Barokový búrlivák Michelangelo Merisi si podmanil umelecký svet. Caravaggiove obrazy boli kontroverzné, populárne a mali obrovský vplyv na nasledujúce generácie maliarov v celej Európe. Priamo ovplyvnili veľa barokových umelcov, napríklad Rubensa, Rembrandta, Velasqueza, Vermeera a ďalších. Mnohé z jeho obrazov sa zachovali na pôvodných miestach a možno ich vidieť v kostoloch po celom Ríme a samozrejme, v galériách po celom svete.
Obraz považovaný za najslávnejší, môžete uvidieť v Katedrále sv. Jána vo Valette. Pred tým, ako sa vyberieme do Valetty za jeho opus magnum (vrcholným dielom), niečo o živote Caravaggia. To Caravaggio, pod ktorým ho dnes pozná celý svet, si pridal k menu podľa rodného mestečka neďaleko Milána, kde sa narodil a vyrastal.
Renesančné maliarstvo, ktoré prekvitalo do konca 16. storočia, vyznačovalo sa idealizovanými postavami. Zobrazované scény pôsobili ako vyumelkované divadelné kulisy. Caravaggio to radikálne zmenil. Bol búrlivou osobnosťou a nespútaným maliarom, jeho umenie sa odklonilo od pretrvávajúcej estetiky renesančného maliarstva.
Ľudia si počas troch storočí zvykli vidieť na renesančnom obraze idealizované postavy, akýchsi historických hercov kde každý musel byť krásny. Caravaggiove postavy boli zrazu iné, aj pri stvárňovaní biblických príbehov maľoval skutočných ľudí. Nikdy nezobrazoval svojich svätých v svätožiarach, ako bolo zvykom, jeho modelmi boli chudobní a vagabundi, ktorých nachádzal na uliciach a v krčmách, a nie profesionálne sediace modeli. Tváre jeho bytostí vždy vyjadrovali to, čo umelec potreboval, všetky útrapy života sa odrážali na ich veľkých črtách, hlbokých vráskach či strapatých vlasoch. Mal jedinečnú schopnosť vizualizovať ľudské utrpenie.
Vytváral obrazy so živými postavami odetými v štýle vtedajšej doby, obrazy s intenzívnym kontrastom svetla a tmy, šerosvitom, dynamickou kompozíciou. Je ľahké predstaviť si pohyb jeho osôb pred a po zobrazenej udalosti. Chcel, aby jeho maľba bola šokujúca. Z jeho obrazov srší intenzívna psychologická atmosféra vyvolávajúca pocity napätia. Vedel brilantne maľovať temnotu, vedel prinútiť diváka pozerať sa do tmy. Toto všetko o Caravaggiových obrazoch je ťažké predstaviť si bez toho, aby sme videli Caravaggiove umenie naživo.
Vzdelával sa v Miláne, no ako umelec, presadil sa až po presťahovaní do Ríma. Prvé roky v Ríme boli náročné. Pretĺkal sa maľovaním zátiší s ovocím a kvetmi, neskôr maľoval postavy a obrazy predával na ulici. Živil sa prácou pre rôzne maliarske dielne, za stravu a ubytovanie. V roku 1595 sa na Caravaggia usmialo šťastie. Významný kardinál Francesco del Monte spoznal talent mladého maliara a prijal Caravaggia do svojej domácnosti. Prostredníctvom kardinálovho okruhu známych, Caravaggio dostal svoje prvé verejné objednávky. Splnil ich tak presvedčivo a inovatívne, že sa takmer cez noc stal celebritou. Stal sa najslávnejším maliarom v Ríme.
Caravaggio maľoval rýchlo a s veľkým nasadením, bez prípravných kresieb či náčrtov. Ale s rovnakou vášňou s akou pracoval, vedel sa aj vrhať pri divokých potulkách do víru zábavy a pouličných šarvátok. Ako väčšina géniov, bol výstredným a nerešpektoval zákon. Jeden z jeho životopiscov napísal: „ ...po štrnástich týždňoch práce sa bude mesiac alebo dva preháňať s mečom po boku z jednej krčmy do druhej, vždy pripravený pustiť sa do bitky alebo hádky, takže je veľmi nepríjemné s ním vychádzať".
