Spojené komunálne a župné voľby sa budú konať v sobotu 29. októbra. Do jedných z najnáročnejších a najkomplikovanejších volieb, ktorými si Slovensko kedy prešlo, ostávajú už menej ako dva týždne. Denník N v snahe uľahčiť voličom vyhľadávanie zoznamu kandidátov a následné rozhodovanie spracoval v spolupráci s organizáciou Študentské voľby zoznamy kandidátov do župných volieb. Na mape si môžete prezerať, kto z vašej obce kandiduje na funkciu župana či krajského poslanca. Kandidáti na župana majú v mape väčší bod a sú radení medzi prvými.
Voliči budú mať hlasovanie v jesenných spojených voľbách odlíšené farebne. Na hlasovanie za poslancov obecných, respektíve mestských zastupiteľstiev a starostu, respektíve primátora bude slúžiť biela obálka. Hlasovacie lístky na voľbu poslancov krajských zastupiteľstiev a šéfa samosprávneho kraja bude potrebné vložiť do modrej obálky. Obálku následne volič hodí do určenej schránky, teda buď bielej, alebo modrej.
Farebné odlíšenie obálok pre komunálne a župné voľby. Zdroj: Ministerstvo vnútra SR
Prehľad Kandidátov a Kľúčové Témy
Dávame do pozornosti Prehľad kandidátov na županov a primátorov v ôsmich krajských mestách.
Bratislava
O kreslo bratislavského župana zabojuje v nadchádzajúcich župných voľbách osem kandidátov, všetci s podporou politických strán. Zásadnou témou tohtoročných volieb v bratislavskom regióne je opäť doprava. Doprava je v Bratislave už klasicky jednou z hlavných tém predvolebných kampaní. Dôvodom je aj to, že je jedným z najvýznamnejších znečisťovateľov ovzdušia v kraji, pričom 60 percent emisií z dopravy pripadá na automobilovú dopravu. Začiatkom roka prímestskú MHD v hlavnom meste skomplikovala zmena dodávateľa. Červené autobusy domácej firmy Slovak Lines, ktoré sa roky preháňali po uliciach a satelitoch hlavného mesta, po prehratom tendri vystriedala nemecká spoločnosť Arriva, ktorá podliezla cenu o 22 miliónov eur.
Problémové je aj školstvo. V Bratislave je učiteľov pre prvý stupeň ako šafranu. Chýbajú a školy sú nútené ich nahrádzať vysokoškolsky vzdelanými vychovávateľmi, pedagógmi, ktorí nemajú priamu špecializáciu na primárne vzdelávanie, alebo dôchodcami. Dôvodom sú najmä privysoké nájmy, pričom obyčajný učiteľ si tu nemôže dovoliť len tak žiť. Zväčšujú sa aj problémy kraja spojené so zásobovaním pitnou vodou. Kľúčové výzvy pre nové zastupiteľstvo kraja sa úzko prelínajú aj s problémami hlavného mesta. V celom okrese žije 719 537 obyvateľov. O pozíciu poslanca župného zastupiteľstva chce zabojovať takmer 400 kandidátov. O post poslanca zastupiteľstva sa uchádza celkovo 394 kandidátov, voliči si vyberú 50 z nich.
Bratislava je v porovnaní s európskymi metropolami v mnohých veciach unikátom. Napríklad len v hlavnom meste je toľko nákupných centier, že obchodné plochy zaberajú približne 570-tisíc štvorcových metrov. Najvýraznejšou zmenou v meste za posledné roky okrem mrakodrapov je parkovacia politika. Za primátora Valla sa zaviedol po rokoch odkladov nový parkovací systém, do ktorého sa zapájajú celé veľké štvrte. „Bratislavčania by za parkovanie platiť nemali,“ vyhlásil pri ohlásení svojej kandidatúry na primátora Rudolf Kusý. Primátor Vallo reagoval, že parkovanie zadarmo je nereálne. Parkovacia politika však nie je blesk z jasného neba. O jej presadenie sa snažili už bývalí primátori Milan Ftáčnik a Ivo Nesrovnal. Neúspešne. O post primátora Bratislavy sa uchádza súčasný šéf bratislavskej samosprávy Matúš Vallo, takisto súčasný starosta Nového Mesta Rudolf Kusý. O hlasy voličov zabojuje i prednosta staromestského miestneho úradu Martin Mlýnek. Za primátora Bratislavy chce kandidovať aj odídenec z Uhríkovej Republiky Miroslav Heredoš. Krátko pred odovzdaním kandidačnej listiny vstúpil do politickej strany Národná koalícia, za ňu bude kandidovať. Heredoš začiatkom roka odišiel z Republiky, kde bol krajským predsedom Bratislavy, lebo chcel vo voľbách kandidovať ako nezávislý. Za Kotlebovu ĽS NS kandiduje na primátora hlavného mesta ľudový zabávač Martin Jakubec.
