Obec Habovka patrí do okresu Tvrdošín, kraja Žilinského, leží pri vtoku potoka Blatná do riečky Studená. Väčšia a staršia jej časť založená je pri Blatnej, zvaná „Koncôvky“, menšia a novšia pri Studenej, zvaná „Završkom“.
V tieni Západných Tatier, pod masívom Osobitej, leží Habovka - obec, ktorá dýcha históriou, piesňou i prácou generácií.
Potok Blatná priteká zo strany východnej, tečie miernejším spádom po hlavnej časti habovského chotára. Studená pramení v Roháčoch, ktoré tvoriac čiastku západných Tatier, sú horami pomerne vysokými, skalnatými a krásnymi.
Z nich habovského chotára dotýka sa len Osobitá 1687 m, ktorá s rozsiahlymi lesmi a celými Roháčmi patrí čsl. št. lesom Lesný závod Habovka. Dedina leží 730 m n.m., jej chotár je pomerne neúrodný, kamenitý a od najstarších časov primitívne obrábaný.
Rozloha katastru činí 2,006 ha, pole, ktoré bolo vymerané až za cisára Leopolda, zložené je v rýmovanom poradí: Jedna Biedna, Človečia, Vrch Studienky, Závnučie, Lány, Bučník, Jurkovka, Šimicová, Paškovka.
Habovka so sesterskou dedinou Zubercom, leží v doline Studenej, ktorá je k severo-západu otvorená, má podnebie chladné až drsné. Od juhu a východu chránená je horským masívom Roháčov.
Sneh na vrchoch napadne niekedy už v septembri - októbri, ktorý však nemá dlhého trvania. Do Vianoc zima býva suchá, mesiac január, február a marec sú bohaté na zrážky a snehu býva veľa. Zvláštnosťou neni májový sneh.
Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1593, kedy ju založili osadníci na valašskom práve. Tí priniesli so sebou folklór a zvykoslovné bohatstvo, ktoré sa v Habovke zachovalo až dodnes.
Kostol Sedembolestnej panny Márie, ktorý tu stojí od roku 1829, je duchovným centrom obce a zároveň symbolom vytrvalosti jej ľudu.
Počas 19. a 20. storočia obec čelila ťažkým časom - hladomorom, vojnám aj vysťahovalectvu, no nikdy nestratila svoju identitu.
Habovka je aj dnes živým centrom kultúry. Vidiečanova Habovka je celoštátna postupová súťaž spojená s prehliadkou hudobného folklóru detí a dospelých, ktorá každoročne vrcholí u nás v Habovke. Súťaž je vrcholným podujatím svojho druhu na Slovensku a uskutočňuje sa od roku 1976.
Tradičný kroj a starodávne obyčaje (ako polievanie na Veľkú noc či vianočné zvyky) sú tu dodnes súčasťou života.
Okolie Habovky ponúka nespočetné možnosti:
- Roháčska dolina - výnimočný kus prírody s plesami, vodopádmi a turistickými chodníkmi,
- Múzeum oravskej dediny v Zuberci - skanzen, kde ožíva minulý svet,
- a v zime zas lyžiarske strediská, ktoré privádzajú do doliny aktívnych návštevníkov.
Habovka - obec, ktorá spája minulosť s prítomnosťou, prírodu s tradíciou a človeka s krajinou.
Vznik obce O vzniku našej obce nemáme veľa historicky podložených záznamov a ako už bolo spomenuté vo všeobecnej historickej časti veľká väčšina obcí vznikla v 16. a 17. storočí v čase rozvoja Oravy za Thurzovcov.
Podľa ústneho podania a povesti bola založená asi v r. 1583, keď kráľovským nariadením, valasi ktorí v horách a na poľanách pásli ovce, museli sa zísť spolu a žiť v dedine.
V týchto časoch rozkladala sa na tomto mieste čierna hlboká hora, azda prales. Miestami boli močariny, miestami lúky a pastviny, na ktorých pásol ovce liptovského pána istý valach, pôvodom z Čimhovej.
Raz tomuto pánovi s ovcami ušiel, „zhabal mu ich“ a zdržoval sa na „Jamách.“ Keď vyšlo spomínané kráľovské nariadenie, začal si so svojou rodinou a priateľmi stavať dedinu - Habovku.
