Fráza "Lebo Ty si Boh a žiješ a kraľuješ na veky vekov" je vyjadrením chvály a uznania Boha ako vládcu vesmíru a večného života. Táto veta sa často používa v kresťanských modlitbách a liturgiách ako prejav viery v Božiu moc, dobrotu a nekončiace panovanie.
Téma Najsvätejšej Trojice nie je pre kazateľov jednoduchá. Preto siahajú po obľúbených obrazoch a snažia sa jednoduchým spôsobom vysvetliť nevysvetliteľné. Boh však natoľko presahuje naše ľudské uvažovanie, že je viac ako odvážne tvrdiť, že máme všetky odpovede. Ako kresťania musíme byť úprimní k našej neschopnosti vysvetliť Boha. Bolo by úžasné vedieť hovoriť o ňom v určitých a jednoduchých pravdách, ale ak sme úprimní, istota nie je vlastnosť múdrych.
Pretože Trojica nie je len teologický pojem, ale hlavne životná skúsenosť, ktorá sa najlepšie chápe práve v prežitom živote, a nie až tak v úvahách pri stole. Pochopiť Boha je pre nás možné asi ako vložiť oceán do vedra. A tak musíme skonštatovať, že v učení o tajomstve Najsvätejšej Trojice nejde na prvom mieste o fakty, ale o vzťah. Za to nech je všetka chvála tebe, Svätá Trojica, jeden Boh, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Ikona Najsvätejšej Trojice od Andreja Rubleva
Modlitba a vďakyvzdanie
Vzdávame Ti vďaky za tvoju dobrotu a za tvoju láskavú starostlivosť o nás. Ďakujeme Ti za dar tvojho Syna a za to, že môžeme k Nemu zhliadať vo vedomí, že On rozumie nášmu hladu. Ďakujeme Ti aj za to, že tu dnes môžeme spoločne sedieť ako rodina. Prosíme ťa, požehnaj toto jedlo a daj, aby tí, ktorí ho budú požívať, rástli v láske k Tebe a raz sa spolu s Tebou stretli na večnej hostine v nebi. Zvelebený buď na veky vekov.
Je vhodné, aby to nebolo len o nasýtení žalúdka, ale o budovaní spoločenstva. Ďakujeme Ti, všemohúci Bože, za všetky tvoje dary a dobrodenia, ktoré nám dávaš. Ďakujeme ti za to, že si nás nasýtil týmito pozemskými darmi, za to, že sme pri tomto stole mohli tvoriť spoločenstvo s Tebou a medzi sebou navzájom. Lebo Ty si Boh a žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Povolanie a služba
Týmito slovami, adresovanými apoštolom, dáva Ježiš najavo svoju starostlivosť, ktorú ako Dobrý pastier neustále preukazuje svojim ovečkám. Robí všetko preto, „aby mali život a aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10, 10). Po svojom zmŕtvychvstaní Pán zveruje učeníkom zodpovednosť pokračovať v jeho poslaní a ohlasovať evanjelium ľuďom všetkých čias. Mnohí už veľkodušne odpovedali a stále odpovedajú na jeho neprestajnú výzvu: „Poď za mnou!“ (Jn 21, 22).
Pri príležitosti nastávajúceho 41. svetového dňa modlitieb za duchovné povolania, ktorý sa už tradične slávi na Štvrtú veľkonočnú nedeľu, sa všetci veriaci spájajú vo vrúcnej modlitbe za povolania na kňazstvo, na zasvätený život alebo do misijnej služby. V apoštolskom liste Novo millennio ineunte som konštatoval, že „dnes vo svete, napriek ďalekosiahlym sekularizačným procesom, pozorujeme veľkú túžbu po spiritualite, ktorá sa prejavuje najmä obnovenou potrebou modlitby“ (33). K tejto potrebe modlitby zaraďujeme aj našu spoločnú modlitbu, ktorou sa obraciame na Pána, aby „poslal robotníkov na svoju žatvu“.
S radosťou pozorujem, že v mnohých miestnych cirkvách sa vytvárajú večeradlá modlitieb za povolania. Vo veľkých seminároch a formačných domoch rehoľných a misijných inštitútov sa uskutočňujú stretnutia s týmto cieľom. Áno! Povolanie na výlučnú službu Kristovi v jeho Cirkvi je nesmiernym darom Božej dobroty, darom, o ktorý treba s pokorou a dôverou úpenlivo a vytrvalo prosiť. Mimoriadnu hodnotu má i modlitba spojená s obetou a utrpením. Utrpenie prežívané na vlastnom tele ako dopĺňanie toho, „čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev” (Kol 1, 24), sa stáva neobyčajne účinnou formou prosebnej modlitby. Mnoho chorých vo všetkých častiach sveta spája svoje bolesti s Ježišovým krížom, aby tak vyprosili sväté povolania.