Po Ríme chodil s mečom po boku, nosil ho nelegálne, aj vtedy bolo treba na nosenie zbrane povolenie. Slávny maliar teda viedol búrlivý a dobrodružný život, ten ho viedol nielen cez kniežacie paláce, ale aj najoplzlejšie krčmy a zapadlé uličky Ríma. Kamkoľvek prišiel, vždy sa dokázal dostať do problémov. Caravaggiovi vplyvní mecenáši dokázali väčšinu jeho života bagatelizovať jeho násilné bitky. V máji 1606, pri hájení cti kurtizány Fillide, zašiel Caravaggiov vznetlivý temperament príliš ďaleko.
Prominentného pasáka Ranuccio Tomassoniho, muža z bohatej rodiny, sa pokúsil vykastrovať za to že spal s Fillide. "Veľmi zdvorilý mladý muž", ako sa píše v rozsudku, na následky zranenia zomrel. Rímske úrady reagovali rýchlo, na Caravaggiovu hlavu vydali "bando capitale", zatykač. Stal sa zločincom na úteku, za vraždu bol vtedy v Ríme trest smrti. Rozhodol sa že nebude čeliť spravodlivosti, ale opustí Rím. Nepochyboval, že rýchlo získa milosť.
Najskôr utiekol do Neapola. Tam zostal pod ochranou svojich mecenášov niekoľko mesiacov. Caravaggiova povesť slávneho umelca sa preniesla aj tam a dostal množstvo nových zákaziek. Neapol bol však príliš blízko Ríma, a tak Caravaggio v júli 1607 nastúpil na galéru akéhosi rytiera a odplával na Maltu. Myslel si, že ak sa stane maltézskym rytierom, skôr dostane od pápeža milosť za zabitie.
Keď Caravaggio pristál na ostrove, stále mu nad hlavou viselo obvinenie z vraždy. Johaniti ho však nezavreli do žalára, s umelcom mali iné plány. Veľmajster Alof de Wignacourt vedel že má v rukách jedného z najgeniálnejších maliarov a túto skvelú príležitosť si nemienil nechať ujsť. Ignoroval vydaný zatykač a požiadavku pápežského štátu na vydanie vraha. Caravaggia nielen že privítal, ale udelil mu imunitu, ak pravda bude súhlasiť s maľovaním pre potreby rádu. Caravaggio mal hneď na úvod pobytu na Malte šťastie, práve v tom čase sám veľmajster hľadal umelca, ktorý by namaľoval jeho oficiálny portrét. Nemohol nájsť lepšieho majstra ako Caravaggio. Ten sa chopil príležitosti oboma rukami.
Pôsobenie na Malte a Rytiersky titul
Portrét veľmajstra Alofa de Wignacourt bol prvou zákazkou Caravaggia na Malte. V súčasnosti obraz visí na stenách parížskeho Louvru. Veľmajster Wignacourt, ako správny Francúz, miloval prepych. Obklopoval sa pážatami z vysokej šľachty z celej Európy a svoj dvor si pestoval ako kráľ. Caravaggiov portrét ho určite nesklamal. Zobrazuje knieža v hrdej póze, drží veliteľské žezlo, stojí pevne, akoby stelesňoval vojenskú silu, udatnosť a moc rádu svätého Jána z Jeruzalema. Wignacourtov slávny portrét bol vystavený v zbrojnici Paláca veľmajstrov a vyniesol Caravaggiovi rytiersky titul. Za rytiera bol vymenovaný v júli 1608. Stalo sa tak na základe výnimky udelenej pápežom Pavlom V.
Veľmajster Wignacourt musel vynaložiť veľké úsilie, aby dostal Caravaggia do šľachtického stavu. V dokumentoch, týkajúcich sa „pasovania“ za rytiera, sa uvádza: „Chceme vyhovieť želaniu vynikajúceho maliara, aby sa náš ostrov, Malta, a náš rád, konečne mohli chváliť týmto adoptovaným žiakom a občanom.“ Osud to zariadil tak, že Caravaggio bol rytierom iba necelých päť mesiacov.
Ďalším majstrovským Caravaggiovým obrazom, namaľovaným na Malte pre potreby rádu, bol obraz Svätý Hieronym píše. Svätý Hieronym bol obľúbenou Caravaggiovou témou. Ako prvý človek, ktorý preložil Bibliu do latinčiny, často je zobrazovaný práve pri písaní knihy.
