Svätý Kríž nad Hronom: História a súčasnosť Žiaru nad Hronom

História lokality Žiaru nad Hronom siaha podľa archeologických nálezov k tzv. lužickej kultúre a k staršej dobe železnej (halštat). Kľúčovým prameňom pre dejiny Žiaru nad Hronom je zakladacia listina benediktínskeho kláštora a opátstva v Hronskom Beňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. roku 1075.

Začiatky ľudskej činnosti v Žiarskej kotline archeológovia zistili na základe náhodne nájdených nálezov. Z chotára Kríža nad Hronom pochádzajú nálezy dvoch bronzových ihlíc, patriacich k tzv. V mladšej dobe železnej žili u nás keltské kmene, z ktorých rímsky spisovateľ C. Tacitus lokalizuje na územie stredného Slovenska Kotínov. Vzácny je nález tzv. lužického pohrebiska v chotári bývalej osady Horné Opatovce na Dlhých dieloch. Okrem týchto zvyškov pohrebiska, objaveného náhodne, našli sa aj bronzové ihlice a zdobené spony. Bronzové náramky sa našli aj pod hradom Šášov. Z doteraz náhodných archeologických nálezov vyplýva, že Žiarska kotlina bola osídlená v dobe bronzovej (1500 - 700 rokov pred n. l.) i železnej, t. j. do začiatku nášho letopočtu. Z prvých storočí nášho letopočtu sa našli stopy po osídlení v mestskom parku, kde ležala osada Germánov a to v období tzv.

Z prvého tisícročia nášho letopočtu, keď u nás zanikalo keltské osídlenie a od 6. storočia sa na územie Slovenska sťahovali prví Slovania, sú známe nálezy z 9. a 10. storočia. Terasy s juhovýchodným sklonom osídľujú Slovania. Ich stopy sa našli v mieste budovy terajšieho kaštieľa, kde osídlenie pretrváva a v týchto miestach vzniká aj kryštalizačné centrum stredovekej osady Svätý Kríž. O prítomnosti slovanského obyvateľstva pred 11. storočím hovoria aj niektoré staré miestne názvy. Význam sa prikladá chotárneho názvu Horných Opatoviec „Podhradištia“, z ktorého vyplýva, že na pravej strane Hrona na terase jestvovalo kedysi hradisko, dnes známe ako „Zámčok“. Iné hradisko mohlo byť azda v areáli fary a kostola vo Svätom Kríži nad Hronom.

Názov Kríža nad Hronom je mladší a nesiaha pred koniec 11. storočia. Odvodený je z kultu (patrocínia) tunajšieho kostola zasväteného pamiatke Povýšenia kríža a je viazaný tradíciou na 14. september. Pred vznikom farského kostola s kultom „sv. Kríža“ tu mohla byť nejaká kláštorná samota, ako hovorí názov farského poľa „Bratská“, doložený len k roku 1626. Pre nedostatok prameňov ťažko rozhodnúť, či pôvodným názvom osady Sv. Kríž bol názov hradiska „Susol“. O tom môže rozhodnúť až archeologický výskum. Jedno zo spomenutých hradísk i s celou severnou časťou Žiarskej kotliny malo podľa písomných prameňov z 11. - 13.

Na ľavom brehu Hrona rovnako starou, ak nie aj staršou osadou ako Kríž, boli Horné Opatovce, ktorých pôvodný názov pred rokom 1075 nie je známy. Kľúčovým prameňom pre dejiny najstarších osád v Žiarskej kotline je zakladacia listina benediktínskeho kláštora a opátstva v Hronskom Beňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. roku 1075. Listina sa však nezachovala v origináli. Pôvodný názov osady Sv. Kríž nad Hronom, nie je známy, hoci nie je vylúčené, že to bol názov „Susol, „Šušol“.

Osada Sv. Kríž nad Hronom mala už pred rokom 1237 ako miesto s mýtnicou druhotný názov a po prvý raz doložený v pomaďarčenej forme „Cristur“ (neskoršie Kerestúr), to v slovenčine znamená „Kríž Pána“. Latinská i slovenská bežná forma bola „Sancta Crux“ - Sv. Osada Sv. Kríž sa stala administratívnym a kultúrnym strediskom panstva a to ju predurčilo i k tomu, aby sa stala aj obchodným strediskom. K tomu bolo potrebné, aby sa v osade usadené obyvateľstvo zaoberalo obchodom a malo voči okolitým osadám výsadné postavenie. Výsady jestvujúcim i budúcim obyvateľom Sv. Kríža nad Hronom udelil 4. Listinou z roku 1246 nadobudol Sv.

