Zmluvná Cirkev Sion Padina: História a Súčasnosť

V Srbsku, konkrétne v oblasti Banátu, sa nachádza zaujímavá zmes národností a kultúr. Okres Kovačica je štvorjazyčný, kde vedľa seba žijú Slováci, Srbi, Maďari a Rumuni. Slováci, ktorí sem prišli ako kolonisti, si priniesli svoju luteránsku vieru a usadili sa tu.

Banátsky seniorát evanjelickej cirkvi mal v roku 1999 16-tisíc duší, z toho až 7-tisíc v samotnej Kovačici a viac ako 4-tisíc v Padine. Slováci sú pred Srbmi najväčšou národnosťou okresu, ktorý je však ako celok štvorjazyčný: veľké dediny Kovačica a Padina sú slovenské, veľdedina Debeljača je maďarská a srbská, menší Uzdin je takmer čisto rumunský a menšie dediny sú srbské.

Mapa obce Kovačica, kde sa nachádza Padina.

Náboženská Rozdrobenosť v Padine

Padina, "najslovenskejšia dedina v slovenskom zahraničí," je známa svojou náboženskou rozdrobenosťou. V obci pôsobí minimálne 11 cirkví a náboženských spoločenstiev, vrátane luteránov, pravoslávnych, Kristovej duchovnej cirkvi, baptistov, nazarénov, Zmluvnej cirkvi Sion, Apoštolskej cirkvi, Evanjelickej metodistickej cirkvi, Kristovej cirkvi bratov, adventistov-sobotárov a jehovistov.

Podľa štúdie "Kultúrny potenciál Slovákov v Banáte" sa približne 500 ľudí z náboženských dôvodov nezapája do národnostného kultúrneho života. Táto skupina ľudí nie je veľmi obľúbená a niektorí z nich sú vnímaní ako izolovaní od ostatnej komunity.

Zmluvná Cirkev Sion

Medzi týmito spoločenstvami vyniká Zmluvná cirkev Sion. Pred vchodom do kostola sa objaví na bicykli postaršia kostolníčka a farár Martin Širka, ktorý je od roku 1998 aj "biskupom" tejto cirkvi, spontánne prijme návštevu. V Padine má cirkev 130 členov a ďalších v diaspóre. Biskup Širka zdôrazňuje, že nemajú podporu zo zahraničia a ich členovia chodia do Ameriky len rodinne.

Širka má päť synov a jednu dcéru, rodina má stavebnú firmu. Hovorí, že "všade v komunizme ma chceli", lebo je disciplinovaný. Napríklad je abstinent, "ani sa neprejem, ani sa neprepijem". Biskup potvrdzuje, že sa jeho ľudia skutočne nezvyknú zapájať do národnostného života: „Nemáme my na to, národnostné záležitosti boli zneužité“, spomína Chorvátsko, Srbsko, vojnu, „všetci sme boli s nima na vojne“. Sion má vraj veriacich zo všetkých národností a jazykov. Širka „neodsudzuje“ nejaké národné tance ako hriešne, len „nemáme na to čas. To je nacionálnosť, čo je možno dobrá a pekná, ale nemáme na to čas.“

Vysvetľuje mi ich spiritualitu. V Padine je toľko kostolov, lebo bola odjakživa nábožná dedina, „všetci niekam idú, aj komunisti boli v duše luteráni“. Aj on opakuje, že sa „Slováci z náboženských dôvodov tu sťahovali. Prvé, čo robili, bol kostol a školu.“ Potom sa „v tej luteránskej cirkvi rodili tie odbočky“. Jeho spoločenstvo patrí, ako aj dva druhé padinské komunity, k letničiarom, „spoločné letničním je, že veriaci prijma vylievanie svätého ducha“, no „my sme sa vlastne všetci odvíjali od baptistov“.

Neveria v „zaslúžené spasenie, veríme v milosť. My, čo sme letničiari v Padine, my veríme, že Boh nie je trojjedinečný, ale jeden Boh zjavený v troch zjaveniach. My tých bratov trojičiarov uznávame, že sú na ceste do neba, ale nie všetci sú zoznámení úplne s plánom cesty do neba. Potrebujú sa vrátiť k učeniu prvej cirkvi. Ako tých 12 apoštolov, čo bolo, my chceme takí byť.“ Krst napríklad luteránom neuznávajú, majú v kostole bázeň, veriaci „potom prijme Ducha svätého na meno Ježiš“. „V podstate“ žiadajú, aby partner ich člena prestúpil k nim. Sú však „tolerantnejší ako nazaréni“, ktorí sa držia stranou. „Voláme sa zmluvnou cirkvou, lebo dávame sľub, že jedna rodina budeme, budeme ako rodina.“

Biskup mi dá na uvítanie ruku, rúško uňho nemusím nosiť, pozýva ma do predsiene so sedaciou súpravou. Zdôrazňuje, že „nie sme proti vlasti“, niekoľko padinských spoločenstiev máva aj „spoločnú modlitbu pre štát,“ v dodržiavaní korona-opatrení však nevidí význam. Vysvetľuje mi: „Boh vie číslo mojich vlasov, Anjel vie, kedy padne aký vlas. Ak nám Boh nepomôže, rúško ťa nezachová.“

