Počúvanie vyznaní mnohých dospelých a mladých ľudí, ktorí necítia potrebu chodiť na bohoslužby, je v poslednej dobe príliš časté. Veria v Boha a vedia, že je tu prítomný. V tomto článku sa pozrieme na knihu, z ktorej sa číta evanjelium v kostole.
Eucharistia je stredobodom Cirkvi, dáva nám spoločenstvo, silu chápať sa a dopĺňať sa navzájom ako univerzálny ľud. Sme spojení s kresťanmi celého sveta, ktorí tiež slávia Eucharistiu na rôznych miestach v rozličných jazykoch. To je jednota Kristovej cirkvi.
Ako Eucharistia zmenila môj život
Lekcionár
Čo je to kostol?
Kostol má byť aj priestorom pozývajúcim na sústredenie a tichú modlitbu, ktorá predlžuje a zvnútorňuje veľkú modlitbu Eucharistie. Zhromažďovanie Božieho ľudu sa začína krstom; preto kostol má mať miesto na slávenie krstu (baptistérium čiže krstiteľnicu) a má napomáhať spomienku na krstné sľuby (svätená voda). Obnovenie krstného života vyžaduje pokánie. Preto kostol má byť vhodný aj na kajúcne vyznanie a prijatie odpustenia, čo si vyžaduje, aby v ňom bolo primerané miesto na prijatie kajúcnikov (spovednica a pod.).
Kostol má aj eschatologický význam. Kto chce vstúpiť do Božieho domu, musí prekročiť prah, symbol prechodu zo sveta raneného hriechom do sveta nového života, do ktorého sú povolaní všetci ľudia. Viditeľný kostol je symbolom otcovského domu, do ktorého putuje Boží ľud a v ktorom Otec „im zotrie… z očí každú slzu“ (Zjv 21,4). Preto je kostol i domom všetkých Božích detí, dokorán otvoreným a pripraveným ich prijať.
Hlavné časti kostola
Medzi hlavné časti kostola patrí svätyňa a obetný stôl. Svätyňa je miesto, na ktorom sa koná najhlavnejšia časť svätej obety. Na tomto mieste sa chlieb a víno premieňajú na Ježišovo Telo a Krv. Ježiš za nás pri svätej omši obetuje.
Ďalšie dôležité časti kostola:
- Loď: Priestor pre veriacich.
- Chór: Súčasť lode kostola, miesto pre organistu.
- Veža: Ukazuje, že cieľom nášho života je nebo a vo veži kostola sú zvony, ktoré nás volajú na svätú omšu.
- Sakristia: Miestnosť, v ktorej sa pripravujú kňaz a miništranti na slávenie svätej omše a na pobožnosti.
- Bohostánok: Oltárna.
- Ambón: Miesto, z ktorého sa číta Božie slovo.
- Sédes: Miesto, z ktorého kňaz vedie liturgiu svätej omše.
- Oltárny kríž: Pripomína, čo sa stalo na kríži, to isté sa koná pri svätej omši na oltári - Pán Ježiš sa za nás obetuje.
- Krstiteľnica: Nádoba alebo priestor na krst.
- Spovednica: Miesto na vykonanie sviatosti zmierenia.
- Orgán: Hudobný nástroj používaný pri bohoslužbách.
- Oltáre: Miesta, na ktorých sa niekedy tiež slúžila svätá omša chrbtom k ľudu.
- Sochy svätých: Pripomínajú nám svätých, ktorých si uctievame.
V kostole by sme sa mali správať úctivo. Pri vstupe i odchode z kostola sa vždy prežehnáme svätou vodou.
Lekcionár: Kniha Božieho slova
K službe lektora neodmysliteľne patrí kniha - lekcionár. Lekcionár je liturgická kniha obsahujúca lekcie, teda vybrané texty posvätných čítaní, ktoré sa čítajú pri verejnej bohoslužbe a sú usporiadané podľa jednotlivých dní liturgického kalendára.
Lekcionárov je niekoľko. Na Slovensku sú rozdelené takto:
- Prvý zväzok obsahuje čítania pre nedele a slávnosti pre tri roky označené ako A, B a C.
- Druhý zväzok obsahuje čítania na všedné dni Adventného, Vianočného, Pôstneho a Veľkonočného obdobia a na sviatky svätých pripadajúce do týchto období.
- Tretí a štvrtý zväzok obsahuje texty na všedné dni Cezročného obdobia na dva roky, I a II. cyklus, vrátane sviatkov a spomienok svätých, ktoré na Cezročné obdobie pripadajú.
