Výroky o živote, morálke a viere: Od staroveku po súčasnosť

Otázky Ako žiť? si kládli ľudia od nepamäti. Rôzne filozofické a náboženské školy ponúkajú odlišné odpovede, ktoré sa odrážajú v ich výrokoch a učeniach. Tento článok zhromažďuje myšlienky významných osobností, ktoré sa zaoberali touto problematikou.

Biblia a Desatoro

Biblia ponúka jasné pravidlá pre život, ktoré sú zhrnuté v Desatore. Medzi najznámejšie prikázania patrí:

• Ja som Pán Boh tvoj.
• Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho.

Budhizmus a stredná cesta

Guatama Buddha zdôrazňoval dôležitosť vyhýbania sa krajnostiam a nasledovania strednej cesty. Medzi jeho výroky patrí:

• Ak nestretneš na svojej ceste múdrejšieho alebo aspoň sebe rovného, potom radšej pokračuj na svojej ceste sám, Nestýkajte sa s nevedomými.
• Živiť sa podvodom, ľsťou, trikmi, veštením, úžerou a čímkoľvek, čo ubližuje iným, je zlý spôsob živobytia. Živiť sa obchodovaním so zbraňami, živými bytosťami, mäsom, omamnými nápojmi a jedmi tomu sa ušľachtilý žiak vyhýba.
• Dve krajnosti a stredná cesta Oddávať so zmyslovým pôžitkom je nízke, hrubé, svetské, neušľachtilé, neprospešné. Oddávať sa sebatrýzneniu je bolestné, neušľachtilé, neprospešné. Obom týmto krajnostiam sa vyhýba stredná cesta Dokonalého, ktorá umožňuje pravé videnie aj poznanie, ktorá vedie k pokoju a mieru, k múdremu rozlišovania, k prebudeniu, k Nibbáne.
• A toto je, žiaci, ušľachtilá pravda o ceste vedúcej k zastaveniu utrpenia: je to táto ušľachtilá osemdielna cesta: správny názor, správny úmysel, správny prejav, správny čin, správne živobytie, správne úsilie, správna všímavosť, správna koncentrácia.
• Učte túto trojakú pravdu všetkých: Veľkorysé srdce, láskavé slová a život vo službe a súcitu - to sú veci, ktoré obnovia ľudstvo.
• Cesta nie je vpísaná vo hviezdach. Cesta je v Tvojom srdci.

Kynizmus a jednoduchosť

Diogenes zo Sinopy hlásal jednoduchý život v súlade s prírodou. Medzi jeho rady patrí:

• Opustis otcovsky dom a budes zit v pivnici, opustenej vezi alebo v hlinenom sude...
• V kapse budes mat len fazulu a popisane zvitky...
• Ked budes zit tymto zivotom, budes stastnejsi ako velky kral..
• Musis byt neogabany a bezocivy a hanobit krala rovnako ako inych ludi.
• Schopnost cervenat sa navzdy zmizne z tvojej tvare...Pred ocami inych rob,co by iny nerobil ani potajomky

Aristoteles a rozumný život

Aristoteles veril, že rozumný život spočíva vo vyhýbaní sa extrémom:

• Rozumný život je ten, v ktorom sa človek vyhýba extrémom : ľahkovážnosti i zbabel štvú (a je odvážny) seba ponižovaniu i pýche (a je sebavedomý)lakomosti i rozhadzovačnosti (a je štedrý)...

Skepticizmus a pokoj

Pyrrhon z Elidy radil žiť pokojne a nestarať sa o veľké veci:

• Nech sa nikto nestara o nijake velke veci a zije si pokojne, co je(ako sa mu zda) jedine stastie(ak je vobec stastie).

Epikureizmus a slasť

Epikuros považoval slasť za najvyšší cieľ, ale nie v zmysle pôžitkárstva, ale ako neprítomnosť bolesti a nepokoja:

• Najvyssim cielom je slast (ale nie pijatiky a zabavy s mladikmi a zenami, ale nepritomnost bolesti v tele a nepokoja v dusi)
• Nic nerob v zivote takeho,ze by si potom mal strach,aby sa o tom nedozvedeli tvoji blizki
• Priateľstvo tanečným krokom obchádza svet a volá nás všetkých, aby sme sa prebudili k chvále blaženého života.
• Zite zivot bez pana. Ste slobodni ludia.

