Zoslanie Ducha Svätého: Biblický kontext a význam

V tejto úvahe sa chceme podeliť o presvedčenie, že Boh miluje všetky svoje deti rovnako, a preto chce s nimi mať plný vzťah hneď, ako sa rozhodnú stať Jeho deťmi. Duch Svätý naplní ich srdce už pri obrátení, bez ďalšieho časového odkladu. Toto je krst Duchom Svätým, ktorý je Božou okamžitou odpoveďou na ich rozhodnutie.

Holubica ako symbol Ducha Svätého.

Ján Krstiteľ a zasľúbenie Ducha Svätého

Tieto slová Jána Krstiteľa sa vzťahujú na Ježiša. On je tým, kto bude krstiť Duchom Svätým. Ján volal ľudí k pokániu, ale Ježiš je väčší ako Ján. Udelí im nebeskú moc skrze Ducha Svätého, aby ho nasledovali a žili zbožný a svätý život.

Naplnenie proroctva na Letnice

Jánove slová sa naplnili na Letnice roku 30 n. l. Keď boli spolu, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali zasľúbenie Otcovo - o ktorom (tak im riekol) počuli ste odo mňa, (totiž) že Ján krstil vodou, ale vy o niekoľko dní budete pokrstení Duchom Svätým.

A oni, tam zídení, spýtali sa Ho: Pane, či v tomto čase obnovíš kráľovstvo pre Izrael? Odpovedal im: Nie je vašou vecou poznať časy a príhodné chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme.

Zoslanie Ducha Svätého na apoštolov.

Zmena po prijatí Ducha Svätého

Po prijatí Ducha Svätého môžeme pozorovať veľkú zmenu. Ako sme už spomenuli, prví učeníci sa rozhodli nasledovať Krista, no na krst Duchom museli počkať až do Letníc roku 30 n. l. Ja vám však pravdu hovorím: Vám prospeje, aby som odišiel; lebo ak neodídem, Radca nepríde k vám; ale keď odídem, pošlem Ho k vám.

V posledný veľký deň slávností stál Ježiš a volal: Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa. Ako Písmo hovorí: Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo mňa. A to povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo uverili v Neho; Duch Svätý totiž ešte nebol (daný), pretože Ježiš nebol ešte oslávený.

Ako tieto verše ukazujú, učeníci boli v mimoriadnej situácii. Rozhodli sa nasledovať Ježiša, ale Ducha Svätého dostali až po jeho oslávení, pretože Duch Svätý ešte nebol zoslaný (Jánovo evanjelium 7:39).

Situácia kresťanov po Letniciach roku 30 n. l.

Po Letniciach už nie sú obrátenie a krst Duchom Svätým dve oddelené udalosti. A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až naveky - Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí, ani nepozná. Vy Ho poznáte, pretože pri vás ostáva a bude vo vás…

Ježiš mu odpovedal: Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu a budeme prebývať u neho. Ježiš najprv hovorí o zoslaní Ducha Svätého, ktorý zostane s veriacimi naveky. Potom hovorí o Otcovi a o sebe. To znamená, že skrze prijatie Ducha Svätého si v nás urobí príbytok trojjediný Boh.

Neurobí si v nás príbytok iba časť Otca a časť Ježiša. Rovnako ani Duch Svätý nie je vliaty do srdca obráteného človeka čiastočne. Podľa Ježišových slov, jedinou podmienkou je milovať ho, čo sa prejaví v rozhodnutí zachovávať Jeho slovo. V takom prípade Boh odpovedá bez váhania.

Plnosť Ducha Svätého

A nádej neza­hanbuje, lebo lás­ka Božia je nám roz­liata v srdciach skr­ze Ducha Svätého, kto­rý je nám daný. Ak by Boh udelil iba obmedzené množstvo lásky tomu, kto po nej túži, odporovalo by to samotnému charakteru Boha. Duch Svätý je osoba, ktorá nemôže byť rozdelená na časti ako objem vody. A aj keď je jeho pôsobenie často prirovnávané k vode, ktorá oživuje, občerstvuje a tíši smäd, nikde nečítame o tom, žeby Boh udelil najprv malý diel a iba neskôr plné množstvo.

Pretože je Duch Svätý osoba, buď je prítomný v srdci človeka, alebo nie je. Lebo aj my sme boli kedy­si nerozum­ní a neposluš­ní; blúdili sme a slúžili žiadostiam a rozličným rozkošiam, trávili sme život v zlo­be a v závis­ti; boli sme nenávide­ní a navzájom sme sa nenávideli. Ale keď sa zjavila dob­ro­ta a láskavosť náš­ho Spasi­teľa Boha k ľuďom, spa­sil nás nie pre skut­ky spra­vod­li­vos­ti, kto­ré sme kona­li, ale pod­ľa svoj­ho milo­sr­den­stva, (a to) kúpe­ľom zno­vuz­ro­de­nia a obno­ve­ním skr­ze Ducha Sväté­ho, kto­ré­ho vylial na nás hoj­ne skr­ze Ježi­ša Kris­ta, náš­ho Spa­si­teľa, aby, ospra­vedl­ne­ní Jeho milos­ťou, sta­li sme sa dedič­mi pod­ľa náde­je več­né­ho živo­ta.

