolesti, zo stoličky na zem. Tak sa stále zreteľnejšie ukazuje: Špiritizmus a evanjelium Ježiša Krista sú dve proti sebe postavené vojnové polia. Sú ako voda a oheň.
S poverou a špiritizmom viedla Cirkev neustále boj. Stíhala ju ako ťažký priestupok Božieho zákona ostrými trestami. Duchovných a laikov trestala donedávna exkomunikáciou a stratou cti. Proti jej záplave vystupovala na všeobecných a partikulárnych snemoch. Od povery zastrašovalo aj štátne zákonodarstvo, v stredoveku svetské zákony trestali týchto previnilcov smrťou upálením.
Okultné praktiky výslovne zakázané Svätým písmom (porov. Dt 18,9 - 12) patria k najťažším duchovným a mravným poblúdeniam. Človeka priamo alebo nepriamo stavia do služieb zlého ducha. Naprieč Novým zákonom je zákaz špiritistických praktík patriacich do mágie a povery potvrdený apoštolmi, lebo viera v jediného Pána Ježiša Krista a krst v jeho mene vyžadujú odmietnutie akéhokoľvek magického zmýšľania a postoja.
Cirkevní otcovia boli toho názoru, že namiesto zomrelých zodpovedajú ľuďom zlí duchovia (podobne ako sa to deje pri pýtaní sa kyvadielka a iných vešteckých nástrojov), ktorí zneužívajú ľudskú zvedavosť a vťahujú človeka do závislosti na zlých silách.
„Prax špiritizmu je nedovolenou poverou, pretože nie je v Božom pláne, aby Boh posielal dobrých duchov iba na uspokojenie ľudskej zvedavosti. Ak nejako udeľujú odpovede, môžu to byť iba duchovia zlí, ktorí súhlasia so spojením za cieľom ľudí zmiasť, škodiť im a povzbudzovať ich k zlému. Z toho dôvodu cirkev absolútne zakazuje akúkoľvek účasť na týchto praktikách." (Dekrét Kongregácie sv. Oficiá z 1. 4. 1898 a 26. 4.
Akékoľvek vyvolanie duchov zomrelých je magickou praktikou, cez ktorú sa usiluje o nadviazanie kontaktu s dušami zomrelých, a to buď skrz magickú tabuľku Ouija, či iný predmet, ktorým má domnelá duša zomrelého zodpovedať (pohyb stolíka, pohárov, klepanie). Na získanie informácií sa tiež používajú tzv. Boh v Biblii špiritizmus zakazuje, a preto by bolo proti logike, aby dušiam zomrelých dovoľoval skrze špiritizmus odpovedať. Žiadna duchovná bytosť, ktorá je s ním v jednote, nebude konať proti Božiemu Slovu. Ak teda niekto zodpovedá skrze špiritistické praktiky, ide o ducha nepriateľského Bohu, ktorý nám chce škodiť, uvádzať do klamu a strachu alebo skrze získanie dôvery (vďaka pravdivosti niektorých informácií) nás potom manipulovať.
Démoni nepoznajú budúcnosť človeka, a preto ak sa človek dozvie zo špiritizmu nejakú "budúcnosť", potom sa dozvie buď lož, alebo iba plán, ktorý sily temnoty s týmto človekom majú. V dnešnej dobe sa objavuje celý rad praktík, ktoré sa tvária vedecky, avšak ich podstatou je aj špiritizmus, teda „dopytovanie sa“. Často sa ani neuvádza fakt, že ide o duchov zomrelých, či ducha zla, ale hovorí sa o „napojení sa na energiu, či kozmickú silu, kozmickú banku informácií alebo životnú energiu sveta". Medzi takéto metódy patria rodinné konštelácie alebo kineziológia.
Daná praktika tak presahuje medze svojho odboru (napr. Dovoleným a zmysluplným kontaktom so zomrelými je modlitba za nich, ktorú cirkev oddávna odporúča. „Dušiam zosnulých môže byť poskytnuté 'občerstvenie a posilnenie' prostredníctvom Eucharistie, modlitby a almužny.
Špiritistické javy
Špiristickými javmi sa nazývajú všetky druhy komunikácie so svetom duchov a komunikácie zo sveta duchov, ktoré vyvoláva špiritista.
- Automatické písmo - stav, keď má osoba v bdelom stave alebo v tranze schopnosť prostredníctvom mediálnych síl písať listy, slová alebo vety. Špiritisti pokladajú takéto prejavy za odkazy zo sveta duchov.
- Najlepším príkladom je špiritistická tabuľka. Je to akási doštička s ceruzkou. Vyvinul ju francúzsky špiritualista M. Planchette v roku 1853 za účelom komunikácie s duchmi. Asi o pätnásť rokov neskôr sa tohto nápadu chopila americká firma na výrobu hračiek a zaplavila nimi trh.
- Materializácia - nadprirodzené zjavovanie sa a miznutie hmotných obrazov.
Materializácia má zvyčajne päť stupňov:
- Uvoľňovanie jemnej matérie z telesných dutín média.
- Vytváranie hlavných kontúr rôznych častí tela.
- Vytváranie presných kontúr tela, ktoré možno pozorovať pri médiu ako prízrak.
- Telekinetické javy ako zvonenie zvonca, samočinné písanie písacieho stroja či samočinná hra na hudobný nástroj.
- Prenikanie hmotných substancií (aporty).
- Dvíhanie stola - zavesenie stola vo vzduchu v presvedčení, že pomôže pri nadväzovaní spojenia s mŕtvym.
- Prenasledovanie mágiou - vyskytuje sa zvyčajne medzi vyznávačmi čiernej mágie a špiritizmu.
- Duchovia pôsobiaci na jednom mieste - duchovia šarapatiaci v dome, o ktorom sa hovorí, že v ňom straší. O duchoch sa v Biblii nehovorí. Špiritualisti však veria, že keď človek umrie, zanecháva po sebe duchovný celok, ktorý žije samostatne v astrálnom svete a ktorý sa rozpadáva až po niekoľkých storočiach.
- Špiritistické uctievanie - stretnutia špiritistov, ktorí sa usilujú zahrnúť do svojej činnosti náboženský aj duchovný svet. Typický obrad pozostáva zo žalmov, modlitieb a kázne (ktorú zvyčajne podáva prostredníctvom média duch zosnulého z iného sveta). Ich kostoly sú hojne navštevované, majú vlastné nedeľné školy (nazývajú ich lýceá) a mládežnícke skupiny. Mladí ľudia sa môžu stať členmi okultistických spoločností až vo veku dvadsaťjeden rokov.
Gabriele Amorth, známy exorcista
Kniha Zhubný špiritizmus
Kniha Zhubný špirituzmus sa zrodila zo skúseností autora „v teréne“, ktorým je známy exorcista Francesco Bamonte. Milióny ľudí sa vydávajú na cestu špiritizmu bez zlého úmyslu, aby zostali v kontakte so svojím drahým zosnulým a našli útechu vo svojej bolesti. Alebo ho začnú praktizovať zo zábavy, a tak ľahkovážne otvoria dvere svetu okultizmu. Informácie obsiahnuté v knihe sú spoľahlivé pre toho, kto si chce prehĺbiť vedomosti o špiritizme, užitočné pre toho, kto sa ním nechce dať oklamať, a nevyhnutné pre toho, kto, žiaľ, už padol do jeho pasce.