Mestečko Svätý Kríž vo víre povstaní (15. - 18. V období nepokojov v 15. storočí okolie ovládal český Ján Jiskra z Brandýsa, za podpory kastelánov z okolitých hradov. Opevnil okolie kostola, čím zabezpečil cestu od Bojníc na Pohronie. Po mierovej zmluve z roku 1452 medzi Jánom Jiskrom a Jánom Hunyadim sa táto pevnosť zbúrala. Pevnostný charakter mala pravdepodobne už len stavba v mieste terajšieho kaštieľa, do ktorej v čase bockaiovho povstania po útokoch povstaleckého vojska pod vedením kapitána Františka Rédeya na Kremnicu, prišli Kremničania dňa 8. Po skončení nepokojov bol zdevastovaný kaštieľ opravený na náklady ostrihomského arcibiskupa Františka Forgáča, ktorý v kaštieli sídlil a v roku 1615 tu aj zomrel. Ďalšie z protihabsburských povstaní vedené Gabrielom Betlénom opäť zasiahlo do dejín Sv. Kríža kedy bol obsadený povstaleckým vojskom, ktoré plienilo široké okolie až do konca roku 1621 po podpise tzv. Mikulovského mieru. No pohyb vojsk po okolí pretrvával naďalej. A tak v roku 1644 sa stretli vojská Juraja II. Rákocziho s trojtisícovou armádou rakúskeho generála Pucheima v bitke pri Sv. Kríži, kde bolo Rákocziho vojsko porazené. Cisárske vojsko zostalo po bitke v oblasti ako ochrana pred tureckou expanziou. O tri roky na to v roku 1647 Turci postupujúci cez Novú Baňu, Žarnovicu a Revište zaútočili aj na Sv. Kríž, ktorý však vďaka dobrému opevneniu a početnej posádke útok Turkov odrazil. Z toho dôvodu ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay dal vybudovať v opevnení kaštieľa bašty, čím zvýšil obranyschopnosť objektu a posilnil tak obranu proti Turkom o ďalšie opevnenie.

17. storočie bolo pre obyvateľov Sv. Kríža mimoriadne ťažké, keď nielen neustále boje, ale aj morová nákaza v roku 1638 zdecimovali miestne obyvateľstvo, ktoré sa z nej len veľmi ťažko pozviechalo. Roku 1661 došlo k veľkému požiaru; všetky usadlosti ľahli popolom spolu s kostolom a zvonicou. Obyvatelia Sv. Kríža ho v nasledujúcich rokoch opäť vybudovali. 1. novembra 1678 vojská Imricha Tökölyho porazil v bitke pod Sv. Krížom generál Rabatt. Povstanie Františka Rákocziho zachvátilo skoro celé Slovensko. Jazda grófa Alexandra Károlyho porazila dňa 20. novembra 1703 cisárske vojsko v bitke pod Sv. Krížom. Rákocziho vojaci tu zostali až do roku 1708, kedy ich po obliehaní Sv. Kríža porazil generál Stahremberg. Po príchode vojska generála Nyáriho v auguste v roku 1708 sa v kaštieli ubytoval veliteľ cisárskych vojsk generál Sigbert Heister a dňa 27. októbra 1708 po bitke pri Sv.

Po zriadení banskobystrického biskupstva sa kaštieľ v Sv. Kríži stáva sídlom biskupa. Koncom 18. storočia dochádza k jeho rekonštrukcii. 8. apríla 1851 sem prichádza banskobystrický biskup Štefan Moyses a usídľuje sa tu natrvalo až do roku 1869. 5. júla zomiera v kaštieli vo Sv.

Od roku 1875 je Sv. Kríž administratívnym centrom so sídlom slúžnovského úradu a až do roku 1928 okresným sídlom, ku ktorému patrilo 55 obcí. V roku 1928 došlo v I. ČSR k územnej reorganizácii a Sv. Kríž bol začlenený do okresu Kremnica. Od toho času začalo mestečko upadať a postupne nadobudlo charakter väčšej obce s meštianskymi znakmi. Počas trvania I. ČSR a Slovenského štátu nedochádza v obci k podstatnejším zmenám.

S výstavbou hlinikárne sa začalo v roku 1951 a už v máji 1953 začala skúšobná výroba hliníka. Hutnícky kombinát zmenil život v obci, ktorú v roku 1955 premenovali na Žiar nad Hronom. Postavenie mestečka sa v dôsledku reorganizácie štátnej správy zásadne zmenilo v roku 1960, kedy sa znovu stáva sídlom okresu.

