V podhorí Karpát, na východnom Slovensku, sa nachádza obec Kalná Roztoka, ktorá ukrýva vzácny kultúrny poklad - gréckokatolícky drevený kostol sv. Bazila Veľkého. Tento kostol je nielen významnou sakrálnou stavbou, ale aj svedkom bohatej histórie a zručnosti miestnych remeselníkov.
História Kalnej Roztoky
Obec Kalná Roztoka bola prvýkrát zaznamenaná v roku 1567. V roku 1866 vznikla zlúčením dvoch obcí - Kalná a Roztoka. Táto skromná osada bola kedysi súčasťou humenského panstva, ktorému vládla rodina Drugethovcov, a neskôr prešla do rúk Sirmáisov.
V srdci obce stojí drevený kostol sv. Jána Krstiteľa, pôvodne postavený koncom 18. storočia a obnovený v roku 1839.
Ale skutočným klenotom Kalnej Roztoky je neďaleký prales Havešová, jeden z posledných zachovaných bukových pralesov v Európe. Tento nedotknutý lesný ekosystém, ktorý bol po stáročia nedotknutý, získal v roku 2007 štatút svetového dedičstva UNESCO, čo je dôkazom jeho ekologického významu.
Aj keď je Kalná Roztoka rozlohou malá, ukrýva veľké prírodné bohatstvo - od malebnej drevenej architektúry až po prastarý les na prahu.
História a architektúra kostola sv. Bazila Veľkého
Kostol sv. Bazila Veľkého bol postavený koncom 18. storočia a obnovený v roku 1839. Je to trojdielna zrubová stavba s polygonálnou oltárnou časťou.
Zvonku je zrub omastený hlinou a obielený, v dôsledku čoho chrám pôsobí dojmom murovanej stavby. Z valbovej šindľovej strechy nad babincom vyčnieva veža a nad oltárnou časťou sa nachádza miniatúrna kupolovitá vežička s krížom.
Podobné chrámy nájdeme aj v okolitých obciach, ako napríklad v Hrabovej Roztoke, kde stojí barokový gréckokatolícky chrám sv. Bazila Veľkého, postavený v polovici 18. storočia a dnes je národnou kultúrnou pamiatkou.
Interiér kostola
Ikonostas kostola sv. Bazila Veľkého v Kalnej Roztoke pochádza z 18. storočia. Ikona Krista je datovaná roku 1773. Zvonica, ktorá sa nachádza pred kostolom, pochádza z 20. storočia.
Podobne ako v iných drevených chrámoch v Prešovskom kraji, aj interiér tohto kostola je rozdelený na tri základné časti: predsieň (babinec), chrámovú loď a svätyňu. Dominantou je ikonostas, ktorý oddeľuje svätyňu od lode.
Ikonostas je koncipovaný v červeno-modrom prevedení. Jeho stĺpiky, ďalej vyrezávané ozdoby, ako aj cárske dvere, sú pozlátené. Vnútorné vybavenie kostola, ktoré tvorí s architektúrou stavby jednoliaty celok, je vzácne.
Drevené chrámy Prešovského kraja
Prešovský kraj je známy svojím kultúrnym bohatstvom, a medzi jeho najvýznamnejšie skvosty patria drevené chrámy. Tieto unikátne sakrálne stavby, ktorých je v kraji vyše tridsať, sú architektonicky aj duchovne výnimočné. Najviac ich nájdeme v okresoch Snina, Svidník a Bardejov. Väčšina z nich je gréckokatolíckeho obradu.
V roku 2008 boli štyri drevené chrámy na území Prešovského kraja zapísané medzi svetové kultúrne pamiatky UNESCO (gréckokatolícke chrámy v Ladomirovej a Bodružali, rímskokatolícky kostol v Hervartove a evanjelický kostol v Kežmarku).
Medzi ďalšie pozoruhodné drevené chrámy v Prešovskom kraji patria:
- Bodružal: Chrám sv. Mikuláša
- Ladomirová: Chrám sv. Michala Archanjela
- Hervartov: Kostol sv. Františka z Assisi
- Kežmarok: Kostol Najsv. Trojice
- Tročany: Chrám sv. Lukáša Evanjelistu
- Dobroslava: Chrám sv. Paraskievy
- Miroľa: Chrám Ochrany Presv. Bohorodičky
- Nižný Komárnik: Chrám Ochrany Presv. Bohorodičky
- Brežany: Chrám sv. Lukáša
Tieto chrámy sú jedinečné po stránke architektonickej i sakrálnej, pričom väčšina z nich je gréckokatolíckeho obradu. Sú typické rozdelením interiéru na tri základné časti, a to na predsieň (babinec), chrámovú loď a svätyňu. Dominantou každého chrámu je ikonostas, ktorý oddeľuje svätyňu od lode.
Medzi drevenými chrámami majú zastúpenie aj pravoslávne cerkvi, v menšej miere evanjelické a rímskokatolícke kostoly. Na území Slovenska sa nachádza viac ako 60 jedinečných drevených sakrálnych stavieb, z ktorých osem najvzácnejších v roku 2008 zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
UNESCO chrámy v Prešovskom kraji
| Chrám | Obec | Okres | Obrad | UNESCO |
|---|---|---|---|---|
| Chrám sv. Mikuláša | Bodružal | Svidník | Gréckokatolícky | Áno |
| Chrám sv. Michala Archanjela | Ladomirová | Svidník | Gréckokatolícky | Áno |
| Kostol sv. Františka z Assisi | Hervartov | Bardejov | Rímskokatolícky | Áno |
| Kostol Najsv. Trojice | Kežmarok | Kežmarok | Evanjelický | Áno |
Drevené kostolíky, chrámy či cirkvi predstavujú unikátne rusínske sakrálne stavby a jedinečné kultúrne dedičstvo severovýchodu Slovenska. Väčšina z nich pochádza zo 17. a 18. storočia a viaceré boli pôvodne postavené bez jediného klinca. Ich autentická architektúra je charakteristická bohato zdobeným interiérom, ktorého dominantou je ikonostas.
Zaujímavosti v okolí
V okolí Kalnej Roztoky sa nachádza niekoľko ďalších zaujímavostí, ktoré stoja za návštevu:
- Prales Havešová: Jeden z posledných zachovaných bukových pralesov v Európe, zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
- Obec Ruská Bystrá: Nachádza sa tu drevený gréckokatolícky kostol Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša z roku 1730, ktorý je tiež zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Len kúsok od Kalnej Roztoky sa nachádza prales Havešová, jeden z posledných zachovaných bukových pralesov v Európe. Tento nedotknutý lesný ekosystém, ktorý bol po stáročia nedotknutý, získal v roku 2007 štatút svetového dedičstva UNESCO.