Stoicizmus a zásady

Seneca zdôrazňoval dôležitosť života podľa zásad:

• Cloveku je niekedy lahsie umriet za svoje zasady, nez podla nich zit.
• Nikto nie je takym milacikom stasteny, aby nepotreboval priatelov.

Novoplatonizmus a čistota duše

Plotinos veril, že čistá duša je zameraná na intelektuálny princíp a odvrátená od hmoty:

• Čistá duša je duša zameraná na intelektuálny princíp, odvrátená od hmoty. Človek by mal žiť spravodlivo a nábožne vo svetle filozofie a utekať od neresti.

Spinoza a rozum

Benedictus de Spinoza zdôrazňoval dôležitosť rozumu a lásky:

• Kto žije podľa rozumu, usiluje sa, pokiaľ môže, oplácať nenávisť, hnev, pohŕdanie atď. druhého láskou alebo veľkorysosťou.

Leibniz a dokonalosť

Gottfried Wilhelm Leibniz prirovnával dokonalé konanie k umeniu geometra a spisovateľa:

• Ten kto jedna dokonale, podoba sa vynikucucemu geometrovi, ktory dokaze nájsť najlepšie riešenie nejakého problému, vynikajucemu spisovatelovi, kt.dokaze dať najvacsi obsah do najmensieho rozsahu.

Rousseau a sloboda

Jean Jacques Rousseau zdôrazňoval dôležitosť slobody:

• Vzdat sa slobody, znamená vzdať sa svojho ľudského postavenia, svojich ľudských práv a dokonca svojich povinností.

Kant a ľudskosť

Immanuel Kant zdôrazňoval dôležitosť ľudskosti a všeobecného zákonodarstva:

• Konaj tak,aby si ludstvo v osobe svojej i druheho vyuzival vzdy ako ciel a nikdy ako iba prostriedok
• Jednaj tak, aby maximy tvojej vole mohli vzdy zaroven platit ako principy vseobecneho zakonodarstva.

Schopenhauer a zdravie

Arthur Schopenhauer videl v zdraví základ veselosti a spokojnosti:

• Je isté, že k veselosti nič neprispieva menej než bohatstvo a nič väčšmi ako zdravie, v telesne pracujúcich, najmä zem obrábajúcich triedach sú veselé a spokojné tváre, v bohatých a vznešených sú obyčajne namrzené. Mali by sme sa teda predovšetkým usilovať zachovať si vysoký stupeň dokonalého zdravia, lebo jeho kvetom je práve dobrá nálada. Prostriedkom na to, ako je známe, je vystríhanie sa všetkých excesov a výstredností, všetkých prudkých a nepríjemných pohnutí i každého priveľkého alebo trvalého duševného vypätia, a naproti tomu užívať denne dve hodiny rýchly pohyb na čerstvom vzduchu, veľa studených kúpeľov a podobné dietetické pravidlá.

Kierkegaard a pozitívnosť

Soren Kierkegaard upozorňoval na to, že ľudia sa často naháňajú za pôžitkami tak rýchlo, že ich míňajú:

• Vacsina ludi sa nahana za pozitkami v takom nahlivom chvate, ze prebehnu popri nich

Bergson a zjednodušenie života

Henri Bergson tvrdil, že človek musí vynaložiť rovnaké úsilie na zjednodušenie života, ako na jeho komplikovanie:

• Clověk má na to, aby si zjednodusil zivot, vynalozit stejné úsilí, jaké vynakládá, když si ho komplikuje

Ďalšie myšlienky a rady

Okrem vyššie uvedených filozofov a náboženských osobností existuje mnoho ďalších, ktorí sa zaoberali otázkami života, morálky a viery. Medzi ich myšlienky patrí:

