Stromy sú neodmysliteľnou súčasťou sveta a odhodlane sprevádzajú ľudstvo na jeho ceste. Boli, sú a veríme, že aj naďalej zostanú monumentálnymi zástupcami rastlinnej ríše. Dejiny dosvedčujú, že spracovanie dreva zo stromov má odvekú tradíciu. Kedysi patrilo k materiálom s najväčším využitím, pretože jeho dostupnosť a vlastnosti - spracovateľnosť, sila, pevnosť, tvárnosť - ho predurčovali na veľké veci.Symbolika stromov a dreva sa v kresťanstve vyskytuje v mnohých podobách - od stromu života v rajskej záhrade až po drevo na kríži, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš. O stromoch a dreve koluje mnoho legiend a sú súčasťou rôznych príbehov. Niektoré pripisujú stromom schopnosť hovoriť, ďalšie ich označujú za sídlo duchov a božstiev.
Drevá v Mytológii a Náboženstve
Lesy plné statných stromov zohrávajú dôležitú úlohu v mnohých ľudových rozprávkach a legendách. Jednou z nich je legenda o severskom svetovom strome Yggdrasil. Svojimi hlbokými koreňmi, mohutným kmeňom a korunou rozprestierajúcou sa do nebies predstavoval pomyselnú os sveta a života, teda prepojenie medzi týmto svetom, ríšou pod ním aj ríšou nad ním. Jeho zobrazenie sa objavuje predovšetkým v nórskych dejinách, kde mal podobu obrovského jaseňa. O jaseni sa pritom celý antický starovek až do stredoveku hovorilo ako o strome, voči ktorému mali veľký odpor hady a ktorý mal schopnosť odpudiť satanské hadie plemä.Vždyzelené stromy boli symbolom nehynúceho života. Listnaté stromy, na ktorých môžeme pozorovať striedanie ročných období, zas poukazovali na obnovu a znovuzrodenie po smrti. V tradičných perzských a slovanských mýtoch môžete objaviť legendu o strome života, ktorý niesol plody všetkých rastlín sveta. Tento strom navonok vyzeral obyčajne, no jeho korunu strážilo mýtické stvorenie Simurgh (Simargl) vyobrazované ako bájny vták fénix alebo ako spojenie viacerých zvierat, najčastejšie leva, psa a dravého vtáka. Keďže sa nevedelo, o ktorý strom ide, Peržania nevykonávali výrub stromov. Symbolika stromu života ako prepojenia so všetkým vo vesmíre sa zachovala do dnešných čias.Stromy mali pre starých Keltov zásadný význam a boli pre nich vysoko posvätné. Verili, že v nich sídlia bohovia, a rôzne druhy stromov teda slúžili na rôzne mystické účely, ktoré im pomáhali v živote. Vytvorili dokonca aj vlastný „stromoskop“ - keltský horoskop, v ktorom máte podľa dátumu narodenia priradený strom.Príbeh Noemovej archy netreba v našich končinách nikomu zvlášť predstavovať. Vystupuje v ňom muž Noe, jeho rodina, zvieratá, celosvetová potopa a obrovská archa z cyprusového dreva, vymazaná smolou zvonka aj zvnútra, aby odolala sile vodného živlu. Jednoducho najväčší vtedajší „projekt“ z dreva. Loď s údajnou dĺžkou až 150 metrov vraj pristála na vrchu Ararat. Hoci sa už viackrát hovorilo o objavení jej pozostatkov, doteraz jej nález oficiálne potvrdený nebol.Ešte si pamätáte, ako ste sa v škole učili o takmer nedobytnej Tróji na území dnešného Turecka? Trójska vojna už trvala príliš dlho a Grékom na čele s Odyseom sa nedarilo prekonať hradby Tróje. Prišli s nápadom, ktorý by sme mohli označiť za dokonalú zákernú zradu. Grécki vojaci vyrobili nadrozmerného dreveného koňa, ktorého postavili pred brány Tróje. Keďže sa grécke vojsko medzitým zdanlivo dalo na ústup, zvedaví Trójania sa odvážili pristúpiť ku koňovi a odtiahli ho za hradby. V jeho útrobách však už čakali grécki vojaci spolu s Odyseom, ktorí v noci premohli stráž na bráne a vpustili za hradby ďalších svojich vojakov.Ako stromy, tak aj rozličné predmety z dreva zohrávajú v rôznych príbehoch nezastupiteľnú rolu. Určite poznáte napríklad povesť, v ktorej si dal kráľ Svätopluk pred smrťou zavolať svojich troch synov. Do rúk im dal zväzok troch drevených prútov, aby ho zlomili, no nepodarilo sa im to. Následne dal zväzok rozviazať a každý zo synov mal zlomiť jeden prút. To bola úloha, samozrejme, ľahká.Jozef Nazaretský, manžel Panny Márie, bol tesár. Ako svätý sa stal patrónom rezbárov, tesárov, stolárov a robotníkov. V období, keď žil, sa drevo využívalo na výrobu pluhov, nábytku, domov a na typické terasovité strechy. Svojmu remeslu priučil aj dospievajúceho Ježiša.Máte chuť objať mohutný strom, ktorý ste objavili na prechádzke? Urobte to. Robili to aj naši dávni predkovia. Stromom prúdi veľké množstvo živej energie a v jeho blízkosti sa môžete cítiť pokojnejšie a uvoľnene.