Pre umeleckých kritikov a všetkých ktorí sa zaujímajú o maliarstvo, Caravaggiovým vrcholným dielom v celej jeho kariére je oltárny obraz v oratóriu Katedrály sv. Jána vo Valette. Sťatie Jána Krstiteľa zobrazuje krvavé sťatie hlavy Krstiteľa tak, ako sa o ňom hovorí v evanjeliách. Obraz Sťatie Jána Krstiteľa je oltárnym obrazom oratória Katedrály svätého Jána vo Valette.
Spoločenské postavenie Caravaggia na Malte bolo vysoké. Za obraz Sťatie Jána Krstiteľa dostal odmenu, dvoch otrokov a zlatú reťaz.
Pád a útek z Malty
Caravaggio: The Murderous Artist Who Died In Mystery (Waldemar Januszczak Documentary)
Ako sa teda Caravaggiovi darilo ako členovi Rytierskeho rádu svätého Jána? Asi tak dobre, ako všetko ostatné v jeho turbulentnom živote. Na Malte mal príležitosť uniknúť zo strašnej minulosti, začať novú kapitolu života. Samozrejme, pokazil to. Opäť ho premohla jeho prchká povaha. Tentokrát sa zaplietol do bitky, v ktorej fyzicky napadol svojho suseda, istého maltského rytiera Fra Giovanniho Rodomonteho Roera, organistu v kostole. V noci 18. augusta 1608 bol Caravaggio u Roera na návšteve a vyprovokoval bitku. Maliar rozbil Roerove vchodové dvere a potom vážne zranil rytiera-organistu. Rytieri nestrpeli takéto výstredné správanie, o deň neskôr, 19. augusta, bol Caravaggio zadržaný a uväznený v pevnosti Fort Saint Angelo. Bol obvinený z pokusu o vraždu. Zhanobený a neschopný maľovať, Caravaggio nečakal na súd, ale 6. októbra z väzenie ušiel a utiekol z Malty.
Po neslávne ukončenom 15-mesačnom pobyte na Malte, podarilo sa mu prekĺznuť na Sicíliu. Na zasadnutí verejného zhromaždenia, ktoré sa konalo 1. decembra 1608 v oratóriu kostola svätého Jána, bol Caravaggio v neprítomnosti, práve pred svojím majstrovským dielom Sťatie Jána Krstiteľa, "vylúčený a vyradený z rádu, ako zhnitý a zapáchajúci úd". Titul mu zobrali pred obrazom, ktorý ako jediný hrdo podpísal.
Ďalšie putovanie a smrť
Po Malte sa Caravaggio na deväť mesiacov ocitol na Sicílii a napokon sa vrátil do Neapola. Pokračoval v plnení zákaziek, aj keď na uliciach sa objavovali ďalšie problémy. V bitke takmer prišiel o život, odniesla si to vážne znetvorená tvár. Niektorí pripisujú tento incident rytierom.
Raný Caravaggiov životopisec Giovanni Bellori tvrdí, že Caravaggio v Neapole namaľoval obraz Salome s hlavou Jána Krstiteľa. Poslal ho na Maltu veľmajstrovi Wignacourtovi, aby tým odčinil svoje hriechy voči rádu. Viac sa mi o tomto príbehu zistiť nepodarilo. Keďže tento obraz je vystavený v Palacio Real de Madrid, zrejme Caravaggio uzmierenie s rytierskym rádom nedosiahol. Salome s hlavou Jána Krstiteľa. Obraz, dnes vystavený v Palacio Real v Madride, namaľoval vraj Caravaggio pre Wignacourta s úmyslom ospravedlniť sa za výtržnosti, ktorých sa dopustil na Malte a dosiahnuť uzmierenie.
Caravaggio v Neapole maľuje svoje posledné obrazy. V tom čase jeho ochrancovia a mecenáši pracujú na tom, aby preňho vybavili pápežskú milosť. Caravaggio je na úteku pred spravodlivosťou už štvrtý rok. Keď je jasné, že na príhovor kardinála Gonzagu milosť od pápeža dostane, zbalí obrazy a plánuje návrat z Neapola do Ríma. Nebol by to však Caravaggio, pred nalodením sa v prístave zamieša do hádky, nakrátko ho zatknú. Loď odpláva bez neho, aj s jeho vecami. Snaží sa ju dostihnúť po súši a prichádza do Porta Ercola, ale tam, rozrušený žiaľom a smútkom, zoslabnutý úpalom, ochorie. Jeho posledné zranenie a horúčka ktorú dostal ho tak oslabili, že 18. júla 1610, ako 38 ročný, v nemocnici na týfus zomiera.