Najstarších gazdov bolo iba sedem a najstaršie rody boli Púčkov, Tekeľov a Brnulákov. Pôvodu sú čisto slovenského, nakoľko až do najnovších čias udržali si obyvatelia reč s nepatrným dialektom.
Napr. „čo robä?“, „oni spä“, v siedmom páde podst. mien „nohôv“, „hlavôv“, „rukôv“ ap. I obyvateľstvo, ktoré sa sem prisťahovalo pravdepodobne z juhu, lebo západu, nakoľko jeho reč nemá pokazením poľským dialektom, ako napr. Huty patriace do Liptova.
Len prízvuk na predposlednú slabiku a málo slov ukazuje na poľský vplyv, ktorý sa však môže vysvetliť blízkym súsedstvom. Celá Studená dolina je čisto slovenského pôvodu.
Stará Habovka mala asi 80 domov, samozrejme drevených, ktoré boli stavané zo stromov z „Borčiaku“, kde bol mohutný prales. Z toho dreva ešte v čase písania tejto kroniky stál dom Živnostkov, kde stôl bol zhotovený z pňa, ktorý sa tom mieste rástol.
Domy skladali sa z veľkej izby, kuchyne z pitvorom, komory, zadných stavov a boli obrátené čelom ku ceste. V štíte mávali často vyrezávaný kalich. Okná boli malé, podláh v izbe nebývalo. V kuchyni stával kozub z ktorého dým šiel na povalu a strechou von.
Komíny na dreveniciach ešte ani dnes nevidieť. Kúrilo sa výhradne drevom a povala slúžila ako udiareň. Strechy domov boli výlučne kryté šindľami domácej výroby. Pri domoch stály drevené kôlne a siene pre hospodársky riad.
Na dvore bývalo hnojisko a že domy stály husto a pre močovku nebolo zvláštnych jám, bývali dvory vlhké a blativé. Mnohé domy mali pod veľkou izbou pivnicu na repu (zemiaky) a kapustu, ktorá bola hlavnou stravou. Stromov, hlavne ovocných bolo v dedine málo.
Ani studní v dedine nebolo, všetku vodu brali Habovčani len zo Studenej a Blatnej.
Múzeum oravskej dediny v Zuberci
Významné osobnosti
Ján Bárdoš
- (7.9.) Študoval na artikulárnej škole v Leštinách a na ev. lýceu v Kežmarku a Bratislave.
- R. 1735 - 45 rektor školy v Prietrži, r. 1745 dvorný kazateľ Uayovcov v Uhrovci, od roku 1748 ev. farár v Nitrianskej Strede a od r.
- Autor pohrebnej reči, náboženskej príručky a piesne v Jakobeiho funebráli.
- Jeho najvýznamnejšia práca o histórii ev. Auxilio Altissimi. Sumrha víry křesťanské pro malé dítky a začátečníky.
Juraj Jánošík
- (18. 4. 1694 Dolný Kubín - 5. 7. )
- Príslušník oravského zemianskeho rodu, od r. 1712 študoval v Kežmarku a v Debrecíne, r. 1716-18 na kolégiu v Prešove, r. 1718-21 na univerzite vo Wittenbergu.
- Od r. 1721 rektor školy v Necpaloch, od r. 1724 ev. farár vo Vrbovciach, v Prietrži a v Štítniku, r. 1741 superintendent potiského dištriktu.
- Po návrate zo štúdií obvinený z tajného kázania a odsúdený na trest smrti.
Po 16-týždňovom väznení prepustený na zákrok oravského podžupana J. Okoličániho. Pod vplyvom nemeckej teologickej spisby literárne pracoval už vo Wittenbergu, neskôr naň vplýval najmä Daniel Krman, s ktorým spolupracoval na preklade Biblie.
Po Krmanovom uväznení vydal jeho Slovenskú cirkevnú agendu (1734) a prepracovaný Dvojitý katechizmus učení křesťanského (1738). Písal barokovú náboženskú literatúru výchovno-vzdelávacieho charakteru, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne.
