Kresťanský Adventný Kalendár: Význam, História a Tradície

Advent je obdobie očakávania a prípravy na Vianoce, ktoré sa začína štyri nedele pred samotným vianočným dňom. Toto obdobie má hlboký náboženský význam a slúži na prípravu kresťanov na príchod Ježiša Krista. Samotné slovo advent pochádza z latinčiny. "Adventus" v preklade znamená príchod a odkazuje na príchod Spasiteľa. Pre kresťanov je teda advent v znamení čakania na príchod Spasiteľa a duchovných príprav na Vianoce.

Advent je prvým obdobím cirkevného čiže liturgického roka. Dĺžku adventného obdobia vymedzujú 4 adventné nedele. Po štvrtej adventnej nedeli nasledujú Slávnosti Narodenia Pána - 25. decembra. Prvá adventná nedeľa môže pripadnúť na niektorý deň medzi 27. novembrom až 3. decembrom. Posledná, teda štvrtá nedeľa, môže vyjsť aj na 24. decembra.

Adventné obdobie ľudstvo oslavuje už od 7. storočia nášho letopočtu. Začína sa 4 nedele pred Štedrým dňom a práve na Štedrý deň končí. Pre kresťanov začína obdobie adventu, prípravy na slávenie narodenie Ježiša a súčasne nový cirkevný rok.

Advent má dve časti. Prvá, od Prvej adventnej nedele do 16. decembra, upozorňuje na to, čo je v živote podstatné - uvedomenie si konečného príchodu Krista. Druhá časť, od 17. do 24. decembra, pripomína bezprostredné udalosti pred narodením Ježiša.

Advent je obdobie očakávania. Ľudia sa v tomto čase často snažia upokojiť svoje mysle a sústrediť sa na duchovný význam Vianoc. Kresťania sa v tomto období pripravujú na oslavu narodenia Ježiša. To môže zahŕňať modlitbu, rozjímanie, čítanie biblie a zúčastňovanie sa cirkevných obradov.

Nejde iba o to, aby sme pripomenuli historickú udalosť, ktorá sa stala pred 2000 rokmi v malej judejskej dedinke. Oveľa potrebnejšie je pochopiť, že celý život musí byť adventom, bdelým očakávaním nového konečného príchodu Krista.

Príprava na príchod Ježisa Krista spočíva v pokání, sebazapieraní a horlivejšej zbožnosti, preto sa predvianočné obdobie nazýva aj “malým pôstom”. Advent nám pripomína, že Kristus príde. A život veriacich je neustálym a bdelým očakávaním tohto príchodu. Nejde iba o to, aby sme pripomenuli historickú udalosť, ktorá sa stala pred 2000 rokmi v malej judejskej dedinke.

Štvortýždňové obdobie adventu je pre veriacich najmä časom duchovnej prípravy a pokánia pred slávením Vianoc, radostnej spomienky na Narodenie Pána. V tomto období sa veriaci v katolíckych, evanjelických a ďalších kresťanských chrámoch schádzajú k modlitbám a zamysleniam, konajú sa v nich aj mnohé adventné koncerty. Chrámové rúcho v advente je fialové.

Je to obdobie dvojakého očakávania a to narodenia Ježiša Krista a jeho druhého príchodu. Obdobie pokoja, rozjímanie, dobročinnosti a upokojenia - tak môžeme charakterizovať pravý význam adventu. Ide o obdobie 4 nedieľ pred Štedrým večerom. Aj keď pre väčšinu ľudí je to obdobie zhonu, zháňanie darčekov, upratovania, pečenia koláčov a príprav na Vianoce, majte na pamäti hlavný účel adventu. Adventná doba má predovšetkým svoj duchovný obsah.

Adventný čas je obdobím roka, kedy sa pripravujeme na dvojitý príchod Ježiša Krista: na jeho druhý príchod na konci časov, súčasne si pripomíname aj jeho narodeniny.

Pôvodne sa v tomto období držal takisto pôst pred začatím slávnostného vianočného obdobia, ktoré nasleduje a začína hneď po západe slnka na Štedrý deň.

História Adventu

Zmienky o adventných bohoslužbách nájdeme už od 5. storočia v Ravenne, v 6. storočí v Ríme. Počet nedieľ sa často líšil a advent sa slávil 4 až 6 nedieľ pred Vianocami. Až pápež Gregor Veľký stanovil jasný počet 4 nedieľ.

Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého (440-461). Iný záznam o advente pochádza z Francúzska, kde koncil v meste Macon v r. 582 nariadil, aby sa príprava na slávenie vianočných sviatkov začala od prvej nedele po sviatku sv. Martina. Adventné obdobie v tejto forme zahrnovalo šesť nedieľ a malo pôstno - kajúcny charakter.

Pápež Gregor I. Veľký (590-604) skrátil adventné obdobie na štyri nedele (symbolizujúce 4 000 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja) a je pôvodcom adventných kázní v Bazilike Santa Maria Maggiore. Svoju definitívnu formu nadobudol advent v 8. - 9. storočí. V r. 1362 Urban V. dostal pôstny charakter.

Obsah adventnej doby výstižne vyjadrujú staré adventné piesne - roráty - zostavené podľa biblických textov, prevažne prorockých. Roráty sa začínali pred svitaním a pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo „kráčalo v tmách“ (Iz 9,2). Názov roráty pochádza z najznámejšej latinskej adventnej piesne pochádzajúcej zo 16.

Už od starých čias to boli dni naplnené tichou radosťou. Preto sa na Katarínu robili posledné bály a zábavy. Skončili sa muziky a bujaré vystrájanie. Ľudská myseľ sa potrebuje stíšiť, aby si človek lepšie uvedomil, aký veľký dar, uložený v betlehemských jasličkách, dostáva. Adventným obdobím sa začína cirkevný rok.

Tradičný adventný veniec so štyrmi sviecami.

Symbolika Adventu

Každá nedeľa v období adventu má svoj špecifický liturgický význam. Prvá nabáda na bedlivosť, druhá je v znamení pokánia, tretia sa nesie v znamení radosti. Hoci pre advent je typická fialová farba, práve v tretiu adventnú nedeľu ju nahrádza veselšia ružová. Akoby už táto farba zvestovala a nabádala k oslavám a radosti. Štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiška.

Advent je rozdelený na dva časti. V prvej dáva dôraz na očakávanie druhého príchodu Krista a druhá, ktorá začína 17. Adventná doba nie je našťastie len časom nákupnej horúčky. Má predovšetkým svoj duchovný obsah. Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný, a ktorý zároveň prichádza ako víťaz, ako kráľ a osloboditeľ. Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je „Svetlo sveta“ (Jn, 8,12).

Adventný Veniec a Sviečky

Klasickým symbolom adventného obdobia je adventný veniec. Typickým symbolom adventu je adventný veniec, ktorý má 4 sviečky a každú adventnú nedeľu sa postupne zapaľuje o jednu sviečku viac.

Prvá zmienka o ňom pochádza až z 19. storočia, presnejšie z roku 1838 z Hamburgu, kedy teológ Johann Heinrich Wichern zavesil veniec na dvere sirotinca. Pod vencom bola pokladnička na milodary pre opustené deti. Pôvodný adventný veniec bol drevený s 24 sviečkami - 19 tenšími, ktoré predstavovali všedné dni, a 4 hrubšími sviečkami, ktoré symbolizovali štyri adventné nedele. Johann Henrich Wichern vyrobil veniec na základe neustálych otázok opustených detí, koľko dní ešte zostáva do Vianoc. Deti si ho ozdobili voňavými vetvičkami ihličnanov a farebnými stuhami a Johann zapálil prvú sviecu.

Zhotovuje sa z vetvičiek jedličky, smreka alebo vavrína. Zelená farba znamená „nádej“ a jeho kruhovitý tvar symbolizuje „večnosť“. Štyri sviece na tomto venci symbolizujú štyri adventné nedele alebo obdobie približne 4000 rokov, počas ktorého Židia očakávali Mesiáša. Sviečky na adventnom venci sa zapaľujú postupne. Každú nedeľu sa zapáli ďalšia. Svoj význam má aj farba sviečok. Dnes už na trhu nájdeme množstvo sviečok rôznych farieb, no základnými sviečkami pre adventný veniec boli 3 fialové a jedna ružová sviečka.