Ukrižovanie Ježiša Krista
Ježiš zomrel pribitý na kríž 14. deň nisanu, v piatok 7. apríla roku 30. Možno to odvodiť z kritickej analýzy evanjeliových rozprávaní, ktorú potvrdzujú narážky na jeho smrť v Talmude (porov. TB, Sanhedrin VI,1; list 43a). Ukrižovanie bol trest smrti, ktorý používali Rimania pre otrokov a rebelov. Bola to potupná smrť a preto nemohla byť vykonaná na rímskom občanovi, iba na cudzincovi. Keďže izraelská krajina bola pod rímskou nadvládou, existuje množstvo svedectiev o tom, že odsúdenie na tento trest bolo dosť časté. Miestodržiteľ v Sýrii, Quintilius Varus, dal v roku 4 pred Kristom ukrižovať dvetisíc Židov ako odvetu za povstanie.Aby sme si dokázali uvedomiť realitu toho, čo znamenala Ježišova smrť na kríži, nestačí zostať pri bolestných, tragických detailoch, ktoré nám vie priblížiť história, lebo najhlbšia realita je tá, ktorá vyznáva, „že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem“ (1 Kor 15,3).Slávny rímsky historik židovského pôvodu Jozef Flavius, ktorý opísal tieto udalosti, zmienil sa aj o ukrižovaní Ježiša Krista. Samozrejme, priebeh ukrižovania Ježiša Krista vrátane jeho obvinenia poznáme z evanjelií.Bolo viacero spôsobov, ako sa mohla vykonať poprava ukrižovaním. Najprv bol odsúdený zbičovaný. Je potrebné pripomenúť, že bičovanie bolo také brutálne, že viacerí neprežili ani tento predstupeň popravy. Potom bol odsúdený prinútený niesť horizontálnu časť kríža (latinsky patibulum) na popravisko. Ani tu sa neprejavovalo milosrdenstvo, skôr naopak. Sú známe prípady, že rímski vojaci týrali obete vytrhnutím jazyka, vypichnutím očí a podobne.Na mieste ukrižovania bola pripravená vertikálna časť kríža, pevne zasadená do zeme. Tam sa odsúdený vyzliekol donaha a vojaci ho pribili alebo uviazali na zápästiach na patibulum. V tomto momente už išlo o kríž, na ktorom bol zločinec pribitý aspoň troma klincami - dvoma na rukách a jedným alebo dvoma na nohách. Ruky sa priklincovali skôr cez zápästia ako cez dlane. Pod chrbtom mohol byť na kríži výčnelok, na ktorom mohol ukrižovaný nájsť chvíľkovú oporu.Popri nesmiernej fyzickej bolesti bývali obete vystavené aj výsmechu a ponižovaniu od vojakova kohokoľvek v blízkosti. Kameňovanie a opľúvanie neboli zriedkavosťou. Smrť prichádzala niekedy rýchlo, po minútach alebo hodinách, inokedy pomaly, po troch alebo štyroch dňoch. Sú známe prípady, že odsúdenci vydržali aj deväť dní. Krvácanie a nedostatok tekutín spôsobovali dehydratáciu. Dá sa povedať, že človek na kríži sa pomaly dusil. Niekedy mohli umieranie vojaci urýchliť viacerými spôsobmi. Nedostatok kyslíka oslaboval srdce, ktoré nemohlo pumpovať krv do celého tela.Podoba krížov sa prispôsobovala spôsobu popravy. Niektorí boli ukrižovaní dole hlavou, iní len na stromy alebo stĺpy. Počas vojenských výprav alebo obliehania nebol dostatok času na výrobu krížov, a tak sa použila len vertikálna časť, zvaná gibbet. Kríž v tvare písmena T bol zvaný crux commisa.Najčastejším materiálom