Časť jeho tvorby zostala v rkp, niektoré jeho diela sa stratili, najvýznamnejšie vychádzali až do 20. Nucleus veritatis. Wittenberg 1719; De causis turbarum in ecclesia. 1721; Gruntovní vysvětlení katechysmu D. M. Luthera… B. m. 1738; Rozebrání částek některých katechysmu Dra M. Luthera. B. m. 1742; Spasitedlná příprava k smrti… B. m. 1742; s prídavkami: Lekárství duše…; Kratičká a nábožné pře-myšlování o motorovém nakažení neb povětří…, Knížečka spovědní…, Modlitby… so 400 piesňami; Líbezné jádro celého křesťanského ev. učení… B. m.
Gašpar Hrabovský
- (1757 Dolný Kubín - 27. 3.)
- Po štúdiách práva prokurátor dištriktuálneho súdu v Prešove, potom kráľovského súdu v Budíne.
- Do radikálno-demokratického hnutia uhorských jakobínov s cieľom zvrhnúť feudalizmus a monarchiu a zmeniť Uhorsko na buržoáznu republiku ho získal jeden z vodcov hnutia J. Hajnóci, bol aj členom slobodomurárskej lóže.
- Opísal časť jakobínskeho katechizmu - pravidiel tajného spolku.
František Abaffy
- (1732 Horná Lehota - 15. 3.)
- Príslušník oravskej vetvy šľachtického rodu, študoval právo, filozofiu a dejiny na univerzite v Trnave.
- Hospodáril na rodinných majetkoch v Hornej Lehote, r. 1760-1770 podžupan Oravskej stolice, funkcie sa vzdal kvôli cestovateľským plánom.
- Od r. 1772 precestoval viaceré európske štáty (navštívil Paríž, Londýn, Petrohrad a i.).
Prívrženec myšlienok francúzskych osvietencov, člen slobodomurárskej lóže, v jeho peštianskom dome sa schádzali príslušníci hnutia uhorských jakobínov, ktorí chceli uskutočniť myšlienky Francúzskej revolúcie v podmienkach Uhorska.
Pripisuje sa mu autorstvo slovenskej a maďarskej parafrázy Marseillaisy, anonymných letákov a piesní, odsudzujúcich zastarané feudálne pomery v Uhorsku, obhajujúce slobodu vierovyznania a návrat k prostému životu.
Po odhalení Martinovičovho sprisahania uhorských jakobínov r. 1794 ho zatkli, postavili pred súd, svoju časť na sprisahaní však poprel, v máji r. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík … [et al.]. Martin : Matica slovenská, 1999, s. Pro se Franciscus Abaffy… Budapešť 1790; Declaratio statuum catholicorum… B. m. 1791; Vox clamantis in deserto. B. m.
Augustín Abaffy
- (11. 7. 1799 Horná Lehota - 15. 6.)
- Po štúdiách hospodáril na rodinnom majetku a pôsobil v správe Oravskej stolice, r. 1837-44 jej podžupan, r. 1860 komisár.
- Prívrženec Adresnej - Deákovej strany, ideologický a politický predstaviteľ záujmov drobnej a strednej šľachty.
- Zo svojho triedneho stanoviska označil za príčinu biedy ľudu jeho nevzdelanosť a zaostalosť.
S bratom Augustínom propagoval, i v rámci Učenej spoločnosti oravskej, ktorej od r. 1860 predsedal, zakladanie vzorových hospodárstiev, racionálny chov dobytka, moderne riadené hospodárstvo.
R. 1840 poslanec uhorského stavovského snemu, r.
Ján Berky
- 1740 - 14. 4.
- Pôvodom z Oravy. Po r. 1772 sa s rodinou presťahoval z Hornej Lehoty do Miškolca.
- Na Slovensku je jeho jeden nástroj, dokončený v r. k. kostole v Rimavských Janovciach.
Jeho prospektové masívne píšťaly sú zdobené nad i pod lábiom tepaným ornamentom. Z maľovaných maskarón na lábiách jeho nástroja v obci Fáj (Maďarsko), dokončeného r. Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1986, zv. 1, s.
Jozef Roháček
- 5. 7. 1808 Hladovka - 23. 1.