Prešovský kraj
O post predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) má v nadchádzajúcich voľbách do orgánov vyšších územných celkov (VÚC) záujem 12 uchádzačov, ktorí do polnoci 5. augusta odovzdali kandidačné listiny. Nezávislými kandidátmi na post predsedu PSK sú obchodný riaditeľ Andrej Gmitter z Bardejova, manažér Pavol Gašper z Popradu, živnostník Eduard Markovič z Popradu a advokát Ján Garaj z Prešova. Pedagóg a výrobný riaditeľ František Oľha z Prešova je kandidátom mimoparlamentnej strany Šanca. Za Stranu zelených Slovenska (SZS) sa o post predsedu PSK uchádza cukrár - technológ Milan Šteiner z Prešova. Štatutár občianskeho združenia František Bednár z Popradu kandiduje za stranu Nezávislosť a Jednota (NAJ) a za Slovenskú národnú stranu (SNS) sa o kreslo uchádza primátor Svitu Miroslav Škvarek. Štvorkoalícia Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Sloboda a Solidarita (SaS), Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a NOVA postavila ako svojho kandidáta primátora Levoče Milana Majerského. O túto funkciu má záujem 12 uchádzačov.
Traja z prítomných kandidátov sa počas diskusie vyjadrili, že spolupráci so stranou ĽSNS sa nebránia. „Samozrejme, musíme rešpektovať výsledky volieb a podľa nich sa uvidí. Podobný názor má aj ďalší nezávislý kandidát Ján Garaj, ktorý je rovnako pripravený spolupracovať so všetkými, ktorí budú zvolení. „Prešovský kraj je v dezolátnom stave, čo sa týka investícií a všetkého, preto je nutné rozprávať sa s každým, či je to kotlebovec, Róm, Ukrajinec, Bielorus či Slovák. Najväčší hlasovací lístok dostanú voliči v Prešovskom okrese. V spomínanom Prešovskom okrese síce kandiduje najviac kandidátov, no zároveň sa tam volí až 13 poslancov.
Košický kraj
Spolu s voľbami primátora a mestských poslancov, sa 29. októbra uskutočnia aj voľby do orgánov samosprávnych krajov. Východniari si budú okrem iných voliť aj predsedu Prešovského či Košického kraja. Lídrom župy, ktorá sídli na Námestí osloboditeľov v metropole východu, sa chce stať 12 uchádzačov. Juraj Ďurove, doc. Juraj Sinay, prof. Monika Sofiya Soročinová, Mag. Rastislav Trnka, Ing., 38 r., predseda samosprávneho kraja, Košice - Staré Mesto, Kresťanskodemokratické hnutie, Szövetség - Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. | Aliancia - Maďari. Národnosti. Najväčší súboj v prepočte na počet poslaneckých kresiel sa odohráva v centrách dvoch najväčších miest - v bratislavskom Starom Meste a v okrese Košice 1. V bratislavskom Starom Meste kandiduje celkovo 39 kandidátov, no bojujú len o tri kreslá. To je 13 kandidátov na jedno voľné miesto.
Banskobystrický kraj
Volebná komisia Banskobystrického samosprávneho kraja už zverejnila a potvrdila kandidátne listiny prihlásených kandidátov. O funkciu predsedu kraja sa uchádza celkom deväť kandidátov. Viacerí z nich svoju kandidatúru ohlásili už skôr, viacerí tak urobili až po podaní kandidátnych listín a niektorí zatiaľ vôbec. Šiesti z nich kandidujú ako kandidáti politických strán, traja ako nezávislí. Kandidatúru nezávislého kandidáta Ondreja Luntera podporili aj strany HLAS-SD, SaS, PS, KDH, OKS, SPOLU a Aliancia. Naopak kandidáti na post predsedu kraja Michal Albert (KSS), Maroš Čupka (Socialisti.sk), Rudolf Huliak (NK/NEKA), Marek Modranský (nez.), Jozef Sásik (SĽS) či Miroslav Suja (Republika) kandidujú aj do zastupiteľstva BBSK.
