Rímskokatolícka farnosť v Starej Hute patrí do Košickej arcidiecézy, ktorej arcibiskupom je Mons. Bernard Bober, Rožňavskej diecézy, ktorej biskupom je Mons. Stanislav Stolárik a Novohradského dekanátu, ktorého dekan je František Adrián Olach. Farnosť Stará Huta má filiálky Horný Tisovník, Dolný Tisovník, Šuľa, Červeňany a Veľký Lom.
Okrem farského kostola v Starej Hute, ktorý je zasvätený Menu panny Márie je v Hornom Tisovníku kostol zasvätený Svätým Filipovi a Jakubovi a kaplnka zasvätená Nanebovstúpeniu panny Márie je v časti obce Sliacka Poľana, ktorá už patrí do Banskobystrickej diecézy.
Kostol v Starej Hute.
Kňazi vo farnosti Stará Huta
V priebehu rokov vo farnosti Stará Huta pôsobili títo kňazi:
- 1980 - 1990: Ján Salanci
- 1990 - 1992: Alojz Halgašík
- 1992 - 1993: Václav Galo (zastupujúci kňaz)
- 1993 - 1993: Gilbert Schrötter
- 1993 - 1995: Ľudovít Jurek
- 1995 - 1997: Ján Salanci (zastupujúci kňaz)
- 1997 - 1998: Zbigniew Slawek
- 1998 - 2000: Ľubomír Šoltés
- 2000 - 2005: Ján Salanci (zastupujúci kňaz)
- 2005 - 2011: Jozef Brandys
- 2011 - 2014: Ján Salanci (zastupujúci kňaz)
- 2014 - 2018: Patrik Masár
- 2018 - 2023: Mgr. Stanislav Hrtánek
- 2023 - súčasnosť: MVDr.
Bohoslužby
Časy bohoslužieb vo farnosti Stará Huta:
- Pondelok: 17:00 hod.
- Utorok: 17:00 hod.
- Streda: 17:00 hod.
- Štvrtok: 17:00 hod.
- Piatok: 17:00 hod.
- Sobota: 8:00 hod.
- Nedeľa: 11:00 hod.
Nedeľná bohoslužba v Hornom Tisovníku: 9:30 hod.
História kostola v Zborove
Zborov leží v rovnomennej kotline v údolí potoka Kamenec, ktorý rozdeľuje oblasť Nízkych Beskýd na horstvo Busov na severozápade a Ondavskú vrchovinu na juhovýchode. Nadmorská výška zvlneného až mierne členitého chotára sa pohybuje od 300 do 700 m. Výhodná zemepisná poloha zohrala pri osídľovaní Zborova dôležitú úlohu. Údolím Tople viedla v minulosti významná obchodná cesta umožňujúca tranzit medzi oblasťami Karpatskej kotliny na juhu a Povislím a Pobaltím na severe. Jedna z jej vetiev prechádzala Zborovskou kotlinou, kde sa opäť rozvetvovala a cez Karpatský oblúk pokračovala v smere Biecz-Czchow-Krakow, resp. Dukla-Sanok-Ľvov. Druhá vetva je až po Smilno dodnes v teréne zreteľná.
Jazykovedec Ján Stanislav odvodzoval názov obce od staroslovanského slova zbor vo význame zbor, zhromaždenie. Na základe neskorších písomných prameňov možno datovať vznik Zborova asi do polovice 13. storočia. Nepochybné je však, že až do roku 1364 patril do majetku zemianskeho rodu Thekula na panstve Smilno, ktoré odkúpili v roku 1269 od bodrogkerestztúrskej vetvy Abovcov.
Koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia bola časť majetku zo smilnianskeho panstva vyňatá a dostala sa do kráľovského vlastníctva za bližšie neznámych okolností. Pravdepodobne do tohto obdobia konsolidácia vnútorných pomerov v Uhorsku a upevnenia ústrednej kráľovskej moci v osobe panovníka Karola Róberta po roku 1317, možno klásť stavebné začiatky Zborovského hradu na vyňatom majetku a následne vznik hradného panstva Makovica.