kríža bolo zrejme drevo ako najlacnejšia dostupná surovina. Bolo by asi priveľmi odvážne odhadnúť, aké parametre mal typický kríž, keďže v rôznych regiónoch a v rôznych dobách sa menili „štandardy“ pre mučiace nástroje a kríž nebol výnimkou.Ukrižovanie ako druh vykonania popravy zakázal prvý kresťanský cisár Konštantín Veľký začiatkom 4. storočia, konkrétne v roku 337. Aj vďaka nedávnemu filmu Mlčanie od režiséra Martina Scorseseho sme si pripomenuli, že v 16. storočí takto popravovali kresťanských misionárov v Japonsku. Žiaľ, aj v posledných storočiach sú známe prípady ukrižovania, napríklad v Barme alebo počas prvej a druhej svetovej vojny. V 21.Kríž ako symbol spásy prešiel v kresťanstve svojím dlhým vývojom. V prvých štyroch storočiach kríž nebol pre kresťanov objektom verejnej úcty alebo uctievania. Ak by sme mali byť striktní vo vzťahu k prvým písomným zmienkam o kríži so zobrazením Ježiša Krista ako objekte kresťanskej úcty, tak by sme museli navštíviť Narbonne v južnom Francúzsku v 6. Odvtedy sa kríž verejne a z pohľadu Cirkvi oficiálne uctieval vo všetkých krajinách, kde žili kresťania.K určeniu toho, akým spôsobom mohol byť Ježiš ukrižovaný, prispeli významné objavy, ku ktorým došlo na pohrebisku Giv'at ha-Mivtar na okraji Jeruzalema. Našla sa tam hrobka človeka, ktorý bol ukrižovaný v prvej polovici 1. storočia po Kristovi, čiže Ježišovho súčasníka. Na hrobke sa dá rozoznať nápis: „Ján, syn Haggoly“. Jeho výška mohla byť 1,7 metra a mal asi dvadsaťpäť rokov. Išlo určite o ukrižovanie, lebo hrobárom sa nepodarilo odstrániť klinec, ktorým boli pribité jeho nohy, takže musel byť pochovaný aj s klincom, na ktorom zostal kúsok dreva. Tak sa dalo určiť, že kríž mladíka bol z olivového dreva. Zdá sa, že medzi nohami sa nachádzal malý výčnelok dreva, ktorý sa dal použiť ako podpera a slúžil ako sedadlo, aby odsúdenec mohol nabrať trochu síl a predĺžiť tak svoju agóniu, čím sa predišlo okamžitej smrti udusením, ktorá by nastala, keby celá váha visela na rukách a nebolo by sa o čo oprieť. Nohy boli mierne rozkročené a pokrčené.Ostatky nájdené v jeho hrobe ukazujú, že kosti rúk neboli prebodnuté ani zlomené. Preto je najpravdepodobnejšie, že paže tohto človeka boli jednoducho pevne priviazané k priečnemu trámu (na rozdiel od Ježiša, ktorého na drevo pribili). Nohy boli naopak pribité klincami. Na jednej sa ešte zachoval veľký a pomerne dlhý klinec. Z polohy, v ktorej sa nachádza, sa dá usudzovať, že klinec prešiel oboma nohami takto: nohy trochu rozkročené so stĺpom medzi nimi, ľavá strana pravého členka a pravá strana ľavého členka spočívajú na stranách stĺpu kríža, dlhý klinec prechádza najskôr jednou nohou od členku ku členku, potom dreveným stĺpom a napokon druhou nohou.Utrpenie pri tomto ukrižovaní bolo také, že ho Cicero nazval „tie najväčšie muky“, „to najkrutejšie a najstrašnejšie utrpenie“, „najhoršie a posledné zo všetkých múk, ktoré sa vykonáva na otrokoch“ (In Verrem II, kniha V, 60- 61).
