Sviatok Zostúpenia Svätého Ducha, známy aj ako Päťdesiatnica, je jedným z najvýznamnejších sviatkov v Pravoslávnej cirkvi. Pripomína deň, keď Svätý Duch zostúpil na apoštolov, čo sa považuje za počiatok Cirkvi. Tento článok sa zameriava na históriu, význam a tradície spojené s týmto sviatkom, s dôrazom na jeho prejavy na Slovensku.
Ikona Svätej Trojice od Andreja Rubľova
Význam Zostúpenia Svätého Ducha
V Nedeľu sv. Päťdesiatnice si pripomíname Zostúpenie Sv. Ducha na Christovych apoštolov. Podľa slov vladyku, nielen Christovi priami učeníci, ale aj každý kresťan cez svätý Krst a pomazanie sv. Myrom - pečať daru sv. Ducha - je povolaný stať sa apoštolom.
Svätý Duch je Ten, bez Ktorého nemožno vykonať jedinú bohoslužbu, bez Ktorého nemožno vykonať ani jednu svätú Tajinu, bez Ktorého nie je možný duchovný život. Tak ako ľudské telo nemôže žiť bez toho, aby nedýchalo, tak ani ľudská duša nemôže žiť bez blahodate Svätého Ducha. Ak sa nad tým zamyslíme, možno si položíme otázku: „Keď necítime prejavy blahodate svätého Ducha vo svojom živote, čo to znamená?“ Znamená to, že naša duša je mŕtva.
Preto dnes, keď slávime sviatok sv. Päťdesiatnice a pripomíname si Zostúpenie Svätého Ducha na Christovych apoštolov, modlime sa tak, ako sa modlili i oni, prosme tak, ako prosili i oni - o blahodať Ducha, „živonačáľnaho, jedinosúščnaho i soprestóľnaho Otcú i Sýnovi,“ povedal v kázni vladyka a zdôraznil dôležitosť modlitby k Svätému Duchu.
| Sviatok | Význam |
|---|---|
| Päťdesiatnica | Zostúpenie Svätého Ducha na apoštolov |
| Svätý Krst a pomazanie sv. Myrom | Pečať daru Svätého Ducha pre každého kresťana |
História Pravoslávnej Cirkvi na Slovensku
Pravoslávna cirkev je jedna, svätá, všeobecná, apoštolská a založil ju Spasiteľ Isus Christos. Vznikla pri Zostúpení Svätého Ducha na apoštolov, ktorí ju rozšírili do celého sveta. Vznik Cirkvi sa uskutočnil v deň Päťdesiatnice na základe prísľubu Spasiteľa Christa pri Jeho Nanebovstúpení. Vtedy zostúpil Duch Svätý na apoštolov, zhromaždených v jednom dome v Jeruzaleme.
Na dnešnom území Slovenska jej história začína príchodom sv. vierozvestcov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, kedy sväté moravské knieža Rastislav poprosilo byzantského cisára Michala o učiteľov viery. Tí na naše územie z Carihradu prišli v roku 863 a počas niekoľkoročnej misie učili slovanský národ Pravoslávnej viere. Neskôr však boli žiaci sv. Cyrila a Metoda vyhnaní a naše územie podliehalo tvrdej latinizácii. Napriek tomu sa však v Čechách, na Morave a Uhorsku pravoslávne bohoslužby konali ešte aj v 12 storočí. Rusíni, žijúci na Podkarpatskej Rusi a dnešnom východnom Slovensku vyznávali pravoslávnu vieru aj naďalej a jurisdikčne patrili pod Carihradský patriarchát.
Keďže územie Slovenska viac ako tisíc rokov bolo súčasťou Uhorska, aj dejiny Pravoslávnej cirkvi na Slovensku máme študovať v kontexte dejín Uhorska. Vieme, že v Uhorsku okrem Maďarov žili aj Slováci, Rusíni (Valasi), Rumuni, Srbi, Chorváti, Dalmatínci, Slavonci, Nemci, Gréci, neskôr za čias Rakúsko-Uhorska aj Poliaci a iní. Mnohí z nich vyznávali pravoslávnu vieru, preto aj tvorili jednu Cirkev. Práve na Potisí, Zakarpatsku a severozápadnej časti dnešného Rumunska, ktoré sa stali časťou Uhorska, existovala takzvaná "marchia Ruthenorum", na čele ktorej stál Imrich, syn uhorského kráľa Štefana I., nazývaný ako "dux Ruizorum". Do tejto marky patrili teritóriá, ktoré už v 13. storočí poznáme ako komitáty Šarišský, Zemplínsky, Užský a Berehovský.