Kronika obce Zborov však píše: " Z vierohodných prameňov sa dozvedáme, že hrad do roku 1200 ešte nestál a územie obce i jej okolia je takmer ľudoprázdne, ale po vpáde Tatárov /1241/ hrad makovický je už histórii známy.
Písomná správa
Prvou overenou správou o existencii hradu Makovica je listina kráľa Ľudovíta I. z roku 1347, ktorou zakázal kastelánom "de Makouicha" Štefanovi a Jurajovi Bebekovcom ohrozovať vlastníctvo Thekulovcov na majetku Smilno a lákať poddaných na makovické panstvo. V tom istom roku nariadil kastelánom, aby nabránili Bardejovčanom užívať majetok v Mokroluhu darovaný Bardejovu jeho otcom Karolom Róbertom.
Aj prvá hodnoverná písomná správa viažúca sa k dedine Zborov bola vydaná v súvislosti s domáhaním sa majetkových práv Smilnianskymi Thekulovcami, ktorí sa sťažovali u kráľa a žiadali vrátenie celého panstva Smilno. Na podnet a z poverenia Ľudovíta I. vykonal zástupca Jágerskej kapituly obhliadku smilnianskeho panstva a v listine z roku 1355 uvádza okrem iných dedín aj hrad Makovicu a dedinu ZBOROV s KAPLNKOU a mlynom / Villam Zbro et in ipsa capellam et molemdinum /.
Z uvedenej listiny vyplýva, že Zborov existoval už niekoľko desaťročí a že tu stála KAPLNKA a mlyn, ktorý sa spomína aj v roku 1492.
Pôvodná farnosť
Závažná okolnosť, ktorá podporovala nároky smilňanských zemanov proti rozmáhajúcemu sa panstvu na Makovici bolo to, že Smilno bolo hospodársky i kultúrne vyspelejšie. Smilno má už vtedy kostol /koncom 13. storočia/ a faru i vlastného kňaza - farára. Názov Smilno sa odvodzuje od Zemeldene.
I keď je ťažko uveriť, žeby Smilno bolo vzniklo skôr než Zborov, treba pripustiť, že organizácia obce vznikla skôr ako v Zborove, čoho dôkazom je aj existencia fary.
Založenie kostola
Celé tri storočia po založení hradu nemá Zborov vlastného kostola a cirkevne pripadá ku Smilnu až do počiatku 16. storočia. Czudarovci nestarali sa o duchovný život svojich poddaných, ba zdá sa, že mali k pohanstvu oveľa bližšie ako ku kresťanstvu. Až keď sa dostáva panstvo do rúk Rozgonyiovcov a menovite Tarczayovcom, nastáva v cirkevnom živote Zborovčanov obrat. Je to prirodzené, lebo Rozgonyiovci i Tarczayovci mali pôvodné svoje panstvá okolo Košíc, Prešova a Sabinova, kde kresťanstvo v tých dobách zapustilo už hlbšie korene.
Aj keď nevieme, či už Rozgonyiovci dali postaviť v Zborove PRVÝ DREVENÝ KOSTOL, je nepochybné, že sa pričinili o prípravu pôdy preň v miestnom obyvateľstve. Príležitosť k výstavbe kostola sa naskytla po vypuknutí moru na konci 15. storočia v Smilne, kde takmer všetko obyvateľstvo pomrelo. Na mor zomrel aj vtedajší smilňanský farár Adam BELEC. Bližšie ho nepoznáme, ale vieme, že to bol rehoľný kňaz.
O situácii na makovickom panstve aj v oblasti cirkevných stavieb nás informuje súpis panstva z roku 1492, kedy sa v Zborove nachádzali dve drevené kaplnky a cintorín pri jednej z nich. V Smilne už bol zistený murovaný kostol sv. Štefana, drevená zvonica a cintorín.
