Má kresťan zachovávať celé Desatoro? Aj štvrté prikázanie - sobotu? Čo znamená, že Boh siedmy deň odpočíval? V nasledujúcom texte by sme sa chceli zamyslieť nad tým, aký postoj majú mať kresťania k zachovávaniu soboty ako dňa odpočinku.
Starý zákon a sobota
"Zachovávaj sobotňajší deň, aby si ho zasvätil, ako ti prikázal Pán, tvoj Boh. Šesť dní budeš pracovať a robiť každú svoju prácu, ale siedmy deň je sobota, (to jest odpočinok) pre Pána, tvojho Boha; vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani slúžka, ani tvoj vôl, ani osol, ani nijaký tvoj dobytok, ba ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach, aby tvoj sluha a tvoja slúžka mali podobný odpočinok ako ty. Pamätaj, že si bol otrokom v egyptskej krajine a že ťa Pán, tvoj Boh, vyviedol odtiaľ mocnou pravicou a zdvihnutým ramenom: preto ti Pán, tvoj Boh, prikázal zachovávať sobotňajší deň."
Z uvedenej pasáže vidíme, že sobota bola rovnako pripomienkou na východ Izraelitov z Egypta. Izraeliti mali dopriať svojim sluhom deň odpočinku s vedomím, že oni sami kedysi boli otrokmi.
Sobota ako znamenie zmluvy
„Povedz Izraelitom: »Zachovávajte moju sobotu! Veď ona je znamením medzi mnou a vami z pokolenia na pokolenie, aby sa poznalo, že ja som Pán, ktorý vás posväcuje! Zachovávajte moju sobotu, nech vám je svätá! Kto ju znesvätí, musí zomrieť. Kto by v ten deň pracoval, bude vyhubený spomedzi svojho ľudu! Šesť dní budete pracovať, v siedmy deň je však Pánova svätá sobota, deň odpočinku. Každý, kto bude v sobotu pracovať, musí zomrieť! Nech Izraeliti zachovávajú sobotu a nech ju svätia z pokolenia na pokolenie ako večnú povinnosť zmluvy."
Z úryvku z Nehemiáša je zrejmé, že sobota nebola známa od času stvorenia sveta, ale Boh ju zjavil izraelskému ľudu, keď im odovzdal zákon.
- Vyviedol som ich teda z egyptskej krajiny a zaviedol som ich na púšť.
- Potom som im dal svoje príkazy, oboznámil som ich so svojimi právami, ktoré má človek zachovávať a podľa nich žiť.
- Dal som im svoje soboty, aby boli znamením medzi mnou a medzi nimi; nech vedia, že ja, Pán, som to, ktorý ich posväcujem…
- Zasväcujte moje soboty, nech sú znamením medzi mnou a medzi vami, aby ste vedeli, že ja som Pán, váš Boh.
Zo všetkých uvedených citátov môžeme vidieť, že Boh dal sobotu izraelskému ľudu, keď ho vyviedol z Egypta, aby bola na znamenie zmluvy medzi Bohom a Izraelom.
Na siedmy deň Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal; na siedmy deň si odpočinul od všetkého diela, ktoré vykonal. Nato Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého diela, ktoré stvorením začal konať.
Keď sa v Genezis píše, že Boh siedmy deň odpočíval, požehnal a posvätil ho, je tým vyjadrené, že pokoj a odpočinok patria k Božej podstate rovnako ako Jeho práca a aktivita.
Nový zákon a sobota
Hoci Ježiš zachovával židovské zákony, vo svojej odovzdanej službe ľuďom nerozlišoval jednotlivé dni. Ježiš viackrát pobúril svojich odporcov, keď uzdravoval, teda pracoval v sobotu (napr. v Jánovi 6:6-7 urobil zo sliny blato a potrel ním slepému oči). V inú sobotu Ježiš uzdravil chromého človeka a vyzval ho, aby si vzal svoje lôžko a chodil, čo podľa Židov bolo neprípustné. Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.
Syn človeka je pánom aj nad sobotou. Týmito výrokmi chcel Ježiš odhaliť náboženské pokrytectvo svojich kritikov.
AK JEŽIŠ DODRŽAL SABATH... PREČO HO VÄČŠINA ĽUDÍ IGNORUJE A KRITIZUJE?
V Kázni na vrchu v Matúšovi 5 vidíme Ježišov postoj k zákonu. Vo verši 17 povedal, že zákon neprišiel zrušiť, ale naplniť. Podobne je tomu so sobotou. Ježiš dal starozákonným prikázaniam hlbší - v skutočnosti pôvodný obsah.
Pretože bola sobota daná izraelskému ľudu, Ježiš a jeho učeníci ju ako Židia prirodzene zachovávali. Na druhej strane z toho nemôžeme vyvodiť záver, že dodržiavanie soboty považovali za nutné pre spásu, ani že ju máme zachovávať dnes. Ďalej je pozoruhodné, že v Novom zákone nenájdeme najmenší náznak, že by kresťania nežidovského pôvodu mali zachovávať sobotu.