Naše mesto bolo ale častované rôznymi menami, zvlášť bizarné boli niektoré nápady na jeho pomenovanie z budovateľských čias vyvolávajú úsmev. Až v roku 1920 sa stal Svätý Kríž oficiálnym názvom obce. si žiadalo aj nové meno. Hronskogottwal­dovčania sa z nás ale napokon nestali. Žiar Žiarom, sú podľa záznamov z mestskej kroniky dva. systém ,,žiarového hospodárstva. jednoducho vypaľovaním. vznikol Žiar nad Hronom. než Žiarčanmi, vznikla zaujímavá petícia. Signatári mali o novom mene pre Žiar jasnú predstavu.

Keď som išiel z Kerestúra... Slová známej piesne sú už minulosťou. Ale prečo už nie sme Kerestúrčania a prečo sa stal Svätý Kríž - Kerestúr Žiarom? Odpoveď sme našli v kronike mesta. arcibiskupa cez poľnohospodársku obec až na priemyselné mesto. je skratka pre panstvo. variantov. Až v roku 1920 sa stal Svätý Kríž oficiálnym názvom obce. si žiadalo aj nové meno. pohorí. Ten druhý je menej poetický. území systém ,,žiarového hospodárstva*“. pretvárala jednoducho vypaľovaním. v plameňoch proste vznikol Žiar nad Hronom.

Poľnohospodárska dedinka sa zmenila na mesto s takmer 20-tisíc obyvateľmi. Na začiatku ho volali Kerestur, neskôr Svätý Kríž nad Hronom. Od roku 1955 je to Žiar nad Hronom. Rozmáhať sa začal s výstavbou hlinikárne, ktorú spustili dva roky predtým. S ňou prichádzali za prácou aj noví obyvatelia z celého Slovenska. Začali tam rásť školy a nové sídliská. Historických budov tam veľa nenájdete. Vlastne sú len dve. Kaštieľ z roku 1631, ktorý slúžil ako sídlo banskobystrických biskupov, a Kostol povýšenia Svätého kríža z roku 1813. V jeho krypte sú pochovaní šiesti cirkevní hodnostári, medzi nimi aj Štefan Moyses. Rokmi sa mesto menilo a napriek stavbám, ktoré tam vyrástli najmä v socializme, sa v ňom domáci, aj cezpoľní, cítia dobre.

Mesto Žiar nad Hronom začína s rekonštrukciou historického kaštieľa. Mestu sa po niekoľkých nevydarených pokusoch konečne podarilo získať dotáciu na renováciu kaštieľa vo výške 4,2 mil.

Na Spiši máme najväčší hrad v strednej Európe. Ale tušili ste, že máme i najväčšiu stredoeurópsku drevenú stavbu? Pôvodne by ste túto architektonickú pamiatku hľadali v obci Paludza. Výstavba Liptovskej Mary však menila región, a tak sa v rokoch 1974 až 1982 zmenilo aj miesto pre miestny artikulárny evanjelický kostol. Rozobratý a zrekonštruovaný ho slávnostne znovu posväcujú 22. Na Slovensku má iba štyroch ďalších „bratov“. Kostol vo Svätom Kríži z roku 1774 patrí totiž k piatim zachovalým artikulárnym evanjelickým kostolom u nás. Sú svedkami tvrdého zápasu o náboženskú slobodu. Evanjelikom boli totiž štandardné kostoly odobrané a postaviť si v každej stolici mohli len dva.

Kostoly boli snáď v každej dedine. Nie však tie evanjelické. V roku 1681 sa na sneme v Šoproni prijíma 82 artikúl (pravidiel). Z nich články 25. a 26. Do takéhoto kostola by vás však nezvolával zvon z jeho veže, keďže žiadnu mať nesmel. Na modlitbu by ste sa aj kúsok prešli, pretože stáť takýto chrám mohol iba na okraji dediny. No a určite by ste doň nevošli priamo z ulice. Takýto vchod mať nemohol. Kostol v Svätom Kríži považujú tunajší za dokonale vsadený do krásnej liptovskej prírody, ale aj za miesto magické, odzrkadľujúce duchovný rozmer človeka. Nielen tieto abstraktné pojmy ho však robia zaujímavým. Jeho vnútro je malou, originálnou galériou tabuľových malieb zobrazujúcich výjavy z Biblie. Pri pohľade nahor nepozdvihnite síce oči priamo k nebu, ale k minimálne ku krásnemu benátskemu lustru. No a napriek tomu, že artikulárny kostol vežu mať nemohol, k tomuto postavená bola. A vedeli ste, že pomodliť sa radi prídu i zvieratá? Ku kostolu v Svätom Kríži rád sem-tam zavíta aj nejaký ten medveď z liptovských hôr. No a v jeho útrobách „meditujú“ netopiere. Nebolo by na tom nič, keby v noci ich zvuk a pohyb nezvykol spúšťať alarm. Svätokrížsky kostol patrí jednoznačne k architektonickým pamiatkam, ktoré majú svoj genius loci. Nie je iba evanjelickým chrámom, ale historickým odkazom, ktorý môžete spoznať počas dovolenkovania či výletu na už tak na atrakcie bohatom Liptove.