Založenie fary
Pre mor sa presťahovala fara zo Smilna do Zborova. Presný čas preloženia fary sa nedá určiť. Neskorší zborovský farár - dakan a jágerský kanonik Jozef REMBECZKY spomína vo farskej kronike, že v sakristii smilňanského kostola koncom 17. storočia našiel sa skrytý a potrhaný zdrap papiera, na ktorom bolo možné ešte čítať: " Anno 1495. Ego Adam B elec ..... rexi Ecclesiam Smilno ...". Roku 1541 je však zistené, že Zborov mal už svoj kostol i vlastného farára, ktorým bol PREMONŠTRÁT z JASOVA /canonicus de Jassov/. Preloženie fary zo Smilna do Zborova možno preto klásť iba do doby medzi rokom 1495 a 1541.
Nie je známe, kto faru v Zborove zriadil, ani kto dal postaviť kostol. Jeho pôvodcovia však môžu byť len rodiny Rozgonyiovcov /1492-1522/ alebo Tarczayovcov /1522-1541/, ktoré mali majetnosť v uvedených rokoch v Zborove.
Pôvodný kostol
Pôvodný zborovský kostol bol drevený a veľmi jednoduchý. Stál na mieste, kde je dnes farská budova. Naproti kostolu, na druhej strane cesty bol cintorín. Viac ako jedno storočie slúžil tento chudobný zborovský kostolík veriacim, ale časom kapacitne vôbec nestačil. Začiatkom 17. storočia sa preto započala stavba nového murovaného kostola na mieste starého zborovského cintorína.
Po dokončení nového kostola, starý drevený kostolík bol darovaný filiálke Hozüret - Dlhá Lúka, kde stál až do roku 1787. V tomto roku - práve na deň svätého Štefana, kráľa Uhorského - vznikol veľký víchor, ktorý vyvrátil na tento starý kostolík velikánsku lipu pri ňom stojacu a tá ho rozpoltila a úplne rozdrúzgala.
Rákoczyovci sa veľmi pričiňovali o rozvoj stavieb a miestny kostol patrí medzi najstaršie z nich. Kostol bol vysvätený 5. decembra 1655 Stanislavom Pstrokonským, biskupom chelmským - v zastúpení jágerského biskupa Benedikta Kisdyho, miestneho ordinára na počesť sv. Margity a sv. Ladislava, o čom svedčila dlhé roky v kostole visiaca olovená tabuľa s pamätným nápisom tejto posviacky.
Farský kostol - charakteristika
Kostol sv. Margity Antiochijskej je umeleckými historikmi na základe svojej podoby zaraďovaný do 14. storočia, teda po roku 1300 a ako stavebníci sa predpokladajú aj Czudarovci. V súpise z roku 1492 sa murovaný kostol nenachádza. Existencia murovaného kostola po roku 1500 je už nesporná a kostol je práve historikmi umenia považovaný za najzaujímavejšiu stavbu tohto obdobia v Šariši.
Prečítajme si, čo hovorí o Zborovskom kostole historik umenia: " Kostol tvorí pozdĺžne jednolodie, pôvodne bez dnešnej západnej veže. Kostolná loď má na východe normálny lomený triumfálny oblúk. K nemu sa však nepripája jednoduché pozdĺžne presbytérium, ale os kostola sa tam rozvidľuje do dvoch šikmých smerov. Sú tam dve presbytéria odklonené od seba tak, že ich osi tvoria skoro pravý uhol. Oba majú jedno pole záveru a v každom je rebrová klenba, ktorej jednoducho vyžľabené rebro dosadá na hladkú konzolu.
Pred triumfálnym oblúkom vznikol trojboký priestor pre hlavný oltár, ktorému zodpovedajú dva vonkajšie oporné piliere. Po oboch stranách lode, tesne pri triumfálnom oblúku sú ešte ďalšie dve kaplnky, ale s normálnym päťbokým uzáverom, z ktorých južná si zachovala svoju pôvodnú gotickú rebrovú klenbu. Predloha tohoto priestorového usporiadania bola niektorá severofrancúzska katedrála. Podobné prvky má tiež kostol v nemeckom Oppenheime.