Relikvie spojené s krížom Ježiša Krista
Net divu, že drevo, na ktorom bol Ježiš zavesený už pred takmer 2000 rokmi, je samo o sebe predmetom mnohých mýtov a legiend. Jeden z najpopulárnejších príbehov nájdeme v rukopise z 12. Keď mal Adam asi stotridsať rokov, vyhlásil, že zomrie, ale že bude trpieť na vážnu chorobu, dokým neucíti vôňu stromu, pri ktorom zhrešil proti Bohu v raji. A povedal svojmu synovi Séthovi: “Choď na východ až na okraj oceánu, zavolaj k Bohu s rukami natiahnutými do neba a môžeš mi pomôcť v tejto záležitosti.” Keď Seth splnil príkaz svojho otca, bol prenesený skrz anjela do raja, zlomil halúzku zo stromu poznania a anjel ho vrátil k Adamovi. Osviežený vôňou stromu Adam zomiera. Vtedy Seth zasadil vetvičku, ktorá vyrástla v strom. Ten tam zostal až do čias Šalamúna. Keď vedúci stavitelia chrámu videli, aký pekný to bol strom, sťali ho. No nepoužili ho. Drevo tam ležalo 1090 rokov nepoužité, až do čias Krista.Aj keď neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by sa tento príbeh mohol niekedy stať, legenda poukazuje na duchovné spojenie, ktoré však existuje. Svätý Pavol to vo svojom liste adresoval Rimanom: “Teda ako previnenie jedného prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom, tak spravodlivosť jedného priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie a život. Svätý Pavol spomína tento duchovný vzťah druhýkrát vo svojom liste Korinťanom: “Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi.” (1Kor 15, 22) “Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Hoci legendárne spojenie nemusí byť pravdivé, poskytuje nám krásnu meditáciu o kríži a pripomína tajomné pôsobenie Božieho plánu v celej histórii, ako aj fakt, že Ježiš vzal na seba naše hriechy a pribil ich na strom. Strom poznania už teda nie je.Podľa spisu svatého Ambrože zo 4. století byly některé nástroje Kristova utrpení - Ježíšův kříž, nápis na něm a svaté hřeby - pohřbeny na místě ukřižování na Golgotě, kde byly o tři století později nalezeny matkou římského císaře Konstantina I. Helenou.Katolická církev žádnou ze zmíněných památek neuznala za pravou. Relikvie nejsou záležitostí víry, přičemž si církev nenárokuje kompetence, aby v této otázce učinila závažné rozhodnutí. Od nejstarších dob křesťanství, jak bylo stvrzeno na Tridentském koncilu v 16. století, sice církev věří, že je vzývání svatých žádoucí a užitečné, na druhé straně je nepovažuje za nutné ke spáse.
Nález v Milevsku
V českom kláštore Milevsko archeológovia objavili údajne časť klinca z Pravého kríža, vzácnu relikviu Ježiša Krista. Správu priniesol v pondelok Český rozhlas.Prebiehajúci archeologický výskum kláštorného areálu v Milevsku priniesol prekvapivé výsledky. Tým najcennejším je zrejme nález časti klinca z Pravého kríža, na ktorom bol ukrižovaný Kristus. Ide o takzvanú pašiové relikviu, ktorá je priamo spojená s utrpením Ježiša Krista."Kombináciou klasického archeologického odkryvu, vďaka nedeštruktívnym metódam archeológie a moderným 3-D technológiám sme získali nové informácie o cennom historickom dedičstve a odhaľujeme jeho tajomstvo," uviedol geoinformatik Jiří Šindelář.Archeológovia objavili sústavu dutín v severnej stene lode Kostola svätého Egídia, ktorá mala slúžiť ako prístupová chodba s trezorovou miestnosťou. V nej sa nachádzala neprístupná dutina s priemerom iba 26 x 16 centimetrov."Tam boli detegované, zdokumentované a následne vyzdvihnuté trosky drevenej truhly, zdobené zlatom a striebrom, okrem toho zlaté a strieborné krížiky, rybičky a ďalšie geometrické ozdoby. Na masívnom zlatom plechu, ktorý pôvodne zdobil veko truhly, je tepaním vytvorený kríž a dve písmená IR," povedal archeológ Pavel Břicháček.Písmená IR znamenajú latinskú skratku pre Iesus Rex - kráľ Ježiš. Vo vnútri týchto drevených trosiek sa nachádzal približne šesť centimetrov dlhý kus železného klinca so zlatým krížikom; ten je vyrobený z 21-karátového zlata.V troskách možno podľa dendrologického posudku rozpoznať dva druhy dreva - smrekovcové a dubové. Smrekovcové je mladšie a pochádza z obdobia medzi rokmi 1290 až 1394.V dutine jednej zo stien našli aj zdobený drevený relikviár - obal, v ktorom sú uložené relikvie.Je otázka, zdali je skutočně možné relikvie, mnohokrát opravované, doplňované či poškozované, např.
| Relikvia | Popis |
|---|
| Pravý Kríž | Časti dreva, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš Kristus. |
| Sväté Klince | Klince, ktorými bol Ježiš pribitý na kríž. |
| Longinova kopia | Kopia, ktorou bol prebodnutý bok Ježiša Krista. |
| Veronikina šatka | Šatka, na ktorej sa mal odtlačiť Ježišov obraz. |
tags:
#druh #dreva #na #ktorom #bolukrizovany #jezis