Žiar nad Hronom 3. augusta (TASR) - Tak, ako sa v minulosti menil samotný názov mesta Žiar nad Hronom, menil sa aj jeho erb. Ten súčasný, z roku 1992, je následníkom socialistického erbu zobrazujúceho taviacu pec na hliník, keďže pre miestnu hlinikáreň bolo mesto známe nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. "Erb, v minulosti používaný mestečkom Sancta Crux, nie je dokonale známy, avšak používalo sa vyobrazenie kríža v kolopise na pečatidlách mestečka," hovorí archeológ a pamiatkar Peter Mosný. Symbol kríža, ktorý odkazoval aj na samotný názov mesta - Svätý kríž nad Hronom, sa používal v mestskom erbe až do roku 1970. V roku 1955 bol však vtedajší Svätý kríž nad Hronom premenovaný a tak si nový názov mesta vyžiadal aj nový erb. Erb "mesta hliníka" bol v tvare gotického štítu, červeno-striebornej farby a zobrazoval siluetu taviacej pece. V 90. rokoch po zmene politických pomerov sa však miestni poslanci rozhodli, že je čas aj na zmenu mestského erbu. Od roku 1992 je tak opäť v erbe mesta kríž.

Žiarsky erb tvorí delený štít. V jeho hornej, dvojtretinovej časti je strieborný kríž v obojstranných lúčoch zlatej farby. Spodnú časť - tretinu erbu tvoria dve modré vlnky na striebornom podklade. Erb je ladený vo farbách mesta - zlatožltej, modrej a striebornej. Podľa Mosného tento erb obsahuje tzv. hovoriace symboly - rieku Hron a žiaru nad Hronom, ako aj zakomponovaný kríž, ktorý výstižne dokumentuje a pripomína obdobie historického vývoja mestečka, ako aj jeho bývalý názov.

Mesto školskú pomôcku pre hodiny dejepisu zverejnilo aj na svojom webe. V strede Svätokrížskeho námestia kedysi sídlil richtár. ŽIAR NAD HRONOM. Vizualizáciu mestečka, ktorá ho zachytáva niekedy v 18. storočí, vznikla spojením stoviek obrázkov. "Pri ich prehliadke máte pocit, že sa prechádzate ulicami Svätého Kríža, vidíte Svätokrížske námestie s vtedajšou radnicou uprostred, kostol aj kaštieľ ," približuje hovorca mesta Martin Baláž.Aj týmto spôsobom sa podľa neho mesto snaží priblížiť dávnejšiu históriu Žiaru nad Hronom jeho obyvateľom, prípadne návštevníkom webovej stránky Žiaru. Takto mohlo v 18.

Kaštieľ vo Svätom Kríži. Renesančno-barokový kaštieľ dal postaviť ostrihomský arcibiskup kardinál Peter Pazmáň v roku 1631. Vďaka tomuto kaštieľu sa mesto stalo administratívne a kultúrne centrum, čo tiež prispelo aj obchodu. Pápež Pius VI. rozdelil 13.3.1776 ostrihomskú arcidiecézu na tri nové biskupstvá. Kaštieľ prešiel vtedy do majetku Banskobystrickej diecézy a stal sa sídlom nového banskobystrického biskupa Františka Berchtoldta, ktorý sem svoju rezidenciu presťahoval z Banskej Bystrice.

Park pri biskupskom kaštieli, v Žiari nad Hronom, bol vybudovaný v polovici 18. storočia. V minulosti bol súčasťou susediaceho biskupského kaštieľa, kde slúžil ako jeho rozsiahle záhrady. Unikátnym prvkom parku sú jeho hlavné cesty, ktoré majú pôdorys v tvare kríža. Tento kríž je vysadený z oboch strán lipovými alejami, na mieste pretínania sa alejí je umiestnená fontána, ktorá vo svojej histórii prešla niekoľkými premenami. Fontána do parku bola umiestnená v 19. storočí, hlavným prvkom fontány bola socha chlapca.