Apoštolský koncil v Jeruzaleme
Keď sa apoštoli zišli v Jeruzaleme kvôli otázke, čo majú zachovávať kresťania z pohanov (Skutky 15:10-21), uzniesli sa na štyroch bodoch: zdŕžať sa mäsa obetovaného modlám, jedenia krvi, mäsa udusených zvierat a smilstva (incestu). Zachovávanie soboty k týmto bodom nepatrilo.
List Rimanom
"Lebo niekto robí rozdiel medzi dňom a dňom, iný nerozlišuje dni; len nech je každý úplne presvedčený o svojom. Kto zachováva deň, zachováva ho kvôli Pánovi; kto je, je kvôli Pánovi, veď vzdáva vďaky Bohu; a kto neje, neje kvôli Pánovi a vzdáva vďaky Bohu."
Skutočnosť, že niekto robil rozdiel medzi dňom a dňom znamená, že niektorí kresťania zo židov stále zachovávali sobotu. Pavol neučil, aby každý zachovával sobotu a predpisy o jedlách. V Novom zákone nájdeme listy cirkvám, kde boli niektorí kresťana z pohanov v nebezpečenstve, že začnú dodržiavať zákon.
List Galaťanom
"Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo. Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: „Abba, Otče!“ A tak už nie si otrok, ale syn; a keď syn, tak skrze Boha aj dedič. No vtedy, keď ste nepoznali Boha, slúžili ste tým, čo v skutočnosti nie sú bohmi. Ale teraz, keď ste poznali Boha, alebo skôr, keď Boh pozná vás, ako to, že sa znova vraciate k slabým a úbohým živlom a chcete im zasa slúžiť ako predtým?! Zachovávate dni, mesiace, obdobia a roky! Bojím sa o vás, či sa azda nenamáham medzi vami nadarmo."
Zamyslime sa nad tým, ako Pavol argumentuje. Galatskí boli pred obrátením pohanmi, ktorí slúžili modlám. Ich náboženstvo nemalo žiadnu silu, aby ich priblížilo k Bohu. Teraz sa však znižujú na podobnú úroveň.
Toto sú veľmi závažné napomenutia adresované kresťanom. Tamojším kresťanom tiež hrozilo nebezpečenstvo, že začnú prijímať ľudské učenie a zachovávať zákon.
Desatoro a rozdelenie zákona
Adventisti siedmeho dňa učia, že Mojžišov zákon obsahuje dva druhy zákona: morálny (Boží), ktorý predstavuje Desatoro a ceremoniálny (Mojžišov), ktorý obsahuje predpisy o obetiach, obriezke, atď. Morálny zákon považujú za večne platný pre všetkých ľudí vrátane dnešných kresťanov, zatiaľ čo ceremoniálny zákon našiel svoje naplnenie v Ježišovi a už platný nie je. V Biblii však takéto rozdelenie nenájdeme.
Ježiš nevymenoval celé Desatoro, a dokonca vynechal sobotu. Na druhej strane spomína prikázanie, ktoré sa v Desatore nenachádza: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! (Levitikus 19:18)
Ježiš dal v Jánovi 13:34-35 nové prikázanie bratskej lásky. Svojim učeníkom hlbokým spôsobom vysvetlil, čo majú a čo nemajú robiť. Bolo by veľmi zlé hnevať sa na svojho brata a zároveň sa upokojiť tým, že ho nezabíjam. (Matúš 5:22). Rovnako by bolo zlé žiadostivo hľadieť na ženu a upokojiť sa tým, že s ňou necudzoložím (Matúš 5:27). Ježiš nezrušil zákon a Desatoro, ale vysvetlil najhlbší význam zákona.
Zhrnutie
Podľa Pavla kresťania zomreli zákonu a tento stav prirovnáva k vydatej žene, ktorej zomrel manžel. Sloboda od zákona neznamená zníženie sa pod úroveň Mojžišovho zákona, ale pravý opak - byť schopní nasledovať Ježiša a odovzdať naše životy Bohu.
Pre náš vzťah s Bohom je veľmi dôležité mu venovať čas. Prví kresťania si denne našli čas, aby sa spolu modlili, povzbudzovali a vzájomne pomáhali (Skutky 2:37-47; 5:42, Židom 3:12-14). Veríme, že pre každého kresťana je prirodzené využiť voľný čas na budovanie Božieho kráľovstva.
Novozákonné naplnenie soboty nie je v zachovávaní zvláštneho dňa (ani soboty, ani nedele), ale v odovzdaní života Bohu každý deň. Nový zákon nás neučí nahradiť sobotu nedeľou. Keď sa niektoré skupiny veriacich prú o otázku, či máme zachovávať sobotu alebo nedeľu, potom doposiaľ nepochopili Ježišov odkaz. Boh od nás neočakáva zachovávať nejaké formy, ale úprimne hľadať Jeho vôľu.
Sme si vedomí, že zachovávanie soboty alebo iného dňa je široká téma. V tomto článku sme nemohli vysvetliť všetky otázky.