- Po absolvovaní kňazského seminára r. 1834-92 katolícky farár v Bobrovci, kde založil r. 1840 podľa írskeho vzoru prvý Spolok miernosti na Slovensku, na pôde spolku sa organizovalo protialkoholické hnutie a v jeho rámci osvetová činnosť.
- Pomáhal pri vzdelávaní, najmä zakladaním škôl, finančne podporoval mladých učiteľov.
Peter Edmund Bárdoš
Náš nezabudnuteľný duchovný otec Peter Edmund Bárdoš, strávil ako mladý kňaz určitý čas v jednom tábore. Jeden z najvzdelanejších slovenských kňazov svojej doby, mamku mal zo Zuberca. Bol publicistom, prekladateľom, pápežským prelátom. Napísal knihu Spod Roháčov po Vatikán.
Vo farnosti Zuberec sme v týchto dňoch spomínali na dlhoročného duchovného otca farnosti, pána farára Edmunda Petra Bárdoša, od smrti ktorého dňa 8. V piatok 6. V nedeľu 8. septembra sme mali sv. omšu obetovanú za jeho spásu, pri ktorej sa nám prihovoril vsdp. ThDr.
Popoludní bola vo farskom kostole v Zuberci slávnostná spomienka. Vypočuli sme si jeho kázeň o modlitbe z roku 1981, potom nasledoval 30-minútový dokument s profilom jeho života a o jeho duchovných a osobnostných vlastnostiach. V závere akadémie vystúpili traja farníci, ktorí sa podelili s prítomnými o svoje osobné spomienky na tohto vzácneho kňaza.
Ostatné osobnosti
- Samuel Stano: (22. 3. 1748 Liptovská Sielnica - 15. 2.) Študoval na ev. lýceu v Bratislave, r. 1782-85 na univerzite v Jene. R. 1785-87 ev. farár vo Veličnej, r. 1787-1803 v Banskej Bystrici-Radvani, r. 1803-06 v Banskej Štiavnici. Zakladateľ osvietenskej učenej spoločnosti Societas ex totius monarchiae Austriacae viris eruditis coacta, r. 1793-1803 vydavateľ a redaktor ročenky Novi ecclesiastico-scholastici Annales evangelicorum aug. et helvet. confessionis in Austriaca haereditarium, do ktorej prispieval správami a recenziami domácej i zahraničnej knižnej tvorby. Usiloval sa o pozdvihnutie cirkevného školstva a vzdelanostnej úrovne širších vrstiev obyvateľstva, v Banskej Štiavnici založil súkromnú školu pre chlapcov a dievčatá, školskej problematike sa venoval i publicisticky. Príležitostnými básňami prispel do zborníkov na počesť rektora bratislavského lýcea J. Carmen, quod dum D. Joannes Georgius Stretsko… Bratislava 1780; Ita celeberrimo gymnasii a. c. Posoniensis rektori Joanni Georgio Stretsko die nomini ejus sacra … Bratislava 1782; Svaté kázaní, kteréž… měl v chrámě ev. Radvanském.
- Štefan A. Brezány: 10. 1897 Radošina - 7. 1. Študoval na gymnáziu v Nitre, právo v Bratislave. Od r. 1921 notár vo Veličnej, od r. 1925 komisár a radca politickej správy na okr. úradoch v Kremnici, Kysuckom Novom Meste, Skalici, Levoči, Nových Zámkoch, Nitre, Liptovskom Mikuláši, r. 1953 Národopisného ústavu SAV, r. 1954-58 Archeologického ústavu SAV v Košiciach. Vlastivedný pracovník, úspešný najmä v archeológii. Ako študent gymnázia zbieral archeologické pamiatky z okolia rodiska pre župné múzeum v Nitre. Na Orave skúmal ľudovú architektúru, kroje a ľudovú remeselnú výrobu, v Kremnici dejiny baníctva a miestne názvy, na Kysuciach zbieral národopisný materiál a opísal ľudové zvyky. Udržiaval kontakty so SNM a vedeckými odborníkmi MS v Martine, s miestnymi múzeami. Ako pracovník Archeologického ústavu SAV uskutočnil výskumy na strednom Zemplíne (Somotor, Tibava), novými nálezmi prispel k objasneniu historického vývoja na východnom Slovensku v dobe bronzovej. Od r.