Vodný mlyn bol postavený aj vo Svätom Kríži (dnešný Žiar nad Hronom). Kedy bol postavený, nie je presne známe, ale bolo to najskôr niekedy po roku 1470. Jeho stavba sa spája s osobou banského ťažiara a obchodníka s drevom Stanislava Vilhelmoviča z Kremnice. O Vilhemovičovi sa zmieňuje archivár z Kremnice Pavel Križko, ako o slovenskom veľkokupcovi v XV. storočí. Rodom Slovák, povolaním kupec, stavom mešťan, musel sa boriť s kremnickými i banskobystrickými Nemcami za svoje práva, no vedel si ich obrániť a udržať.

Územie Kupče bol osídlené už v dávnej minulosti. Nálezy z tejto oblasti sa zaraďujú až do praveku. Podobne je to aj z neskorších období, napríklad aj z dôb Veľkomoravskej ríše. Možno sa domnievať, že Kupča bola ideálna oblasť pre poľnohospodársku produkciu. Spolu s neďalekým Svätým Krížom, ktorý bol aj mýtna stanica ležali na križovatke obchodných ciest. Najstaršia písomná zmienka o Kupči pochádza z roku 1841. Medzi významné činnosti majera patrilo hlavne pestovanie obilnín a chov oviec.

Kostol v kupči dal Moyzes postaviť v roku 1863, pravdepodobne vtedy dal namaľovať aj oltárny obraz do tohto kostola. Výjav na obraze znázorňuje umučenie sv. Štefana. V 70 rokoch, keď už kostol prestal byť využívaný a nebol záujem o jeho opravu a ďalšie udržiavanie, tak žiarsky dekan Dovala podnikol kroky na záchranu cenného inventáru. Podľa zistenia redaktora denníka Štandard Martina Minku, ktorý sa venoval histórii biskupského majera a napísal k tomu článok (niektoré podklady o Kupči som mu dodal aj ja), mal byť obraz premiestnený na faru, v Žiari nad Hronom.

Povaly starých domov skrývajú mnohé tajomstvá. História tohto objektu siaha pravdepodobne do roku 1888. V tomto roku bola vo Svätom Kríži postavená synagóga. Nie je presne doložené, či išlo o novostavbu alebo prestavbu nejakého staršieho objektu. V tom čase sa nachádzala mimo centra Svätého Kríža, na jeho severnom okraji. Neďaleko sa nachádzal aj kresťanský cintorín (zrušený v 70 rokoch 20. st.). Synagóga svojmu účelu slúžila do roku 1942, keď bola ako majetok Židovskej náboženskej obce arizovaná. Správcom synagógy a bytu za ňou sa 25.1.1943, na základe vtedajších zákonov, stal Albín Hurtík.

Takto vyzerala budova, v ktorej má pobočku jedna z bánk, v 80. rokoch. Dnes v ňom sídli súkromná stredná škola. Nápisy na budove sa zmenili, pred ňou pribudla socha Štefana Moysesa.

Kaštieľ je jednou z dvoch historických stavieb v Žiari. Kedysi v ňom sídlil biskup Štefan Moyses. V súčasnosti je naň smutný pohľad. Kedysi budova plná života, v ktorej dlhšie pôsobila stredná ekonomická škola a neskôr obchodná akadémia, je opustená. Majiteľ ju ponúka na predaj, kupca sa zatiaľ nenašiel.

Takzvaný Biely dom v 70. rokoch. Sídlil tam predseda MNV.

Výstavba bytov na Sládkovičovej ulici. Záber je pravdepodobne z konca 70. rokov.

Drevený altánok v Parku Štefana Moysesa postavený na jednom z jazierok. Zrejme prvá polovica 20. storočia.

Ulica Duklianskych hrdinov na prelome 60. a 70. rokov.

Pohľad do ulice, v ktorej kedysi bola jedna zo základných škôl (budova vpravo).

Toto si už dnešná mládež nemôže pamätať. Parkovacích miest v centre bolo začiatkom 80. rokov nadostač.

Pohľad na podchod a Dom služieb, tzv. Žiaran. Začiatok 80. rokov.

Hlavný vstup do Závodu SNP na prelome 70. a 80. rokov.

Preliezka na ulici M. R. Štefánika v 70. rokoch minulého storočia.

Kostol Povýšenia svätého Kríža postavený v roku 1813 je jednou z dvoch historických stavieb v meste.

Významné udalosti v histórii Svätého Kríža nad Hronom

Ulica Duklianskych hrdinov na prelome 60. a 70. rokov.

Poloha Žiaru nad Hronom na mape Slovenska

tags: #fotky #svaty #kriz #nad #hronom