Obnovenie skrze Ducha Svätého

Kontext hovorí o obrátení. Kedysi sme boli neposlušní, ale Boh nás spasil kúpeľom znovuzrodenia a obnovením skrze Svätého Ducha, ktorého na nás vylial HOJNE. Pokiaľ niekto neprijal Ducha v plnosti, nie je znovuzrodený a obnovený.

Jednota v Duchu Svätom

Lebo ako telo je jed­no a má mno­ho údov, ale všet­ky údy tvo­ria jed­no telo, aj keď ich je mno­ho: tak aj Kris­tus. Veď aj my všet­ci v jed­nom Duchu sme boli pokrs­te­ní v jed­no telo, či Židia ale­bo Gré­ci, či otro­ci ale­bo slo­bod­ní; a všet­ci sme boli napo­je­ní jed­ným Duchom. (1.

Obraz „napo­je­nia“, ale­bo inak pove­da­né „uha­se­nia smä­du“, vyjad­ru­je plnosť. Ako sme už vyš­šie pove­da­li, Duch ako oso­ba sa nemô­že dať čias­toč­ne. Keď napá­ja dru­hých samým sebou, robí to od začiat­ku úpl­ne a nie po dúš­koch.

Keby sa pri­ja­tie Ducha Svä­té­ho usku­toč­ňo­va­lo v dvoch fázach - najprv čias­toč­ne a neskôr v plnos­ti, boli by aj dva dru­hy kres­ťa­nov, kto­rí by odli­šo­va­li v množ­stve Ducha. Taký­to obraz o kres­ťa­noch ale neko­reš­pon­du­je s posled­ný­mi cito­va­ný­mi pasá­ža­mi.

Ikona Najsvätejšej Trojice od Andreja Rubleva.

Keď si naprí­klad pozrie­me šir­ší kon­text 1. lis­tu Korint­ským 12, dozvie­me sa, že kaž­dý kres­ťan je veľ­mi vzác­ny, pre­to­že v ňom žije ten istý Duch. V ňom vyzná­va Ježi­ša ako svoj­ho Pána a pri­jí­ma od neho dary (1. Korint­ským 12:3-11). Medzi kres­ťan­mi sú síce roz­die­ly v daroch, v služ­bách a v pôso­be­ní, ale Pavol sa vôbec nezmie­ňu­je o roz­die­loch v „množ­stve“ Ducha.

Ďalej z tej­to pasá­že môže­me vyvo­diť, čo je zna­me­ním toho, že je nie­kto napl­ne­ný Duchom. Je ním kto­rý­koľ­vek z darov vyme­no­va­ných vo ver­šoch 8-10. Okrem toho, cha­riz­ma­tic­ko-let­nič­né hnu­tie obvyk­le pokla­dá veria­cich, kto­rí nie sú pokr­set­ní Duchom, za teles­ných[5]. List Rima­nom 8:1-17[6] taký­to opis kres­ťa­na vylu­ču­je.

Pod­ľa tej­to pasá­že, tí, kto­rí žijú pod­ľa tela, sa nemô­žu páčiť Bohu a skon­čia v zatra­te­ní. Napro­ti tomu, kres­ťa­nia majú dôver­ný vzťah s Otcom, žijú pod­ľa Ducha a usmr­cu­jú skut­ky tela. Tak­to víťa­zia nad hrie­chom a dosa­hu­jú slo­bo­du. Toto všet­ko pou­ka­zu­je na napl­ne­nie Duchom.

Pav­lo­va skú­se­nosť v Damas­ku, o kto­rej číta­me v Skut­koch 9:17-18, je tiež sve­dec­tvom, že napl­ne­nie Duchom Svä­tým nemô­že byť odde­le­né od obrá­te­nia. Je zau­jí­ma­vé, že tu nenáj­de­me žiad­nu zmien­ku o hovo­re­ní v jazy­koch, ako pred­po­kla­dá kla­sic­ké cha­riz­ma­tic­ké uče­nie. Dokon­ca tu nenáj­de­me zmien­ku ani o inom vidi­teľ­nom dare Ducha, keď Ana­niáš zlo­žil ruky na Pav­la.