Všetky, i keď skromné podrobnosti zborovského kostola, ako tvar rebier a konzol, profily ríms a tvary okien ukazujú obdobie okolo roku 1330. To bolo vtedy, keď cez strednú Európu postupovala na východ vlna katedrálnej štrasburskej gotiky, ku ktorej patril i kostol v Oppenheime. Je viac ako pravdepodobné, že práve k nej patrí pôdorys kostola v Zborove. Zborovský kostol z umeleckého hľadiska nie je len obyčajný tuctový dedinský kostol, ale skvost. "
Opis prvého kostola
Pri posviacke mal kostol doskovú povalu, ku ktorej bola pribudovaná jednoduchá veža z dreva a z dvoch bočných kaplniek, južnej a severnej. Kaplnky teda tvorili s loďou pôdorys tvaru kríža. V takomto stave bol kostol až do mája 1662, kedy gróf Ladislav Rákoczy dal drevenú vežu kostola i doskovú povalu odstrániť a dal ku kostolu pristaviť krásnu vysokú murovanú vežu a loď vo vnútri nechal zasklepiť.
Pamiatke na túto veľkú opravu kostola bola až do počiatku 20. storočia zvečnená nápisom v kostole na víťaznom oblúku. Zdá sa, že už pri tejto oprave boli ku kostolu pribudované dve bočné kaplnky po obidvoch stranách hlavného oltára, čím pôdorys kostola dostal veľmi zaujímavú a jedinečnú podobu, podobu dvojramenného kríža.
Prístavby
Neskoršie bola ku kostolu pribudovaná na ľavej strane lode sakristia, keď sa museli presúvať aj oporné múry. Kostolný chór bol pôvodne iba drevený až do roku 1769.
Tak roku 1541 vykonáva funkciu farára v Zborove istý premonštrát z Jasova /Canonicus de Jassov/. Premonštrát je tu zaznamenaný aj v roku 1548. Ďalšie obsadzovanie fary je známe až po roku 1619, odkedy funkciu farára vykonávajú jezuiti z Humenného a roku 1633, keď je miestnym duchovným nejaký Cyprianus Cosicensis, člen dominikánskej rehole. "Cyprián Cosicensis" je tu farárom až do roku 1639.
Oltár sv. Margity
K najstarším pamiatkam patrí oltár sv. Margity a Ladislava z roku 1635. Oltár je postavený v nemeckom renesančnom štýle a stál ešte v starom drevenom kostole. Boli na ňom nápisy: "Veni sponsa mea, veni coronate . Anno Domini 1646. Die 6. augusti" a na najvyššej jeho časti je nápis: "S. Michaelis ora pro nobis".
Po obidvoch stranách najvrchnejšej časti stoja sošky sv. Petra a Pavla. Uprostred oltára je veľká socha sv. Margity, patrónky chrámu, od nej napravo je maľba sv. Štefana a Ľudovíta, naľavo sv. Ladislava a Imricha.
Svätá Margita Antiochijská.
Najstaršie drahocennosti kostola
Z najstarších umeleckých kostolných drahocenností najväčšiu hodnotu má KAPUŠANSKÝ KALICH s erbom a vyrytým nápisom: "Ladislaus de Kapi Anno Domini 1622".Kalich je strieborný a pozlátený. Kúpil ho roku 1631 gróf Pavel Rákoczy od sirôt Kapyho a daroval zborovskému kostolu.
Farári - duchovná správa
Prvotné vedenie kostola a zborovskej fary je až do roku 1639 dosť nejasné, lebo úrad miestnych farárov zastávajú členovia reholí, ktorí sú vysielaní k vykonávaniu farárskych povinností z kláštorov. Prví zborovskí farári vystupujú vždy preto len ako členovia rehole a nikdy nie pod svojím vlastným menom.
Príčina toho, že funkcie farárov vykonávajú členovia reholí, je zrejmá: Patróni kostola, ktorí mali na starosti i ustanovovanie farárov vo svojich kostoloch, aby nemuseli mať zbytočné starosti pri každom uprázdnení fary, urobili jednoducho s určitou rehoľou zmluvu, podľa ktorej rehoľa za určitý honorár mala povinnosť starať sa o duchovný život a riadny chod fary.