Význam sviečok:

  1. Na prvú adventnú nedeľu sa zapaľuje prvá fialová sviečka, tzv. Svieca prorokov. Je pamiatkou na prorokov, ktorí predpovedali narodenie Ježiša Krista.
  2. Na druhú adventnú nedeľu sa zapaľuje druhá fialová sviečka, tzv. Betlehemská, ktorá reprezentuje lásku a predstavuje Ježiškove jasličky.
  3. Na tretiu adventnú nedeľu sa zapaľuje ružová sviečka, tzv. Pastierska, ktorá vyjadruje radosť z toho, že pôst je takmer na konci.
  4. Na štvrtú adventnú nedeľu sa zapaľuje posledný fialová sviečka, tzv. Anjelská, ktorá predstavuje mier a pokoj.

Hoci pre advent je typická fialová farba, práve v tretiu adventnú nedeľu ju nahrádza veselšia ružová. Akoby už táto farba zvestovala a nabádala k oslavám a radosti. Štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiška.

PS: Vedeli ste, že každá z adventných nedieľ mala svoje ľudové označenie: Prvá adventná nedeľa - železná, druhá - bronzová, tretia - strieborná a štvrtá - zlatá?

Tradície a Zvyky Adventu

S adventom sa predovšetkým spája mnoho tradícií a zvykov. Možno niektorý z nich dodržiavate aj vy doma. Aké to sú?

Barborky pre Šťastie: Sviatok svätej Barbory (4. decembra) sa spája s tradíciou "barborek" a rezanie vetvičiek stromov, ktoré potom môžu do Vianoc vyrásť. Najčastejšie sa jedná o vetvičky z čerešne, nie je to však pravidlom a vhodné sú napríklad vetvičky gaštanu. Vetvička, ktorá do Vianoc vyrástla, prinášala do domu šťastie a slobodným dievčatám predpovedala svadbu.

Mikuláš, Čert a Anjel: Deťmi obľúbenou a zároveň obávanou tradíciou je Mikuláš spolu s čertom a anjelom. Pre tie deti, ktoré boli dobré, má Mikuláš sladkosti a darčeky. Tým, ktoré hnevali, nesie len uhlie a zemiaky. Kde sa ale pôvodne Mikuláš vzal? Sv. Mikuláš je reálnou postavou, ktorá sa narodila na území dnešného Turecka do rodiny rybárov. Po tom, čo Mikuláš osirel, rozdal všetok svoj majetok chudobným. Je preto symbolom štedrosti. Tradícia, ktorú poznáme dnes, vznikla zhruba v 10. storočí v Nemecku.

Bozk pod Imelom Zaručuje Lásku: Neoddeliteľnou súčasťou adventu je tiež imelo. Má prinášať do rodiny šťastie a požehnanie. Podľa keltskej tradície imelo nesie tiež plodnosť. Tí, ktorí sa pod imelom pobozkajú, majú zaistenú vzájomnú lásku do budúcich Vianoc.

Bozk pod imelom má priniesť šťastie a lásku.

Medovníčky Pečte v Prvý Adventný Týždeň: Pečenie medovníčkov nesmieme vynechať! Advent je tiež časom, ktorý zhruba zodpovedá dobe, ktorú potrebujú tradičné medové perníčky na zmäknutie. Tradícia medových perníkov siaha u nás až do 12. storočia. Medovníčky sa dajú využiť aj ako ozdoby na stromček. Tí kreatívnejší z vás zvládnu z medovníkov zostaviť betlehem alebo perníkovú chalúpku.

Betlehem: Krásnym vianočným zvykom je tiež výroba či zostavenie betlehemu - jasličiek. Napríklad v Taliansku ľudia nezdobia vianočný stromček a namiesto neho sú symbolom Vianoc práve jasličky.

Vianočka s Mincou pre Šťastie: Už podľa svojho názvu - vianočka patrí k vianočným tradíciám. Skôr pekári do vianočiek náhodne zapekali mince. Ten, kto mincu potom v pečive našiel, mal byť po celý ďalší rok zdravý a minca mu predpovedala aj bohatstvo. Keď sa ale pri pečení vianočka nepodarila a popraskala, značilo to nešťastie.

Vianočný Stromček Ozdobte Vlastnými Medovníkmi: Tešíte sa na zdobenie vianočného stromčeka? Ešte v 16. storočí bol ale tento zvyk považovaný za pohanskú tradíciu a katolícka cirkev ho neuznávala. Prvé stromčeky sa do izby vešali za špičku k stropu, niekedy dokonca špičkou dolu.