Lekcionár
Úloha lektora
Zapojenie laikov do liturgie je jeden z pilierov liturgickej reformy Druhého vatikánskeho koncilu. Má to niekoľko dôvodov. Prvý je historický, teda súčasná liturgia sa vracia k ideálu liturgickej tradície poapoštolskej Cirkvi, podľa ktorej bola vždy liturgia spoločným slávením všetkých kresťanov, teda všetkých pokrstených. Druhý dôvod je teologický. Tretí dôvod je liturgický. Každý má pri liturgii robiť všetko to a len to, čo mu prináleží.
V súčasnosti na Slovensku platí, že riadne ustanoveným lektorom môže byť laický veriaci, muž alebo žena, starší ako 25 rokov. Podmienkou je, aby predtým prijal sviatosť birmovania, má podľa uváženého úsudku diecézneho biskupa neporušenú vieru a mravy, žije usporiadaným životom a má dobrú povesť, absolvoval formáciu stanovenú partikulárnym právom a má zručnosti potrebné na ohlasovanie Božieho slova pri liturgii.
Ak vezmeme do úvahy jeho prvoradú úlohu - prednášať čítaním Božie slovo -, tak by mal mať bezchybnú výslovnosť a vedieť správne čítať. Je určite veľmi užitočné, aby to bol kresťan, ktorý má solídne znalosti o Božom slove, v zmysle poznania usporiadania jednotlivých kníh, ich stručného obsahu, posolstva a autora. Samozrejme, veď je to človek, ktorému Cirkev doslova vkladá do rúk i do úst slová Svätého písma, ktoré je Božím slovom. Lektor sa dotýka nielen posvätných kníh, ale aj slov. Všetko to, čo prináleží iným. Nemal by robiť to, čo je úlohou akolytu, žalmistu, diakona a najmä kňaza. Lektor by mal byť služobník Božieho slova. Je ten, kto ho číta, teda prednáša iným.
Príprava lektora na čítanie spočíva v modlitbe, niekoľkonásobnom prečítaní posvätného textu a oboznámením sa s textom v lekcionári. Lektor by mal textu aj rozumieť, inak ho nedokáže správne prečítať.
V mnohých diecézach a ich farnostiach existujú kurzy pre lektorov a žalmistov. Kurzy sú určené tým, ktorí čítajú Božie slovo v kostoloch, hoci nie sú ustanovenými lektormi; majú ťažisko v tom, čo patrí k úlohe toho, kto číta Božie slovo. Prednáša sa v nich úloha Božieho slova v liturgii, jeho miesto v duchovnom živote kresťana, usporiadanie biblických čítaní počas liturgického roka, technická stránka čítania, prednesu, vystupovania pred spoločenstvom.
Žalmista
Žalmy sú skvelé básne, ktoré zložili z vnuknutia Božieho Ducha svätopisci v Starom zákone. Môžeme povedať, že žalmy sú piesne izraelského národa, ktorých autorstvo sa z väčšej miery pripisuje kráľovi Dávidovi. Neskôr boli prevzaté aj do kresťanskej bohoslužby. Ak myslíme eucharistickú liturgiu (k liturgii patrí aj liturgia hodín, ktorá je vlastne postavená na modlitbe žalmov), v nej majú dvojakú úlohu. Spievajú sa ako tzv. medzispev, teda buď medzi dvomi čítaniami pred evanjeliom, alebo medzi čítaním a evanjeliom. Text žalmu napomáha rozjímaniu o Božom slove, pretože je vždy vybraný tak, aby zodpovedal počutému textu Svätého písma alebo slávenému sviatku. Druhou úlohou je tá, že zo žalmov môžu byť vhodne vybrané aj texty pre antifóny určené pre úvod omše a pre sväté prijímanie, ako ich uvádza Rímsky misál. Ak sú texty týchto antifón vybrané z iných biblických kníh, spievajú sa spolu so žalmami.
Žalmistovi prislúcha úloha spievať žalm alebo iný biblický spev medzi čítaniami. Aby žalmista svoju úlohu mohol riadne zastávať, má vedieť spievať žalmy a mať aj dobrý prednes a výslovnosť. Mal by aj po biblickej a teologickej stránke aspoň v hrubých rysoch poznať obsah žalmu, jeho charakter a posolstvo. Mal by to byť človek viery a duchovného života.
Spievať žalm a prednášať Božie slovo znamená otvárať srdce textu, ktorý skôr ako vstúpi do úst, prejde mojím srdcom. Každý dotyk s Božím slovom pretvára človeka, dovolím si povedať, že aj každá liturgická služba. Verím, že každý, kto ochotne a s vierou slávi liturgiu, sa musí posväcovať.
| Zväzok | Obsah |
|---|---|
| Prvý | Čítania pre nedele a slávnosti pre tri roky (A, B, C) |
| Druhý | Čítania na všedné dni Adventného, Vianočného, Pôstneho a Veľkonočného obdobia a sviatky svätých |
| Tretí a štvrtý | Texty na všedné dni Cezročného obdobia na dva roky (I a II cyklus), sviatky a spomienky svätých |