Na inom prí­kla­de v Skut­koch 10:44-48 môže­me vidieť, že Duch Svä­tý bol vylia­ty na Kor­né­lia a jeho domác­nosť pri ich obrá­te­ní, a to dokon­ca ešte pred krs­tom vodou. Pri obrá­te­ní v nás Boh začí­na pre­bý­vať skr­ze Ducha Svä­té­ho. Ten­to vzťah s Ním môže byť posil­ne­ný našou posluš­nos­ťou v dob­rých roz­hod­nu­tiach, odda­nos­ťou a mod­lit­bou, ale môže byť aj osla­be­ný našou neposluš­nos­ťou.

Výra­zy ako „buď­te napl­ne­ní Duchom“ v lis­te Efez­ským 5:18 ale­bo „nezar­mu­cuj­te Svä­té­ho Ducha“ v lis­te Efez­ským 4:30 uka­zu­jú, že zále­ží na nás, do akej mie­ry v nás Duch Svä­tý môže pôso­biť.

Naplnenie Duchom v náročných situáciách

Vyjad­re­nie ako „napl­ne­nie Duchom Svä­tým“ sa teda môže spá­jať aj s opo­rou veria­cich v nároč­nej ale­bo ťaž­kej situ­ácii, s úte­chou, povzbu­de­ním a posil­ne­ním ich vzťa­hu s Bohom a zakú­se­ním jeho pomo­ci zvlášt­nym spô­so­bom. Nemu­sí ísť len o začia­tok ces­ty s Bohom. Podob­né mies­ta náj­de­me naprí­klad aj v Skut­koch 4:5-10 a v Skut­koch 13:9-12. Tu má napl­ne­nie Duchom odliš­ný význam ako napr.

V Novom záko­ne náj­de­me aj sprá­vy o kon­krét­nych jed­not­liv­coch, kto­rí boli napl­ne­ní Duchom Svä­tým. Nezna­me­ná to, že jeden z nich bol pokrs­te­ný Duchom, zatiaľ čo ostat­ní nie.

Nie­kto­ré pasá­že Nové­ho záko­na býva­jú inter­pre­to­va­né myl­ne až zavá­dza­jú­co[8].

Znovuzrodenie z vody a Ducha

Myl­ný výklad toh­to ver­ša, že krst vodou a Duchom sú dve odde­le­né uda­los­ti, sa odô­vod­ňu­je spoj­kou „a“. Ako sme už vysvet­li­li v kon­tex­te lis­tu Títo­vi 3:3-7 (pozri poznám­ku č.

Vylia­tie vody na smäd­nú pôdu a vylia­tie Ducha na potom­stvo Izra­e­la nie sú dve odde­le­né uda­los­ti. Zna­me­na­jú to isté. Izra­el je pri­rov­na­ný najprv k vyprah­lej zemi a neskôr k vŕbam pri vod­ných tokoch po pri­ja­tí požeh­na­nia, teda Ducha. Duch a požeh­na­nie sú v tom­to ver­ši para­le­ly.

V Eze­chie­lo­vi 36:22-38 náj­de­me tie isté obra­zy pou­ži­té ved­ľa seba. Mož­no tu ešte jas­nej­šie vyjad­ru­jú duchov­nú obno­vu, kto­rú Ježiš opí­sal ako zno­vu-zro­de­nie ale­bo naro­de­nie „zho­ra“.

Celý kon­text hovo­rí, podob­ne ako v Jáno­vi 3, o naro­de­ní „zho­ra“. A aj keď to zo stra­ny člo­ve­ka pred­po­kla­dá obrá­te­nie, pôso­bí ho Boh a nie člo­vek, ako naprí­klad pri krs­te vodou.

Prijmite Ducha Svätého

Ako sme uká­za­li vyš­šie, pred­po­kla­dom pre zosla­nie Ducha Svä­té­ho bol Ježi­šov odchod a oslá­ve­nie (Ján 7:39, Ján 16:7). V situ­ácii opí­sa­nej v Jáno­vi 20 ale tie­to pod­mien­ky nebo­li ešte napl­ne­né, pre­to­že Ježiš zatiaľ nevys­tú­pil k Otco­vi. Pre­to je vylú­če­né, aby už tu uče­ní­ci pri­ja­li Ducha Svä­té­ho.

Verš 22 je jed­no­du­cho potvr­de­ním Ježi­šov­ho zasľú­be­nia o zosla­ní Rad­cu, o kto­rom hovo­ril pred svo­jou smr­ťou. Chcel uče­ní­kom, kto­rí sa rado­va­li z jeho vzkrie­se­nia, pri­po­me­núť, že ich musí opus­tiť. Nene­chá ich však samot­ných, zošle im Rad­cu - Ducha Svä­té­ho.

Skutky apoštolov 2:37-39

Nie je žia­den dôvod z toh­to ver­ša vyvo­diť, že poká­nie a krst, a ďalej pri­ja­tie daru Ducha Svä­té­ho, sú dve odde­le­né uda­los­ti, medzi kto­rý­mi môže uply­núť neja­ký čas. Z ver­šov 42-47 je zrej­mé, že Duch Svä­tý začal hneď pôso­biť v živo­te veria­cich.