Eucharistia a modlitba
Zo srdca si želám, aby sa modlitba za povolania ešte zintenzívnila. Táto modlitba má byť adoráciou Božieho tajomstva a poďakovaním za „veľké veci“, ktoré Boh urobil a napriek ľudskej slabosti naďalej robí. V centre všetkých týchto modlitbových iniciatív musí byť Eucharistia. Oltárna sviatosť má rozhodujúci význam pre zrod povolaní a pre ich trvácnosť, pretože zo spásnej Kristovej obety môžu povolaní čerpať silu na úplné oddanie sa ohlasovaniu evanjelia.
Je dobré, ak sa k sláveniu Eucharistie pripojí aj adorácia Najsvätejšej sviatosti, čím sa v istom zmysle rozširuje tajomstvo svätej omše. Kontemplácia Krista, ktorý je skutočne a podstatne prítomný pod spôsobmi chleba a vína, môže vyvolať v srdci toho, kto je povolaný na kňazstvo alebo na osobitné poslanie v Cirkvi, rovnaké nadšenie, aké viedlo Petra na vrchu premenenia k zvolaniu: „Pane, dobre je nám tu” (Mt 17, 4; porov. Mk 9, 5; Lk 9, 33). Kiež sa všetky kresťanské spoločenstvá stanú opravdivými školami modlitby, kde sa modlí za to, aby nikdy nechýbali robotníci na rozľahlom poli apoštolskej práce.
Ďalej je nevyhnutné, aby Cirkev neprestajnou duchovnou starostlivosťou sprevádzala tých, ktorých už Boh povolal a ktorí „nasledujú Baránka, kamkoľvek ide“ (Zjv 14, 4). Myslím tým kňazov, rehoľníčky a rehoľníkov, pustovníkov, zasvätené panny, členov sekulárnych inštitútov, skrátka všetkých, ktorí dostali dar duchovného povolania, no tento poklad majú „v hlinených nádobách“ (2 Kor 4, 7). V Kristovom mystickom tele jestvuje rozmanitosť služieb a duchovných darov (porov. 1 Kor 12, 12), ktoré majú všetky slúžiť na posvätenie kresťanského ľudu. Vo vzájomnej starostlivosti o svätosť, ktorou má byť preniknutý každý člen Cirkvi, je nevyhnutné modliť sa za to, aby povolaní zostali verní svojmu povolaniu a v čo najvyššej možnej miere dosiahli evanjeliovú dokonalosť.
Hľadanie povolania
Veľkou neznámou pre každého človeka je aj samotný život. Ako žiť, čím naplniť svoj život, ako to robiť, aby som spravil nielen čo najmenej chýb, ale ho naplnil niečím pekným? Čo chce Boh, aby som zo svojho života urobil? Aký má plán s mojím životom? Boh volá, aby som sa stal „najlepšou verziou seba samého.“ To hlavné čo Boh chce, aby som naplnil život láskou. Boh volá človeka, aby sa dal celkom do služby Bohu a človeku.
Hľadanie toho, k čomu ma Boh volá, býva niekedy náročné. Preto potrebujeme v tomto neznámom „teréne“ pomoc a sprevádzanie. Boh sám vedie človeka. Vedie ho skrze modlitbu i cez rozličné udalosti. Je dôležité byť s Ním v každej chvíli. Boh nás vedie aj prostredníctvom iných ľudí. Dôležité je sprevádzať mladých pri rozlišovaní povolania. Je dôležité pomôcť mladému človeku, aby mohol správne rozlíšiť, k čomu ho Boh volá. Nemali by sme hľadať, kde ho chceme mať my, ale kde ho chce mať On. Preto potrebujeme Božie vedenie pri hľadaní ich životného povolania.
Rozlišovanie povolania
Modlitba za duchovné povolania
Pane Ježišu, ty si povolával, koho si chcel; volaj mnohých z nás, aby sme pracovali pre teba a s tebou. Ty si svojím slovom osvietil tých, ktorých si povolal; osvecuj nás darom viery v teba. Ty si ich chránil v ťažkostiach; pomáhaj mladým premáhať ťažkosti dneška. A keď pozveš niekoho z nás, aby sa celý zasvätil tebe, nech tvoja láska zahrieva toto povolanie od jeho zrodu a dáva mu vzrast a vytrvalosť až do konca. Lebo ty si Boh a žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.