V Uhorsku jednotlivé pravoslávne cirkevné obce a eparchie spočiatku patrili do Konštantínopolského patriarchátu. Neskôr po udelení autokefality Srbskej pravoslávnej cirkvi v roku 1219 postupne ako sa srbský národ sťahoval pred Turkami na sever do Uhorska a zakladal tam nové cirkevné obce, Srbská jurisdikcia naberala väčší priestor a význam v uhorských dejinách. Od 14. storočia Pravoslávie tu bolo zvlášť posilnené valašskou kolonizáciou. Valasi boli zväčša Slovania, ktorí po hrebeňoch Karpát prišli na Slovensko z územia dnešného Rumunska.
Termín Rusín sa užíval nielen na označenie národnosti, ale aj pravoslávneho greko-východného vyznania. Vo východoslovenskom regióne, napríklad v hovorovej reči, stretávame ešte dodnes pomenovanie "Rusnak" na označenie ľudí patriacich k východnému obradu a to bez rozdielu národností.
Tradície a Zvyky
Roždestvenní svjatky (Vianočné sviatky) sa v našej dedinke začínali 28.11. každého kalendárneho roku pôstnym obdobím, ktoré trvalo skoro 5 týždňov v obrade Východného Ritu, oproti 4-vor týždňovom advente ktorý je príznačný pre západných kresťanov(Rimokatolíkov). Nasledujúci oveľa vyznamnejší bol sviatok Sväteho Mikuláša, Biskupa z Mesta Miry, ktorý pomáhal chudobných, tým, že v prestrojení im vhadzoval do okien finančnú pomoc. Z toho vznikla tradicia na Mikuláša dávať do okien obuv.
Spomínam si, že u nás, niekedy v 60-tich rokoch minulého storočia riaditeľ tunajšej základnej školy pán Michal MOCHNACKY organizoval v kultúrnom dome Mikulášsku besiedku s následným odovzdávanim darčekov. Rodičia zabalili darčeky s menami a ten to potom rozdával v Kultúrnom dome za veľmi malých dušičiek detí, ktoré sa balí ako ohodnotí ich správanie po dobu celého roka. Biskup Mikuláš bol autentickou historickou postavou, pilierom kresťanstva nie biznisu dnešných Vianoc.
V 17. stor. sa však v týchto oblastiach patrila pôda zväčša zemepánom západnej viery a tí chceli, aby aj ich poddaní boli príslušníkmi rovnakej cirkvi. Podľa vzoru Brest-litovskej únie sa preto snažili presvedčiť tunajšie obyvateľstvo na uznanie pápeža za hlavu svojej cirkvi pri zachovaní východného obradu, cirkevnoslovanského bohoslužobného jazyka, či juliánskeho kalendára. Náš ľud sa však pevne držal svojej viery a pokusy o násilné zavedenie únie, ktoré sa udiali napr. v roku 1614 na Zostúpenie Sv. Ducha v krásnobrodskom monastieri pri Medzilaborciach, veriaci jednoznačne odmietli a zmarili.
Na počiatku 20. storočia silneli snahy o návrat obyvateľstva k Pravoslávnej viere. Bolo to aj pod vplyvom cestovania našich ľudí za prácou do USA, kde sa dozvedali, že aj keď majú rovnaký obrad a vieru ako ostatní pravoslávni, oficiálne patria pod Rím. Celej situácii veľmi pomohla misia ruských emigrantov, ktorí v čele s archimandritom Vitalijom (Maximenko) založili v roku 1923 pravoslávny monastier prep. Jova Počajevského v Ladomirovej (okr. Svidník).
Súčasnosť Pravoslávnej Cirkvi na Slovensku
V súčasnosti má Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku dve metropolitné rady, štyri eparchie, jednu teologickú fakultu - Pravoslávnu bohosloveckú fakultu Prešovskej univerzity v Prešove - a niekoľko monastierov. Vydáva bohoslužobné knihy, teologickú literatúru, v Čechách oficiálny časopis Hlas pravoslaví a na Slovensku Odkaz sv. Cyrila a Metoda.
Podľa posledného sčítania obyvateľstva je na Slovensku 49 133 veriacich, čo je 0,9% z celkového počtu obyvateľstva.
Kázeň na sviatok Sošestvija (Zostúpenia) Svätého Ducha
Mozaika Zostúpenia Svätého Ducha
tags: #zostupenie #svateho #ducha #pravoslavie