Konkatedrála svätého Jána vo Valette - klenot barokového umenia
Na Malte je toho historicky a umelecky zaujímavého strašne veľa. Dnes Konkatedrálu svätého Jána vo Vallette, ako sa kostol oficiálne nazýva, ideme navštíviť. Prečo sa nazýva konkatedrálou? Vysvetlenie je jednoduché. Keď rytieri svätého Jána/Johaniti dostali Maltu od cisára Svätej ríše rímskej Karola V., na Malte už existovala katolícka katedrála. Stála v citadele Mdina, kde v tej dobe sídlila maltská šľachta. Rytieri a maltskí šľachtici neboli v priateľských vzťahoch, tí druhí boli právom nahnevaní, že ich malé léno bolo odovzdané skupine cudzincov bez akejkoľvek konzultácie s nimi. Rytieri si teda postavili vlastný kostol. Najskôr to bol kostol sv. Vavrinca pri pevnosti St. Angelo v Birgu (dnes Vittoriosa) a neskôr vo Vallette. Podarilo sa im dosiahnuť, že pápežským výnosom z roku 1816 bolo Katedrále svätého Jána priznané rovnaké postavenie, ako pôvodnej Svätopavelskej katedrále v Mdine. Vznikli tak dve, z pohľadu cirkvi rovnocenné katedrály, dve sídla maltského arcibiskupa a platí to dodnes.
Historicky staršia Konkatedrála sv. Pavla v Mdine stojí na mieste domu rímskeho miestodržiteľa Publia. Ten, ako vieme, bol vo svojom dome vyliečený svätým Pavlom. Publius sa následne stal prvým maltským biskupom a Mdina biskupským sídelným mestom. Rímskokatolícky kostol svätého Jána bol postavený maltézskymi rytiermi v rokoch 1573 až 1578, na objednávku veľmajstra Jeana de la Cassière, ako konventný kostol Rádu johanitov. Projektantom bol vojenský architekt Girolamo Cassar, ktorý navrhol aj ďalšie významnejšíe budovy vo Vallette.
Prísny exteriér katedrály, postavenej krátko po skončení Veľkého obliehania, pripomína pevnosť. Jednoduchá dvojvežatá fasáda má niekoľko zaujímavých prvkov. Na pravej veži sú tri hodiny - jedny ukazujú čas, druhé deň v týždni a tretie dátum. V strede priečelia je balkón s balustrádami. Z tohto balkóna sa vyhlasovali dôležité oznamy a tiež meno novozvoleného veľmajstra. Bolo zvykom, že novozvolený veľmajster hádzal ľuďom čakajúcim na námestí správu o voľbe, zlaté mince. Pod balkónom sú tri erby. Jeden je veľmajstra La Cassiera, ktorý zaplatil stavbu katedrály, druhý je biskupa Torresa, ktorý katedrálu otvoril, a tretí je erb Rádu Johanitov. Stĺpy na hlavných dverách sú toskánske, teda masívne a pôsobivé.
Nenápadný bočný vchod do katedrály, určený turistom, ľahko môžete prehliadnuť. Nenápadný bočný vchod pre turistov z námestia Great Siege Square (Veľké obliehané námestie) vôbec nenaznačoval, že sa o chvíľu ocitneme v najvyšperkovanejšom kostole, aký som doteraz navštívil. Rytieri si určite dali záležať na tom, aby vytvorili pompézny interiér, ktorý ...
Informácie som čerpal najmä:
- zo sprievodného slova k obrazom Caravaggia kurátorky talianskej a španielskej expozície v National Galery Londýn - Letizie Trevers;
- z článku Odkaz Caravaggia na Malte, publikovanému 11.08.2022 v Malta Tourism Authority;
- zo sprievodcovského výkladu Cynthie de Georgio, kurátorky St. Johns Co-Cathedral. Kurátorka Katedrály sv. Jána vo Valette, pani Cynthie de Georgio, pri výklade o Caravaggiovi, v oratóriu pred obrazom Sťatie Jána Krstiteľa.
tags: #susosie #jezis #michellangelo