• Spomalte svoj zivot vo flip flopoch.
• Nehrešte slovom, neberte si nič osobne, nevytvarajte si ziadne domienky, vždy robte všetko tak, ako najlepsie dokazete.
• Treba žiť pre prítomný okamih.
• Ži pre to, čo máš, nie pre to, čo ti chýba.
• Sú len dve cesty ako žiť svoj život. Prvá je žitie ako keby nič nebol zázrak. Druhá je, ako keby všetko bol zázrak.
• Je horšie robiť zle ako trpieť zlo.
• Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca v nebesiach. Lebo on dáva vychádzať slnku nad zlými aj nad dobrými a zosiela dážď na spravodlivých aj nespravodlivých. Veď keď budete milovať iba tých, čo vás milujú, aká vám patrí odmena? Či to isté nerobia aj mýtnici? A ak budete pozdravovať iba svojich bratov, čo robíte navyše? Či to isté nerobia aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.
• Ak nie je nič po smrti, veľmi to ovplyvní spôsob, akým by mal človek žiť teraz.
• Každému človeku by malo byť dovolené robiť čo chce, za podmienky, že neporuší rovnakú slobodu hociktorého iného človeka.

Konfucius a harmónia

Konfucius - Kchung Fu-c’ kládol dôraz na harmóniu, spravodlivosť a úctu k rodičom:

• Správaj sa tak, aby rodičia okrem obavy o tvoje zdravie nemuseli mať už nijaké iné obavy.
• Postoj ušľachtilého človeka voči svetu je takýto: nikdy si nevšíma, čo získa a čo stratí, len nech je to spravodlivé!
• Kým rodičia žijú, neopúšťaj ich! Ak ich predsa musíš opustiť, neodchádzaj na neznáme miesto!
• Ten kto sa uspokojí s jednoduchým jedlom na jedenie, s čistou vodou na pitie a s ohnutým ramenom namiesto podhlavníka na spanie dosiahne aj napriek všetkému vnútornú vyrovnanosť a blaženosť. Nespravodlivo získané bohatstvo je mi preto vzdialené ako oblaky plynúce nad mojou hlavou!
• Na rybolove majster nikdy nechytal ryby do siete, ale len na háčik, a počas lovu nikdy nestrieľal na hniezdiace vtáky.
• Tak ako prebujnelá rozkoš vedie k vyčerpanosti, tak aj prehnaná striedmosť vedie k bezcitnosti. Lenže prebujnelá rozkoš je omnoho horšia ako prehnaná striedmosť.

Vzťah vedy a viery

História vzťahov medzi vedou a vierou je zložitá a plná konfliktov, ale aj spolupráce. Hoci sa zdá, že v niektorých oblastiach veda zvíťazila, v iných sa objavuje konvergencia a komplementarita medzi vedou a vierou.

Problematika vzťahov medzi vedou a vierou bola v minulosti veľmi živá a zaujímavá, takou je aj v súčasnosti a rovnako to zrejme bude aj v budúcnosti, preto je potrebné sa ňou zaoberať a oboznamovať sa s objektívnymi a neskreslenými informáciami o nej.

Často sa kladie otázka, či všetky kresťanské pravdy nie sú takej povahy, že by mohli byť vedecky preverené. Je zaujímavé, že veľa veriacich by si to veľmi želalo. Neuvedomujú si však, že keby takáto situácia nastala, viera (a preto aj náboženstvo) by stratila zmysel.

Základný problém vzťahu vedy a viery netreba preto vidieť v tom, či sa vedecky podarí dokázať, že Boh existuje, ale v tom, či základné tvrdenia viery sú alebo nie sú zlúčiteľné s poznatkami, ku ktorým dospela veda. Veda môže poskytnúť len určité indície na konštatovanie, že idea Boha neprotirečí jej poznatkom. Preto viera v Neho je zmysluplná a nie nezmyselná.

Veda na konci 20. storočia začala niektoré náboženské pravdy nie spochybňovať a vyvracať, ale potvrdzovať a podporovať.

tags: #vyrok #boh #nehadze #kocky