Adventné Kalendáre

Ako si spríjemniť dlhé čakanie na Štedrý deň? Predovšetkým deti si obľúbili adventný kalendár. Môže mať mnoho podôb od klasického štvorcového s čokoládou po nástenný v tvare vianočného stromčeka a s vreckami plných darčekov na každý deň. Fantázii sa medze nekladú. Adventný kalendár je špeciálny spôsob, ako sledovať a očakávať blížiace sa Vianoce. Tento tradičný nástroj sa stal obľúbeným spoločným rituálom pre mnoho rodín a jednotlivcov po celom svete. Jeho podstata spočíva v tom, že odpočítava dni do Vianoc a každý deň ponúka malý prekvapujúci darček.

Adventné kalendáre milujú deti aj dospelí.

Väčšina adventných kalendárov má 24 okienok alebo vrecká, každý označujúci jedno obdobie adventu, teda každý deň až do 24. decembra. Najmä deti, otvárajú jedno okienko každý deň, čím vytvárajú napätie a radosť očakávania. Obsah adventných kalendárov sa môže líšiť. Niekedy ide o malé čokolády, cukríky alebo iné sladkosti. Iné kalendáre môžu obsahovať malé hračky alebo ozdoby.

Ako Vznikol Adventný Kalendár

Adventný kalendár má pôvod v nemeckých protestantských domácnostiach 19. storočia. Jeho vznik je spojený s potrebou čakania na Vianoce a udržiavaním očakávania v období adventu. Prvý adventný kalendár sa objavil v druhej polovici 19. storočia v oblasti Hamburgu v Nemecku. Jeho vytvorenie sa pripisuje tradícii protestantských rodín, ktoré si želali vizuálne sledovať dni do Vianoc.

Jedným z prvých známych adventných kalendárov bol vytvorený v roku 1851. Išlo o kalendár, ktorý nemal ešte svoju ikonickú podobu s 24 okienkami, ale mal 24 malých obrazov s náboženskými motívmi. Tento kalendár vytvorila nemecká rodina, aby pomohla svojim deťom sledovať dni do Vianoc a udržiavať ich očakávania.

Neskôr, v roku 1903, vytvoril Gerhard Lang, nemecký tlačiar a vydavateľ, prvý komerčný adventný kalendár. Bol inšpirovaný svojimi spomienkami na detstvo a myšlienkou protestantských tradícií. Tento kalendár mal 24 okienok, ktoré boli pôvodne plné biblických citátov. O niekoľko rokov neskôr sa začali vkladať malé obrázky a neskôr aj sladkosti.

Dnes sú adventné kalendáre dostupné vo viacerých formách, od tradičných až po moderné a kreatívne varianty. Sú obľúbenými predvianočnými produktmi, ktoré pridávajú dávku radosti a očakávania do domovov po celom svete.

Existujú však aj kreatívnejšie formy adventných kalendárov. Niektoré rodiny si vytvoria vlastné kalendáre s ručne vyrobenými darčekmi alebo úlohami, ktoré zvýrazňujú ducha Vianoc a rodinného spojenia.

Okrem toho napomáha udržiavať ducha očakávania a radosti, ktorý charakterizuje toto obdobie roka. Bez ohľadu na obsah alebo formu, adventný kalendár sa stal pekným spôsobom, ako si pripomenúť význam a krásu obdobia adventu.

ADVENTNÝ KALENDÁR - videonávod / creActive

Duchovná Príprava Počas Adventu

Okrem obohatenia sa umeleckým zážitkom je dôležité myslieť aj na svoju dušu. Advent je predsa čas, keď očakávame príchod Ježiša, a bez dobrej duchovnej prípravy by sme mohli zostať ochudobnení. Okrem rozjímania môže byť príjemným vstupom do adventného rána aj modlitba pri sviečkach. Existuje spôsob, ktorý nespríjemní Advent len nám, ale najmä ostatným. Pekná výzva pre Adventné obdobie je snaha potešiť niekoho ďalšieho. Niekedy však úplne postačí úprimný kompliment, pár milých slov alebo jednoducho úsmev.

tags: #krestansky #adventny #kalendar