Širka má päť synov a jednu dcéru, rodina má stavebnú firmu. Rozpráva, že „všade v komunizme ma chceli“, lebo je taký disciplinovaný. Napríklad je abstinent, „ani sa neprejem, ani sa neprepijem“. - „To ste ale silný.“ - „To sa trénuje. Ja kontrolujem telo a nie telo mňa.“ - „A čo krčma?“ - „Necítime sa tam dobre, kde fajčia, sa opijú, tam nie sú zdravé rozhovory. Človek má byť triezvy.“

Vysvetľuje mi ich spiritualitu. V Padine je toľko kostolov, lebo bola odjakživa nábožná dedina, „všetci niekam idú, aj komunisti boli v duše luteráni“. Aj on opakuje, že sa „Slováci z náboženských dôvodov tu sťahovali. Prvé, čo robili, bol kostol a školu.“ Potom sa „v tej luteránskej cirkvi rodili tie odbočky“. Jeho spoločenstvo patrí, ako aj dva druhé padinské komunity, k letničiarom, „spoločné letničním je, že veriaci prijma vylievanie svätého ducha“, no „my sme sa vlastne všetci odvíjali od baptistov“.

Neveria v „zaslúžené spasenie, veríme v milosť. My, čo sme letničiari v Padine, my veríme, že Boh nie je trojjedinečný, ale jeden Boh zjavený v troch zjaveniach. My tých bratov trojičiarov uznávame, že sú na ceste do neba, ale nie všetci sú zoznámení úplne s plánom cesty do neba. Potrebujú sa vrátiť k učeniu prvej cirkvi. Ako tých 12 apoštolov, čo bolo, my chceme takí byť.“ Krst napríklad luteránom neuznávajú, majú v kostole bázeň, veriaci „potom prijme Ducha svätého na meno Ježiš“. „V podstate“ žiadajú, aby partner ich člena prestúpil k nim. Sú však „tolerantnejší ako nazaréni“, ktorí sa držia stranou. „Voláme sa zmluvnou cirkvou, lebo dávame sľub, že jedna rodina budeme, budeme ako rodina.“

Reakcia Luteránskej Cirkvi

Luteránsky farár Ján Cicka hovorí, že "problém s inými náboženskými spoločenstvami nemáme. V doktrínach sa nezhodujeme (hlavne u nich ide o neuznávanie krstu detí), ale žijeme spolu už vyše sto rokov a navzájom sme si susedovci, rodáci, priatelia... Občasné prejavy prozelytizmu boli importované zvonku a nemali značný účinok (ani pozitívny pre nich, ani negatívny pre nás)."

Podľa neho, "všetky komunity a sekty v Padine vznikli medzi vojnami a po druhej svetovej vojne. Nové dve letničiarske komunity vznikli pred niekoľkými rokmi z jednej letničiarskej prostým delením a nemajú na tom podiel evanjelici. Adventisti si postavili dom (nie Padinčania, postavili im ho iní), ale nechodí tam nikto. Okrem nazarénov, pentekostálov a baptistov sa jedná o spoločenstvá, ktoré majú len niekoľko desiatok ľudí a počet členov sa desaťročia nemení.“

Záverom hovorí: "Nie luteranizmus (tomu sa v Padine, vďaka milému Pánu Bohu, vedie celkom dobre), ale cesta viery je ohrozená. A tá cesta „nie viery“ ohrozuje rovnako všetkých, nielen luteránov.“

Ohľadom pandémie: Služby Božie konáme v nedeľu dvakrát dopoludnia (pre tzv. Horný Kraj a Dolný kraj - výnimočne iba počas Covid-19) a raz popoludní. Na oboje služieb príde okolo 300 ľudí, čo je takých 20 až 30 % menej ako predtým. Služby sme nekonali v mesiacoch apríl a potom august. Vtedy lokálna televízia nahrávala kázne a vysielala v čase, keď sa konajú bohoslužby. Livestream bohoslužieb nerobím, ale audio nahrávky kázní zverejňujem na Viber skupinách. Návštevnosť chrámu klesla a mám z toho obavy. Dejiny sa budú písať (aspoň ďalších niekoľko desaťročí) na „pred a po Corone“. Všeličo sa zmení. Podotýkam, mám obavy, ale nie strach. Pán Boh si vždy našiel cestu ako zachová svoju cirkev, istotne má cestu pripravenú aj v týchto ťažkých časoch a tých, ktoré prídu.

V každom prípade, náboženský život v Padine je bohatý a rôznorodý, pričom každé spoločenstvo si zachováva svoju identitu a tradície. Táto rôznorodosť je súčasťou kultúrneho dedičstva Slovákov v Banáte.

tags: #zmluvna #cirkev #sion #padina