Krajský úrad v Banskej Bystrici bol prvý a zatiaľ aj posledný, ktorému šéfoval zástupca krajnej pravice. V roku 2013 tam v druhom kole župných volieb porazil kandidáta vládneho Smeru dnes už za propagáciu fašizmu odsúdený Marian Kotleba. Dnes Banskobystrická župa opäť čelí útoku extrémistov a krajnej pravice. Po celom Slovensku je takých kandidátov 600, tvoria tak približne 20 percent všetkých kandidujúcich, čo je už samo osebe vysoké číslo. V Banskobystrickej župe je takýto kandidát každý tretí.
Ďalšie Informácie
Keďže v župných voľbách vznikajú pomerne široké koalície strán, často aj naprieč inak znepriatelenými tábormi, Denník N zaradil koalície, respektíve kandidátov do ôsmich kategórií. Koalície, ktoré boli kombináciou týchto dvoch blokov, sme označili ako zmiešané. Za extrémistické a krajne pravicové koalície sme označili všetky strany a koalície považované za extrémistické alebo krajne pravicové, a to vrátane malých či málo významných strán. Do kategórie iné spadli všetky ostatné strany a koalície.
Krajskými poslancami sa chce stať podľa dát, ktorými disponuje Denník N, až 3030 kandidátov. Najviac kandidátov je po Bratislave a Košiciach z Prešova (79), potom z Nitry (73). Pomerne veľký počet kandidátov je aj z Popradu (46), Martina (42), Humenného (38) či Levíc (38). Spomedzi obcí sú najzaujímavejšie Práznovce. Obec s necelou tisíckou obyvateľov ponúka až šesť kandidátov na župných poslancov.
Ak ste sa rozhodli v župných voľbách podporovať predovšetkým ženy, budete to mať o čosi ťažšie, niekde až nemožné. Ešte žalostnejšia situácia je v boji o županský post. Šéfovať župe chce len 11 žien spomedzi 76 kandidátov. Jediným volebným obvodom, kde dominujú kandidátky nad kandidátmi, je obvod číslo 9 v Žilinskom kraji. Medzi deviatimi uchádzačmi o kreslo župného poslanca je pätica žien. Žalostnú situáciu s politickou emancipáciou žien dokresľuje fakt, že najviac žien do župných volieb postavili extrémistické a krajne pravicové strany. Medzi 600 extrémistickými kandidátmi je 159 žien, čo je približne 27 percent.
Najmladším uchádzačom o stoličku v župnom zastupiteľstve je David Csabay. Má 19 rokov, je študentom a kandiduje v bratislavskom Novom Meste. Najstarší kandidáti majú 80 rokov. Sú nimi Ľubomír Scherhaufer a Vladislav Laššák. Prvý kandiduje v Karlovej Vsi, druhý v okrese Myjava. Priemerný vek kandidátov je 48,3 roka. Najmladší kandidáti kandidujú za lokálne zoskupenia, v tejto kategórii je však len päť kandidátov, čo je príliš malá vzorka. Inak sú najmladší kandidáti medzi tými, ktorí kandidujú za stredopravé koalície alebo strany, a potom medzi nezávislými kandidátmi. Najmladších kandidátov môžete voliť, ak bývate v okrese Turčianske Teplice, kde je priemerný vek kandidátov 41,1 roka.
Mapa Bratislavského kraja. Zdroj: SME
Voľby do orgánov samosprávy mesta Banská Bystrica sa spolu s voľbami do orgánov Banskobystrického samosprávneho kraja uskutočnia 29. októbra od 7.00 do 20.00 h. Voliči v každom obvode môžu zakrúžkovať jedného kandidáta na primátora a na volebnom lístku s kandidátmi na poslancov toľkých kandidátov, koľkí sa v danom obvode volia. Kandidáti sa môžu vzdať kandidatúry až do dňa volieb, respektíve môže ich kandidatúru stiahnuť politická strana, hnutie či koalícia, ktorá ich zapísala na svoju kandidátnu listinu.