Samária prijíma slovo Božie

Keď apoš­to­lo­via v Jeru­za­le­me poču­li, že Samá­ria pri­ja­la slo­vo Božie, posla­li k nim Pet­ra a Jána. A tí priš­li a mod­li­li sa za nich, aby pri­ja­li Ducha Svä­té­ho, lebo na niko­ho z nich dovte­dy nezos­tú­pil; len pokrs­te­ní boli v meno Pána Ježi­ša.

Zves­to­va­nie evan­je­lia Sama­ri­tá­nom bolo his­to­ric­kou uda­los­ťou, kto­rá pre­uká­za­la, že v Božom krá­ľov­stve nie sú víta­ní iba Židia. Kvô­li dlho­trva­jú­ce­mu nepria­teľ­stvu medzi Sama­ri­tán­mi a Žid­mi bolo dôle­ži­té, aby prá­ve apoš­to­lo­via ako Peter a Ján, kto­rí boli pilier­mi cir­kvi, pri­ví­ta­li prvých Sama­ri­tán­skych obrá­te­ných. Priš­li im vyjad­riť, že sú pri­ja­tí v cir­kvi ako rov­no­cen­ní bra­tia v Kris­tu.

Ale ako máme chá­pať, že „na niko­ho z nich dovte­dy [Duch] nezos­tú­pil, len pokrs­te­ní boli v meno Pána Ježi­ša“? Vzhľa­dom na argu­men­ty v prvej čas­ti toh­to člán­ku môže­me vylú­čiť, že nebo­li napl­ne­ní Duchom Svä­tým pri ich obrá­te­ní. „Zostú­pe­nie“ Ducha v tej­to pasá­ži pre­to musí mať iný význam.

Môže vyjad­ro­vať moc­né a zázrač­né kona­nie Ducha[11], kto­ré sa pre­ja­vi­lo ako jas­né zna­me­nie Jeho prí­tom­nos­ti v ich živo­toch. Nie­čo, čo pred Pet­ro­vým a Jáno­vým prí­cho­dom neza­kú­si­li. Muse­lo ísť záro­veň o nie­čo vidi­teľ­né, ako sa píše vo ver­ši 18: „Keď Šimon videl, že sa Duch Svä­tý ude­ľu­je kla­de­ním rúk apoš­to­lov, pri­nie­sol im penia­ze“.

Pre­to časť ver­ša 17: „… a oni pri­ja­li Ducha Svä­té­ho“ musí­me chá­pať v zmys­le, že dosta­li kon­krét­ny dar Ducha Svä­té­ho. Prav­de­po­dob­ne zača­li hovo­riť v jazy­koch. Bolo to potvr­de­nie, že Duch pôso­bí v ich živo­toch, ale nebol to oka­mih, kedy bol vlia­ty do ich sŕdc. Sku­toč­nosť, že dar jazy­kov nebol daný skr­ze Fili­pa, ale skr­ze Pet­ra a Jána, je mož­né vysvet­liť jedi­neč­nou situ­áci­ou Sama­ri­tá­nov, ako sme už vysvet­li­li.

Učeníci v Efeze

Keď Apol­lo bol v Korin­te, pre­šiel Pavol hor­ný­mi kra­ji­na­mi, pri­šiel do Efe­zu a našiel (tam) nie­kto­rých uče­ní­kov. I spý­tal sa ich: Či ste pri­ja­li Ducha Svä­té­ho, keď ste uve­ri­li? A oni mu odpo­ve­da­li: Nie, ani sme len nepo­ču­li, že je Duch Svä­tý. Pove­dal im: V čo ste teda boli pokrs­te­ní? Odve­ti­li: Jáno­vým krs­tom.

Nato im Pavol pove­dal: Ján krs­til krs­tom poká­nia a pri­ka­zo­val ľudu, aby veri­li v Toho, kto­rý pri­chá­dza po ňom, to jest v Kris­ta Ježi­ša. Keď to poču­li, dali sa pokrs­tiť v meno Pána Ježi­ša Kris­ta. Ako Pavol polo­žil ruky na nich, zostú­pil na nich Duch Svä­tý, i hovo­ri­li jazyk­mi a pro­ro­ko­va­li. A bolo ich všet­kých spo­lu asi dva­násť mužov.

Títo uče­ní­ci boli pokrs­te­ní Jáno­vým krs­tom. Nepoz­na­li však Ježi­ša a neve­de­li o Duchu Svä­tom. Z tých­to dôvo­dov ich nemô­že­me pova­žo­vať za kres­ťa­nov. Môže­me sa dom­nie­vať, že ako nasle­dov­ní­ci živo­t...

tags: #zoslanie #ducha #svateho #biblia