- Dimitrij Andrusov: R. 1915 maturoval na gymnáziu v Petrohrade, kde r. 1915-18 študoval na univerzite, r. 1920-22 pokračoval v štúdiách na Sorbonne v Paríži, r. 1922-25 na Českom vysokom učení technickom a na Karlovej univerzite v Prahe, r. 1940 univ. prof. Od r. 1926 spolupracovník Štátneho geologického ústavu, r. 1929 pracovník prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, r. 1938-39 riaditeľ Geologického ústavu Slovenskej vysokej školy technickej v Košiciach a v Martine, od r. 1939 v Bratislave, zároveň od r. 1940 vedúci Geologicko-paleontologického ústavu, od r. 1952 vedúci Katedry geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty UK, zároveň aj vedúci Geologického ústavu a Geologického laboratória SAV. Vynikajúci, medzinárodne renomovaný geológ, venoval sa stratigrafii, tektonike, paleontológii, ložiskovej a inžinierskej geológii. V prvom období skúmal Český masív, potom karpatskú sústavu na území ČSR. Geologický výskum na Slovensku začína na Orave v Oravskom Podzámku. Spočiatku sa sústredil na výskum bradlo-vého pásma, v 5-zv. monografii Geologický výskum bradlového pásma Západných Karpát (1931-55) syntetizujúco objasňoval jeho tektoniku a stratigrafiu. Na území Oravy sú v oblasti aplikovanej geológie významné jeho početné expertízy a posudky spojené s projektovaním výstavby Oravskej priehrady i riešením viacerých geologických problémov v priebehu samotnej výstavby. Medzi prvými sa začal zaoberať inžiniersko-geologickými problémami hradného brala Oravského hradu. Venoval sa aj riešeniu hydrogeologických pomerov minerálnych vôd v Oravskej Polhore. Autor monografických prác o geológii Slovenska, okolo 300 štúdií a článkov v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch a zborníkoch, odbornými heslami prispel do Geologického slovníka a i. encyklopedických prác, zú-častnil sa na zostavení Prehľadnej geologickej mapy Československa. Výsledky svojich výskumov využil v praxi. Riešil praktické geologické úlohy súvisiace so stavbou priehrad, tunelov, železníc, najmä s vyhľadávaním nerudných nerastných surovín. Spoluzakladateľ a vedúci geologických výskumných pracovísk. Zaslúžil sa o rozvoj odborného geologického časopisectva na Slovensku, r. 1940-45 redigoval Práce Št. geologického ústavu, r.
- František Hanuliak: (27. 5. 1935 Dolný Kubín - 16. 5.) Študoval na gymnáziu v Dolnom Kubíne, r. 1953-58 na Filmovej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. R. 1958-70 dramaturg a vedúci filmového vysielania v Čs. televízii v Bratislave a predseda televíznej sekcie Slovenského zväzu filmových a televíznych umelcov. Ako prozaik debutoval zbierkou poviedok Dom pre živých (1962), vzápätí vydal druhú knihu próz Ticho, ktoré si tu zanechal (1964). Obidvoma sa zaradil medzi vyzretých prozaikov vtedajšej mladej generácie, usilujúcej sa o prezentáciu umelecky pravdivého obrazu doby, vrátane negatívnych javov, dezilúzie a skepsy človeka v totalitnom režime. V televíznej dramaturgii spolup...
- Peter Žiška: 27. február 1918; Podbiel, okr. Dátum a miesto vysvätenia : 18. 8. september 1999; Zuberec, okr. Životopis: Pochádzal zo židovskej rodiny. Ako dvadsaťjedenročný sa dal pokrstiť a prijal meno Peter. Po ukončení štúdia teológie v biskupskom seminári v Spišskej Kapitule bol 18. júna 1944 vysvätený za kňaza. Bol kaplánom v Zubrici. V nedeľu 10. decembra 1944 ho gestapo zatklo a odviezlo do Trstenej, tam boli uväznení už aj jeho rodičia. Potom ich odviezli do Serede a odtiaľ do koncentračného tábora v Nemecku. Po skončení vojny sa vrátil na Slovensko 18. júna 1945. V roku 1951 bol menovaný za duchovného správcu v Habovke. kde pôsobil vyše štyridsať rokov. V r. Napísal dejiny Habovky.