Je preto isté, že prví zborovskí farári sa často striedali, alebo ich rehoľa často menila. Patróni však - ako ukazuje ďalšie obsadzovanie fary, neuspokojili sa iba s jednou rehoľou, ale prijímali aj ponuky iných reholí a podľa toho, ktorá ponuka bola výhodnejšia, s tou rehoľou urobili zmluvu.
Tak roku 1541 vykonáva funkciu farára v Zborove istý premonštrát z Jasova /Canonicus de Jassov/. Premonštrát je tu zaznamenaný aj v roku 1548. Ďalšie obsadzovanie fary je známe až po roku 1619, odkedy funkciu farára vykonávajú jezuiti z Humenného a roku 1633, keď je miestnym duchovným nejaký Cyprianus Cosicensis, člen dominikánskej rehole. "Cyprián Cosicensis" je tu farárom až do roku 1639.
Reformácia v Zborove
Keď sa v 16. storočí aj v severnom Šariši ujala reformácia, všade miesto pôvodných katolíckych farností vznikli evanjelické. Na rozhraní 16. a 17. storočia, teda okolo roku 1600 sa spomínajú evanjelickí farári napr. v Raslaviciach, Kurime, Hažlíne, Bardejove, Gaboltove, Malcove, ale čo je pre nás najzaujímavejšie, evanjelický farár sa spomína aj v Zborove s filiálkami Smilno a Dlhá Lúka.
Hovorí sa o evanjelickom farárovi v Zborove a o dvoch filiálkach. Ústne podanie hovorí, že bývalá budova lesnej správy bola evanjelickým, či dokonca kalvínskym kostolom. Je tu ešte jeden významný moment, ktorý nasvedčuje tomu, že Zborov i zborovský kostol boli okolo roku 1600 evanjelické.
V zborovskom kostole, pomerne bohatom na kultúrnohistorické pamiatky, sochy, obrazy, oltáre a pod. sa nenachádza ani jedna hnuteľná pamiatka spred roku 1600. Ak si pripomenieme, že evanjelici vyhadzovali z kostolov obrazy, sochy, oltáre, vysvetlenie je ľahké.
Šľachta sa prikláňala k náboženstvu, ktoré jej viac vyhovovalo, poddaní sa museli prispôsobiť podľa zásady : Koho je panstvo - toho náboženstvo. V cirkevných pomeroch panoval vtedy chaos. Hlava katolíckej Cirkvi v Uhorsku kardinál Pázmany vtedy hlásil do Ríma, že 90 % obyvateľstva Uhorska a to sa vzťahuje najmä na Slovensko, sú protestanti.
Informácie o prechode Zborovčanov na evanjelickú vieru nie sú k dispozícii, došlo k tomu zrejme už dávno pred rokom 1650. Takéto informácie sú iba z Bardejova, kde ešte 1657 roku mesto odmietlo žiadosť biskupa, aby zborovský katolícky farár mohol konať bohoslužby v meste. Zdôvodňovalo sa to tým, že katolíkov v meste niet. Úloha zborovského farára sa tým neskončila.
Najprv slúžil omše v súkromnom dome jedného šľachtiča, roku 1659 už pochovával po katolícky na predmestí a roku 1665 už slúžil omše aj v meste. Od roku 1671 bol chrám sv. Egídia už katolícky.
Pohreb patróna kostola
V Turecku zomrel roku 1705 Imrich Tököly a 10. novembra 1738 i František Rákoczy II.. A keď roku 1906 rozhodla sa maďarská vláda previezť telesné pozostatky Františka Rákoczyho II. a jeho spoločníkov do rodnej zeme, rozhodla sa i obec Zborov zúčastniť sa na slávnosti uloženia ostatkov v Košickom Dóme 29. októbra 1906.
Výbor obce rozhodol, že obec budú zastupovať štyria občania v starých krojoch z doby Rákoczyovcov a deň prevezenia sa má zasvätiť. Podrobná úprava osláv bola výborom u...