- Cyril Harmata-Milotínsky: Kňaz Cyril Harmata-Milotínsky, ktorého 100. výročie narodenia si pripomíname, pochádzal z jednoduchej roľníckej rodiny zo Zuberca. Narodil sa 29. marca 1921 a zomrel 26. Narodil sa 29. marca 1922 a zomrel 27. Narodil sa 29. marca 1923 a zomrel 28. Cyril Harmata pochádzal z piatich detí a chudobných pomerov. Cyril Harmata svoje prvé básne tvoril uprostred krásnej prírody. V roku 1950 sa kňaz C. Harmata dostal do vyšetrovacej väzby po prečítaní pastierskeho listu. Kňaz Cyril, poznačený väznením, odovzdal svoju dušu Bohu v 24. Z básní Cyrila Harmatu-Milotínskeho cítiť, ako sa jeho životom prelínalo utrpenie a bolesť. Nie všetko je len pohľad k horám, nie všetko je len slovko dom, duch často letí k diaľnym moriam, a predsa povie, doma som.
Tento zoznam predstavuje len zlomok osobností, ktoré prispeli k rozvoju a kultúre Zuberca a okolia. Ich životy a diela sú svedectvom bohatého dedičstva tohto regiónu.
Kultúrne a náboženské udalosti v Zuberci
Zuberec je známy aj svojimi kultúrnymi a náboženskými udalosťami, ktoré obohacujú život miestnych obyvateľov a prilákajú návštevníkov z rôznych kútov Slovenska i zahraničia.
- Koncert operných sólistov: V chráme sv. Vendelína v Zuberci vystúpili sólisti opery Štátneho divadla v Košiciach a SND v Bratislave, ktorí pripravili nádherný večer pri chrámových spevoch a operných áriách.
- Jubileum mladých v Ríme: Zuberskí mladí ľudia sa zúčastnili na jubileu mládeže v Ríme, kde mali možnosť stretnúť sa so Svätým Otcom Levom XIV. a upevniť si svoje pohľady na vieru.
- Sviatok hôr: Tradičný Sviatok hôr na Poľane pri chate Zverovka je každoročnou oslavou krásnej roháčskej prírody, spojenou so svätou omšou.
- Výstup na vrch Zuberec: Každoročný výstup na vrch Zuberec, kde bol v roku 2000 osadený a posvätený jubilejný kríž, je spomienkou na túto udalosť a zároveň duchovným zážitkom.
- Deň farnosti Zuberec: Deň farnosti je príležitosťou pre veriacich stretnúť sa, osláviť svoju komunitu a užiť si spoločné aktivity a zábavu.
- Prvé sväté prijímanie: Prvé sväté prijímanie je dôležitou udalosťou v živote detí a ich rodín, ktoré sa na tento deň pripravujú celý rok.
- Veľkonočný koncert Maroša Banga: Veľkonočný koncert nevidiaceho speváka Maroša Banga je duchovným zážitkom, ktorý obohacuje slávenie Veľkej noci.
- Bohoslužby na folklórnych slávnostiach: Katolícke bohoslužby sú súčasťou Podroháčskych folklórnych slávností, ktoré sa konajú v Múzeu oravskej dediny.
- Birmovka na Turíce: Vysluhovanie sviatosti birmovania na Turíce je výnimočnou udalosťou pre farnosť Zuberec.
- Krížová cesta ulicami Zuberca: Na Veľký piatok sa veriaci stretávajú na modlitbe Krížovej cesty ulicami Zuberca.
Zuberec
Záver
História Zuberca a jeho okolia je bohatá a plná zaujímavých udalostí a osobností. Obec si zachováva svoje tradície a kultúrne dedičstvo, ktoré je dôležité pre jej identitu a rozvoj. Kultúrne a náboženské udalosti obohacujú život miestnych obyvateľov a prilákajú návštevníkov, ktorí majú možnosť spoznať krásu a jedinečnosť tohto regiónu.